reklama

Občas sa treba aj stratiť

Pridal/a balalajka dňa 25. 03. 2019 - 14:45

reklama

Môj bývalý spolužiak Maťo si vycapil na FB nástenku obrázok, že už sa oteplilo. Lebo vyliezajú komáre, muchy, cyklisti a iná háveď.

Veru áno áno. Predchádzajúce dva krásne slnečné víkendy vyhnali von nielen motorkárov, ale aj mňa konečne na cestu dostali. Nejaký štrk sa ešte teda nájde, ale tak ... už to nie je také zlé.

Priznávam, že nasadnúť znovu na bicykel po lyžovacej pauzičke býva tvrdý chlebík žuť. Ani nie pre nohy či dych – však aj pomaly sa dá na začiatok ísť, najväčší problém u mňa je ... zadok. Áno, áno – sedanka na cestný bicykel je zámerne tvrdšia ako na horský, či mestský bicykel. Neviem teda aký zámer sledujú - asi odradiť ma chcú, ale tento víkend som si predstavovala inak. V piatok som si dala nostalgicky takú chutnú cestičku, popozerala čo nové po okolí, poobdivovala stádo srnečiek, ako sa kŕmi čerstvou kapustou, či repkou či čo to tam chrúmali, zanadávala na motorkára, ktorý ma skoro zramoval do nejakého dvorku pri vybočovaní a čakala, kedy v sobotu môžem vysadnúť na bike znovu. Nuž ... nebude to ľahké drahá – prvý sobotný kilometer som myslela že s revom otočím. Ale ego je sfiňa jak sa hovorí a nejak som si tú hodinku v tempe dala. Viac nevydalo časovo.

V nedeľu už som bola múdrejšia a vytiahla oddychovo MTB. Tam mám gelovú sedanku, predsa len tých nerovností je viac v teréne a tak som šetrila zadok. Či predok? Hambím saVeľký úsmev

Neďaleko nás postavili novú protipožiarnu monitorovaciu vežu. V nedeľu poobede už mali tuším fotku všetci, tak som si povedala, že to do dvoch hodiniek, kým ešte slnko je ako tak vysoko otočím aj ja. A tak som vyrazila.

 

 Vypedálovala som to – cvakla fotečku a pustila sa trasou, ktorou som si predstavovala, že by som sa asi tak mohla dostať domov.

Samozrejme po lesných chodníčkoch. Neznačenou. Niekde medzi zapadnutím kolesa do blata a skalnou cestou, kde som bike tlačila mi napadlo, že Marcel ráno písal, že ho naháňal diviak pri Inovci. Reku, snáď všetky diviaky sú pri Inovci, nie na Orechové namierený.

Potom som niekde pri zjazde, kedy som stála za sedankou (malo to vraj sklon niečo cez 19% som si zistila Prekvapenie) som zvažovala, že mi nikto brzdy neservisoval po zime. A nakoniec ako som to vyliezla niekde na lúke – vpravo stromy, vľavo stromy som si povedala, že svet je krásny, slnko ešte nie tak nízko (3 prsty nad obzorom cca 45 minút do západu slnka) a tak je docela fajn „stratiť sa“.

Zliezla som z biku, lebo sama sa neviem ani teoreticky kde sa vyrúbať na skalách som netúžila a začala pozerať svet okolo seba. Trávička, včeličky, bahniatka, fialky. Aj srnky boli, ale našťastie ďaleko. Tí diviaci boli fakt asi na Inovci. Dúfam. A tak som vytiahla môj fotoaparát z ktorého sem tam volám a nacvakala si trochu nádhery. Keď som znovu sadla na bike s spúšťala sa poslednou hnusnou strminou, napadlo mi, ako dobré je občas sa stratiť. Človek si uvedomí, že vlastne nič nie je podstatné. Len aby bol sám so sebou a aby sa znovu našiel.

Ako nielen na lúke.

Nielen vo Vinohradoch.

Nakoniec som sa našla. Aj cestu. A priznám sa, skúsim ju ísť aj naopak. Lebo IBOvka – tú vežu domáci nazvali je skvelý maják v strede takmer ničoho.

PS – keby niekto hľadal dieru na trhu a kde sa dá ešte podnikať, odporúčam vyviezť tam sud piva k nej v lete. Ja som síce išla bez vody – klasika, narýchlo som letela z domu a fľaša na stole, ale v lete si tam to pivko viem predstaviť. A pre mňa prosím hroznovú malinovku. Lebo návštevníkov myslím, že tam bude napriek riadnemu kopčeku požehnane.


reklama

reklama

Kamila, Po, 25. 03. 2019 - 21:08

Vyzerá, že si si výlet užila  a keď kukám na ten zjazd, ta aj kus adrenalínu ... Monitorovacia veža, ozaj vyzerá fotogenicky Úsmev

balalajka, Ut, 26. 03. 2019 - 05:59

Ale hej, užila. Také ja rada.

Monitorovacie veže a celkovo rozhľadne sa tešia veľkej popularite - ono fotiť v horách je sranda, lebo zväčša zastretý výhľad. Túto opachu nám postavili docela blízko, len je prudko skrytá medzi stromami ešte. Uvidíme, keď ju otvoria a bude sa dať na ňu vyliezť, ako to bude s výhľadom. Ja som zmerala, že skratkou pomedzi stromi je to od nás cca 6km. Tak v lete sa pôjdeme na 2 hodinky aj so Zet tade predierať. Verím, že aj chodník bude viac vyšliapaný napriek bujnejúcej vegetácií. Chichocem sa

Ale vieš čo ma prekvapilo? Medvedí cesnak. Ako som tak pomaly sa lápala do kopca, konečne som si ho všimla. Nikdy som si to nevšimla, žeby rástol, alebo som do toho lesa už išla neskoro alebo na zlé miesta, proste - pre mňa bol zber medvedieho cesnaku vždy záhada. Ja naň chodila do obchodu alebo na tržnicu. Tak teraz viem, kde to rastie a ako to vyzerá. Normálne som z toho vytešená. Tlieskam

Kamila, Ut, 26. 03. 2019 - 08:23

To bude fungovať aj ako vyhliadkova veža pre verejnosť? Medvedí cesnak znie zaujímavo, budú recepty? Úsmev

balalajka, Ut, 26. 03. 2019 - 08:53

Zatiaľ je to uzavreté a majú to otvárať. V okolí je zopár pekných búdiek, kde sa dá posedieť, dokonca aj časť prístupovej cesty od posledného miesta, kam sa možno dostať autom je pekne asfaltová - len od polovice je štrk. Očakávam, že to bude brané ako miesto prechádzok. Teda dúfam. Fakt to vyzerá dobre, dostupnosť z 2 strán, teda nemusíš mať pocit, že ideš niekam a vraciaš sa, dávaš si okruh Úsmev. Uvidíme.

No - medvedí cesnak som len videla, na to zosadnúť a trhať nebolo času. Recepty budú skôr mrkvové, čo teraz študujem a také - už sa nám to láme k jari, tak niečo od kvasníc a tak ... veru jeden úplne skvelý bryndzový by som mohla aj dnes pridať - sa nám pomaly začne aj také obdobie Mrkám.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama