Jedného dňa sa v mojej hlave niečo pohlo a zrazu mi tam zakotvila myšlienka na cvičenie.
Prečo vlastne necvičím? Jasne, doma je furt nejaká výhovorka. Stále je niečo prednejšie. A aj ten FB furt cinkne. DOma to asi nepôjde.
V meste máme viac fitiek, jedno či dve sú dokonca špecializované iba na ženy. Reku dobre, idem sa pozrieť. Prvá návšteva bola neúspešná, ale napodiv som to nevzdala.
Rozhodla som sa, že nebudem trénovať sama, zaplatím si trénerku. A rovno aspon na 20 vstupov. Pomerala ma, povypytovala sa a poďme cvičiť.
No katastrofa. Absolútne nepohyblivá, nemotorná. Urobiť ten pohyb tak, ako by malo byť, no to neexistuje. A kombinovať to so správnym dýchaním??? Zabudni na to. Alebo kontrolovať svoj pohyb v zrkadle? Ešte horšie. Buď obdivujem svoj obraz alebo dávam pozor na pohyby. Dohromady mi to nejde.
Mám za sebou tuším 8 svičení, zdá sa, že nabehneme na nejaký rytmus. Je zaujímavé, že všetky cviky sú iba vlastnou váhou. Žiadne stroje nepoužívame. Mnohé také klasické cviky, čo si ešte z telesnej pamatam. Keby som mala pevnú vôľu, mala by som to lacnejšie. No čo už... Zatiľ ten dozor nad sebou potrebujem, a tajne dúfam, že vydržím.
Len teda moje podvedomie zaúradovalo. "Veď cvičíš, nemusíš dávať tak pozor na to, čo zješ". No chyba lávky. Na chvíľu stratím ostražitosť a je zle. Neviem, či niekedy dosiahnem stav, keď mi to správne stravovanie pojde ľahko, bez kontrolovania. Skôr sa obávam, že musím stále dávať pozor. A hlavne, ja som zjavne extrémista. Viem, že si nemôžem povoliť ani najmenšiu výnimku. Lebo keď som zhrešila na drobnosti, považujem rovna všetko za zlé a minimálne celý deň je pre mňa stratený. A napríklad aj pre tie čokolády, čo sú v špajzy. Ani tie tam neostanú. Ja môžem mať doma nulový stav nedovolených vecí, lebo inak nevydržím
Prvý krok je dôležitý, už si začala, už len vydržať ....
V tomto som tuším na tom, rovnako pohybom som asi ešte neschudla, kým som nepridala delenú stravu, ale cvičenie je neskutočne dôležité pre telo, dušu, zdravie ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aaaa - toto mi je taaaak známe. Všetko čo popisuješ.
Vrátane toho obdivovania v zrkadle. Ja si tiež občas aj vlasy kontrolujem. A potom hlava celá zle.
Ono tréner/ -ka je na začiatku veľkým prínosom. Čím viac opravuje, len buď rada, lebo vieš, že ti venuje pozornosť a nenechá ťa robiť niečo zle. Taký jednoduchý drep alebo výpad. Páááni.
Vyzerá to úplne jednoducho, však čo! neviem si drepnúť? No človek zistí, že tie cviky s vlastnou váhou bývajú oveľa ťažšie ako sa zdajú na prvý pohľad.
A k tej strave - mi hovor. Ja jak začnem ešte aj na bicykli jazdiť, tak to je tam koláčik, tak čokoládka, a však čoby som si nedala, veď spálim
. Chvíľu to už funguje, ale zas je to celé zle, lebo ak frčím na sladkostiach, tak výkon nič moc a rýchlo sa unavím. Ozaj, nemáš väčšiu potrebu ich jesť teraz skrz únavu? 
Držím palce, nech to vydržíš čo najdlhšie a hlavne, nech to prinesie to, čo si si predsavzala.