Po 10rokoch...

Ahojte . Dnes som po vyše 10rokoch bola v lese tam kde som prakticky prežila celé detstvo. Nikdy nebol čas, vždy sme prišli k našim a len sme sedeli a len tak prevalovli sa z miestnosti do miestnosti, ale dnes ma to tak chytilo, že ukážem deťom kus mojho detstva a skoro som odpadla. Nič tam nebola ako pred tým. Vôbec nič všetko sa tam zmenilo, moje deti boli nadšené, trhali kvety a behali šantili a ja som tam len bezradne stála a bolo mi do plaču nebolo tam nič možno len ten potok a stromy ale aj tie už vyzerali inak . Taký zvláštny smútok mnou prešiel. V našich životoch sa len ženieme a to podstatné nám akosi uniká. Hrdím sa deťmi aj všetkým možným a akosi som sa v tom stratila. Je mi tak akosi smutno. Prišla som domov porobila som čo bolo treba vybalili sme sa a deti sa rozprchli kade ktoré a ja som vytiahla staré písanky čo som písala zápisky z potuliek ako puberťáčka a utápam sa v tom čo sa už nevráti. Nie nemám depku ani nič také len som v spomienkach zablúdila popri tom všetkom čo sa deje posledné roky som sa akosi stratila. Dúfam že po dnešnom dni sa mi podarí častejšie vyvenčiť moje ratolesti, boli fakt nadšené až som bola prekvapená, dúfam že niekedy bude aj muž doma aby šiel somnou inak dnes by to bolo ideálne lebo boli pokrovce kvetov po celom lese . Ale už dosť dobrú noc