Úplne presne si pamätám na môj prvý dotyk s módou. Mala som 5 rokov, mama mi uštrikovala červené nohavice a vyšila na ne puky. Aby som mala niečo reprezentačné, keď s ňou pôjdem na zájazd do Bratislavy, ktorý organizovalo ich eR-o-Ha. A ja som si ráno rozospatá obliekla nohavice naopak - takže celý deň som mala puky vzadu. Toto ma poznačilo zjavne na celý život. Dodnes pravidelne obliekam veci naopak. Vrcholom je, keď si nohavičky obliekam o 120 stupňov naopak (no matematická úchylka - to chce trochu rozmýšľania, ako ich vlastne obliekam, môj manžel nepochopil 
)
Neskôr mama aj s jej tetou na nás pravidelne šili. Nejak sa vždy podarilo zohnať detskú burdu, strihy tam boli nesmrteľné.
Ďalšiu úplne jasnú spomienku mám na 10 rokov. Moja teta priniesla nádherný krimplen tyrkysovej farby s reliefnym vzorom ruží. No nádhera. Vraj mne na šaty. Dodnes si spomínam, ako som v obchode oslovila svoju módy znalú spolužiačku (mala 4 staršie sestry), aby mi poradila, akú dĺžku sukne mám chcheiť, lebo netuším, čo je módne. S vážnosťou mi poradila polkruhovú suknu po kolená. Bola to nádhera. A k tomu ostrožlté pančuchy..... Papagáj jak vymaľovaný 
To už nastal čas, keď sme aj so sestrou dostatočne vládli ihliciam a začala éra hlavne jej odvážnych kreácii. Ja som sa uspokojila s krásnou červeno-bielou melírovanou vestou s bielym srdcom na zips. Kdežro ona využívala rôzne zvyšky, prišívala podložky pod šróby, spomínam si na poniklovan trubičky. Veľká škoda, že sa nám nezachovala obrazová dokumentacia. A úplne najväčším zážitkom bolo, keď začala chodiť na diskotéky. Otec odniekiaľ (z propagácie ) dopratal bál červenej zástavoviny. A ona chodila na každú jednu diskotéku v novej sukni. Novej hlavne preto, lebo zvyčajne sa sukňa dokončovala na tele a vyzliecť sa dala iba zničením. Spomínam si na jednu, ktorá mala celú prednú časť pošitú gombíkmi.
Samozrejme, prešli sme aj obdobím, keď sme vyrabovali všetky pánske košele v rodine. Textilné farby neboli tak dostupné, tak sme obrázky vyšívali. Také jednoduché, napríklad lode. Balerínky vtedy ešte asi ani neboli. Tak sme z jarmiliek odstíhali gumu, farbili v dúhe a potom obšívali dutinkami....
Celkom milé spomienky.
Na veľa vecí som si pospomínala, ke´d som o téme premýšľala. Napríklad na štrikované šaty na príjmanie. ostatné dievčatá mali podla mna krásne dlhé princeznovske šaty. iba ja som bola výnimka. Ale tušim mi to ostala - na svadbe som mala biely kostým. A dievčatká pred kostolom stále čakali nevestu, mňa neakceptovali :D
A vlastne, keď išiel syn na príjmanie, tak som sa realizovala zase ja - mal ručne farbenú hodvábnu vestu. Tuším je na artmame aj fotka. http://artmama.sme.sk/malovany-textil/hodvabna-vesta-v-akcii
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne spomienky o tebe by som ani nepovedala
. Kruhovú sukňu nad kolena som mala aj ja, potom som už mala aj midi ale to už nebolo ono, ta krátka bola najsamlepšia.
Zaujímavé je to ako vtedy deti boli šikovné, ja som si v 13 prešila zo skladanej sukne sukňu úzku, jasné že odborník by tam našiel veľa chýb ale ja a môj otec sme boli nadšení. Nakoniec som prešila sukňu aj mame. Mala som množstvo šiat s krásnymi výšivkami ak nájdem pridam foto, vtedy to bola naozaj vkusná a pekná ozdoba.
Teraz pri maľovaní som si našla z diolenu svoje prvé dlhé šaty na ples, mala som21 rokov a išla som na stavbarský ples, nedokažem ich vyhodiť sú pre mňa niečim výnimočným aj ked sú veľmi jednoduché lebo vzor bol gró.
Moje dievky už toto neriešili lebo mama bola bláznivá po úletoch vždy a tak mali dosť príležitosti, dokonca niektoré úlety odmietli. Tiež si pamätam ako som si ušila sukňu do áčka a z mužovho tielka som si urobila vršok ktorý som obšila volanikom z tej istej látky. Ked som prišla do roboty všetky híkali či prišiel do luxuxu tovar. Toto som milovala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, boli to z terajšieho pohľadu zábavné časy :)
Ono ta kreativita sa môže prejavovať aj dnes - neter napríklad nefičí na oblečení, to len čo najjednoduchšie. Zato ma kvantum šialených naušníc, a aj ich nosí. A to teda su fakt niektoré šialene, ona ich nazýva odvecáky :)
Velka škoda, že nemáme z tých šiac viac obrazkovej dokumentacie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja ked nájdem foťak niečo pripravím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Úplne perfektné spomienky! A jaké DIY nápady!!!
Tú éru košieľ prešla asi každá z nás. Ja si pamätám ako sme ich otcovi kradli zo skrine -snáď o 10 čísiel väčšie
...