Nech je ako bývalo

No a máme to tu.September.Koľkí sa nádejáme, že tento september bude iný. Vlastne ani nie iný. Chceme, aby bol zasa NORMÁLNY. Aby deti išli obyčajne do školy, aby sme sa mohli preháňať tržnicou pomedzi kvantá ľudí a frfľať nad cenami jabĺk, zemiakov a kapusty. Aby sme sa slobodne nadýchli na záhrade, vyňuchali suseda páliaceho lístie napriek zákazom. Aby sme sa rozbehli do tlačenice do obchodov pozháňať ešte nejaké zošity, ktoré sme nepripravili dopredu.Miesto toho sa obávame niečoho, čo ani nevidíme, pochybujeme, že tí, ktorí by mali vedieť ako sa proti infekcií brániť majú vôbec tušenie, či niečo také tu aj existuje. Obávame sa jesenných sopľov a detského nachladnutia, lebo kto vám zoberie sopľavé decko dnes do školy. A vôbec, môžete ho nechávať toľko samé doma? A čo zamestnávateľ? A ako to vlastne s nami toho roku bude? Rátame infikovaných, pýtame sa na lokalizáciu a závistlivo pozeráme po tmavohnedoopálených telách - hmmm, ktohovie, kde boli a či boli v karanténe.Ale skús na chvíľu zabudnúť. Zabudnúť na ten strach a neopodstatnené obavy. Skús znovu zavetriť vo vzduchu september. Pozri, či ešte lastovičky sú tu. Ja som ich veru už týždeň nevidela a to tak 14 dní dozadu som jednu v kancli chytala. A skúsim znovu robiť veci, čo robím v septembri. Predzáhradky sú plné farebných astier a listy začínajú po víkendovej búrke padať na zem, ako prví poslovia jesene. Znovu napečiem zemiakové placky a voňavé polievky plné farieb. Ponorím sa do skrine ešte plnej leta a letných šatičiek, na ktoré natiahnem zimné svetríky. A objednám si zopár párov skvelých farebných pančušiek a popátram po jesenných topánkach. A zavriem už okno na noc - aspoň v niektoré. Nakúpim bylinkové čaje a pohrabem sa v knižnici v knihách, ktoré som nečítala a chcela som a v tých, čo som už čítala x krát a aj tak ma nenudia.A natiahnem pršiplášť a nepremokavé boty a pôjdem sa tešiť z lístia na zemi. Pukotu vetvičiek. Lebo jar sme akosi preskočili, leto preleteli. Hodne zdravia Slovensko. Dajme si šancu, nech je znovu ako bývalo.