V sobotu sa naša 10-mesačná princezná o 5,00 hod. ráno rozhodla, že je už vyspinkaná a začala na nás vykrikovať zo svojej postieľky.
Otvorila som napoly jedno oko, dovrávorala k postieľke, vybrala ju a odniesla medzi nás do postele – veď ona ešte zaspí. Máš ho vidieť! Ťahala za vlasy najprv mňa, potom muža, strkala prštek do oka aj do nosa mne i jemu.
O 5,30 hod. muž vstal, odpotácal sa do kuchyne, pripravil mlieko, doniesol ho do spálne, zase si ľahol a driemajúc nakŕmil malú – veď ona ešte zaspí! Zlaté oči! Keď dopila fľašu, začala po nás loziť, vyspevovala si svoje batoľacie pesničky, sadala si na naše hlavy a iné časti tela.
O 6,00 hod. to muž vzdal, zobral dcérku, čistú plienku a oblečenie a odkráčal. Vzápätí som zaspala.
Z postele som vyliezla až o 7,30 hod. V obývačke sedeli obe naše detičky, čisté, najedené, oblečené a pozerali rozprávky v TV. Manžel, napoly spiac, dojedal v kuchyni svoje raňajky. Vravím mu: To je od teba milé, že si ma nechal pospať a postaral si sa o naše ratolesti. Ak chceš, choď sa teraz ešte dospať aj ty. Manžel rád odkráčal do spálne, ja som šla umyť, potom som sa najedla, skontrolovala deti (pekne sa spolu hrali), prebehla do obchodu (je blízko, celý nákup aj s cestou trvá 10 min., v prípade pohromy akéhokoľvek druhu by sa manžel zobudil a zasiahol), doma som uložila nákup a umyla riady po raňajkách.
Keď som ukladala dcérku na dopoludňajší spánok, manžel sa zobudil, uvaril si kávu, prečítal si noviny a šiel so synom spratávať drevo zo starého stromu, ktorý sme museli zrezať, lebo už sa na jar nezazelenal. Ja som zatiaľ naložila do pračky a upratala dom.
Keď sa dcérka zobudila, posadila som ju do kuchyne na zem, dala jej hračky a navarila som obed. Chlapi prišli, keď bolo drevo na poriadku, naobedovali sme sa, manžel umyl riady, syn ich utrel, ja som vyvešala vypratú bielizeň. Potom som šla uložiť dcérku k popoludňajšiemu spánku, pripravila piškótové cesto, vyliala ho na plech a upiekla. Chlapi zatiaľ šli na záhradu nazbierať misku jahôd, umyli ich, nakrájali, pripravili tvarohovú plnku a želatínu - to už bola piškóta upečená a vychladená, dali sme na ňu plnku, poukladali jahody, zaliali želatínou a strčili do chladničky, aby všetko pekne stuhlo. Kým sa princezná vyspala, stihli chlapi ešte umyť auto a ja pokosiť záhradu.
A potom už sme mali všetci voľno. Šli sme do záhrady, sadli si na deku pod starý orech a voľkali si. Dcérka sa hrala so svojimi hrkálkami a plyšákmi, syn sa bicykloval, húpal sa na húpačke, muž si vylúštil krížovku, ja som dočítala knihu... A papkali sme si pritom koláč.
Večer sme (chlapi a ja) uvarili večeru, zjedli sme ju, s manželom sme vykúpali, nakŕmili a uložili dcérku a my traja sme si pozreli film na DVD. Pekný deň za nami...
Aj sme porobili kopec práce, aj sme si všetci oddýchli. Pokojne a spokojne, bez hádok, naháňania a poháňania, bez výčitiek - kto čo spravil a nespravil, čo spraviť mal, kto je viac unavený, kto na koho dopláca...
Nie, môjho muža som nevyhrala v lotérii. 
A nie je to ani anjel. 
Keď sme sa vzali, z domu bol naučený, že domácnosť má na starosti žena a muž je použiteľný len na „mužské“ práce. Moji rodičia fungovali tiež veľmi podobne. Už pred svadbou som však mužovi vysvetlila, že u nás to bude fungovať inak. Práce v domácnosti sa týkajú oboch, je to predsa domácnosť nás dvoch a ja chodím tiež do práce, nie som žiadna superwoman, nemám 10 párov rúk ako bohyňa Kálí, a nie som ani otrok, aby som pracovala 16 hodín denne, zatiaľ čo bude muž ležať na gauči.
Samozrejme, že v praxi to nebolo také jednoduché uplatniť (je predsa omnoho jednoduchšie nechať sa obskakovať a ešte frflať, že žena stále nemá čas a aj tak nie je všetko dokonalé podľa mužových predstáv).
Muž na mňa vyskúšal snáď všetky mužské finty.
(M-manžel, J-ja)
(Všetky moje repliky boli prednesené pokojným tónom, bez irónie a sarkazmu.)
M: Ja to neviem.
J: Ani ja som nevedela, naučila som sa. Aj ty sa naučíš, vari si horší ako ja?
M: Zabudol som!
J: Nevadí, aj zajtra je deň!
M: Asi som to pokašľal! (vypral vlnené veci pri 90 stupňoch )
J: Hej, pokašľal. Ale skúsenosť robí majstra, druhý raz si dáš pozor!
M: Rozbil som tanier!
J: Nevadí, to sa stane aj mne a ešte ich zostalo dosť!
Jasne, že boli aj hádky.
M: Druhý muži toto doma nerobia!
J: Ja žijem s tebou, nie s druhými mužmi!
M: Moja mama nič také po mne nechcela!
J: Veď sa môžeš k nej vrátiť!
No, chcelo to vytrvalosť, dôslednosť a trpezlivosť, ale postupovali sme. Veľmi pomohlo aj to, že ja som sa na oplátku nestránila „mužských“ prác. Keď nám doviezli uhlie, natiahla som si mužove montérky (dole trikrát ohrnúť), lopatu do ruky a už sme hádzali obaja o milých desať. Keď sme potrebovali zbúrať na chalupe starú maštaľ, robila som zarovno ním. Rovnako to bolo, keď sme opravovali náš dom. A tak podobne.
A muž sa postupne naučil nielen upratovať, prať, variť, nakupovať, ale keď sa narodil syn, aj sa postarať o bábätko. Dnes už mu dokonca toto všetko ani nepríde zvláštne. A syn prebral tento model prác v domácnosti úplne prirodzene.
A keď spolu porobíme, čo treba, alebo už na ten deň roboty stačilo, máme všetci voľno. Niekedy ide muž so synom na ryby, alebo sa idú spolu bicyklovať, ale väčšinou voľný čas trávime všetci pokope. A je to fajn.
Túto metódu sme sa naučili uplatňovať aj vo všetkých ostatných oblastiach nášho spoločného života: každý má právo na rovnaký diel všetkého – práce, odpočinku, financií na svoje záľuby, priestor na záľuby a tak...
Metódou pokus-omyl som prišla na to, že hádky, žabo-myšie vojny, urážanie sa, trieskanie dverami a podobné praktiky sú nanič. Nefungujú.
Nemyslite si však, že som vzor dokonalej ženy. Ani omylom! Veľa krát ma išlo rozhodiť od jedu, keď som nemohla nájsť jediné čisté nohavičky, lebo manžel už týždeň „zabúdal“ vyprať a kopec špinavej bielizne bol veľký ako Kriváň (ten týždeň som robila nadčasy a ešte sme nemali automatickú práčku, takže pranie bola naozaj „veľká“ práca). Veľa krát som mala chuť povedať: Vieš čo, nechaj to tak, ja si to spravím lepšie!, keď som videla spúšť v kuchyni po jeho varení (nakoniec sa polepšil, keď to mal po sebe aj poupratovať). Veľa krát mi bolo do plaču, keď niečo rozbil, zničil, pripálil a podobne. Ale nepovolila som.
Ale aj muž sa jedoval!
M: Toľko ti pomáham a ty to ani neoceníš!
J: Aké pomáhanie? Je to aj tvoja domácnosť, tiež tu bývaš! Ako je normálne, že chodíš do roboty, tak je normálne, že niečo urobíš aj doma. A aké oceňovanie? Ty mi tiež nedáš metál, keď ti vyžehlím košele! Je to jednoducho normálne! Každý robí svoj diel práce!
A tiež som mu vravela: Ja viem, že nie som dokonalá, ale ani ty nie. Keď bude spokojný s naším spolužitím len jeden z nás, je to o ničom.
Komunikácia, komunikácia, komunikácia! Základ spolužitia!
A ešte: nebrať sa tak strašne vážne, naučiť sa mávnuť rukou nad maličkosťami (klasická zle vytlačená zubná pasta a veci podobné), a hlavne – priznať si, že tí naši chlapi tiež často nemajú s nami na ružiach ustlané (aj keby bolo v hre len PMS ).
Takže – ide to, aj keď ťažko. Aj teraz sa stane, že sa pohádame, aj teraz riešime rôzne problémy, veď sme ľudia a tak to chodí... Ale to sú len chvíle.
Inak je to proste fajn...
Georgina, od teba sa môžeme učiť! Perfektné! Ešte mi prezraď, koľko rokov trvalo dopracovať sa do takejto harmónie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dlho to trvalo!
Kým sa tento systém celkom zaviedol do praxe, kým sa manžel všetko naučil - tak asi tri roky. Bola to fuška! Pre neho, ale aj pre mňa!
Základ však bol, že som manžela k domácim prácam nenútila. Keď som šla na to s krikom, výčitkami a trucovaním, dosiahla som jedine to, že sa muž urazil a týždeň sa so mnou nebavil. Na to sa muselo ísť pekne pomaly, vysvetľovať, zdôvodňovať...
Prvý krok bolo, že sme sa dohodli, že si po sebe každý uprace. Po týždni manžel hovorí: Je tu bordel! A ja na to: Áno, zlatko, ale prizri sa lepšie, to sú všetko tvoje rozťahané veci – v spálni na dlážke tvoje špinavé oblečenie, v obývačke rozhádzané tvoje časopisy, v kuchyni pohodený tvoj kufrík s náradím a tak... Manžel mlčky uznal, že mám pravdu, ale aby mi to tak ľahko neprešlo, hovorí: Ale ja už nemám čisté ponožky. A ja na to: Zlato, včera som prala, keby si odniesol svoje veci do koša na špinavú bielizeň, mal by si dnes kopu čistých ponožiek. A on: A to si nemohla tie veci pozbierať, keď si išla prať? A ja: Mohla, ale myslíš, že by si ich nabudúce odniesol? Zase len by som ich po tebe zbierala ja.
Druhý krok bolo, že sme si podelili práce – ja povysávam, ty zatiaľ umy riad, dobre, zlatko? Teraz vyperiem ja, nabudúce budeš prať ty, OK? Jasne, že muž hundral a frflal. A ja mu na to: Pozri, mne by sa tiež páčilo doma si len relaxovať. Ale samo sa nevyperie, nenavarí, ani neuprace. Keď to budeme robiť spolu, bude to aj rýchlejšie hotové a aj môžeme potom obaja oddychovať.
Naozaj veľmi pomohlo, keď sa karta obrátila a doviezli uhlie. Keď ma manžel videl, ako na seba navliekam montérky, pýtal sa: Čo to stváraš? J: Doviezli predsa uhlie, treba ho spratať. M: Veď ja to urobím! J: Samozrejme, že to môžeš urobiť sám. Ale bude ti to trvať do večera a potom budeš unavený ako kôň a pôjdeš rovno spať. Keď pôjdeme hádzať spolu, za tri hodinky je to hotové a potom môžeme ísť spolu do kina – dávajú ten film, čo si chcel vidieť.
A aj tak bolo. Keď to muž videl z tejto strany, uznal, že tento systém má niečo do seba. Veď keď by na to prišlo, aj ja by som tie domáce práce zvládla sama. Ale už by mi potom nezostal čas, ani elán na iné veci. Potom však prišlo to najťažšie - aby prekonal svoju chlapskú ješitnosť, že on robí „ženské“ práce. Táto etapa trvala najdlhšie, ale nakoniec to nejako zobral.
Teraz už neriešime, kto čo nechal rozhádzané, ani kto má čo robiť. Proste keď treba upratať, navariť, naložiť do pračky – urobím to ja, alebo muž, bez toho, aby sme sa nejako dohadovali .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Panečku, to sa ale dobre číta toto.
Konečne niečo normálne. Dievča, píš viac, nech je tu čo čítať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krasna idylka, prijemne to bolo uz len predstavit si to. u nas je doma vacsinou krik, lebo banda si nerobi co ma a kazdy bozi den ma niecim naser...eeee hnevaju...asi zacnem hulit travu nech sa viac smejem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak to je naozaj knizny sposob zivota...ale neda mi aby som neskopirovala uryvok z tvojho komentara na temu "MAM MILENCA"
No, mne sa nechce veriť, že je všetko tak krásne (až na "malé" komplikácie), ako to tu Gabika popísala. Obyčajne ľudia nezverejňujú svoje šťastie, proste si ho užívajú. Myslím, že je tam trochu viac zádrheľov......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Molekula, veď ja netvrdím, že je u nás doma všetko dokonalé! Na konci môjho rozprávania predsa píšem, že sa aj teraz pohádame, aj riešime problémy... Nežijeme predsa v rozprávke!
Ide však o to, že sa nám hneď zo začiatku manželstva podarilo vyriešiť jeden veľký a častý problém - uštvatá, unavená a nervózna žena a lenivý chlap, komandujúci z gauča.
Môj muž proste pochopil, že je to aj pre neho takto lepšie - nemá síce doma "leháro," ale zato má doma pokojnú a odpočinutú ženu, s ktorou sa dajú rozumne prebrať problémy, čo nám život nachystal a keď už aj vypukne nejaká hádka, rýchlo sa zase nejako dohodneme. Naučili sme sa totiž, že je jednoduchšie a lepšie spolupracovať a ťahať za jeden povraz - a nie sa dohadovať, vyčítať si, robiť naschvály a podobne.
Ale trvalo nám to, kým sme spoluprácu preniesli aj do iných oblastí! A to dosť dlho!
Prešli sme si všeličím, manželské krízy sa ani nám nevyhli, dokonca už bol u nás na pretrase aj rozvod.... Vtedy som našla Naničmamu a veru som sa tu veeeeľa vecí naučila!
Nakoniec sme obaja predýchali, prediskutovali, veľa vecí sme si zariadili inak, a snáď lepšie .
A teraz máme také fajn obdobie . Naša princeznička nám všetkým robí veľkú radosť, veľmi sa z nej tešíme - a to dokonca aj vtedy, keď nás zobudí o 5,00 hod. ráno.
Napísala som tento blog nie preto, že by som sa chcela "pochváliť" , ale preto, že možno niektorú naničmamku bude inšpirovať k tomu, aby si so svojím drahým sadla a pokúsila sa s ním dohodnúť na niečom podobnom. Veď povedz - nezaslúžila by si niečo na tento spôsob KAŽDÁ jedna žena?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale ved hej ja to berem..ale pochopila som aj Gabiku...tvoj manzel je mozno jeden z tych ktory je manipulovatelny...ale nie kazda ma to stastie....nebola to provokacia..ale tak ma ta tvoja veta zarazila....ze zo stastim sa netreba chvalit..ale si ho treba uzivat...aj moj nazor,je taky,ze kazda by si zasluzila spokojny zivot...ale nieje to vzdy tak.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keby si TOTO prečítal môj muž!!!! Že manipulovateľný!!!
Molekula, môj chlap je úúúplne svojprávny a je na to patrične hrdý! Ale zároveň je prístupný rozumným argumentom. A aj prax ho presvedčila .
Manžel má kolegu - nazvem ho Janko - a ten sa celé dni v práci sťažuje na svoju ženu: ako ho furt Janka buzeruje, ako chce, aby jej pomohol s domácnosťou, postrážil deti, že stále nič nestíha a doma je bordel a decká vreštia a ... A môj muž na to Jankovi hovorí: A čo robíš doma ty? A Janko: No, ODDYCHUJEM PREDSA! Predsa nebudem robiť ŽENSKÉ práce!!!!
Manžel mi to doma rozprával a potom povedal: No, ja radšej doma porobím, čo treba a viem, že potom budeme OBAJA spokojní. A to mi za to stojí...
Molekula, áno, popud k takémuto fungovaniu pri domácich prácach vyšiel z mojej strany. Ale keby môj muž nepochopil, sám vlastným rozumom, že to je dobrý spôsob, mohla by som sa na kocôčky pokrájať a aj tak by mi to nepomohlo . Ver, že viem, o čom hovorím - ešte NIKDY sa mi nepodarilo dokopať ho niekam, kam sa mu samému nechcelo. Aj keď som sa FAKT snažila. On si to proste musí poukladať v hlave sám, zobrať moje ZA, jeho PROTI, a potom na môj návrh povie buď OK, môže byť, alebo NIE, budeme musieť vymyslieť niečo iné...
A mávala som s tým problém, vravela som si: On je síce hlava rodiny, ale ja krk! A dlllho, dllho mi trvalo, kým som pochopila, že strkať partnera niekam nasilu tam, kam sa mu nijakovsky nechce, je proste NA FIGU!
Ešte dodám, že tento princíp funguje aj opačne. Ak niečo vymyslí môj muž, ja mám tiež právo veta, ak sa mi to nepozdáva. Ak nesúhlasím, tak o tom debatíme dovtedy, kým nevymyslíme niečo, čo by vyhovovalo OBOM!!!
Molekula, všetko dobré ti prajem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no ved vravim,ze manipulovatelny vela muzov je presvedcenych o tom,ze sa nehodi aby robili zenske prace..je to pod ich uroven a ja kvitujem ak to daky chlap pochopi,ze je to zalezitost kazdeho kto obyva tu domacnost..ten moj EX to kometoval"NACO SOM SA POTOM ZENIL??" zato tento terajsi to robi uplne automaticky..ja len cumim
najlepsie ked sa takych par stretne v krcme a jeden pred druhym machruju ako maju doma zenu vycvicenu..najlepsi su ti kecali co doma makaju ako fredky a hraju sa na hrdinov..poznam aj takch...ja som to v podstate nechcela komentovat..mna len prekvapila ta veta a nasledne na to tvoj blog..tak som sa k tomu vyjadrila..lebo moj pocit z tejto stranky je ze kazda mame svojim sposobom daky problem preto sa nam podarilo tuto stranku najst..ale kazda ho ma z niecim inym...preto nehodno nikoho posudzovat ako sa v danom probleme sprava...ten kto ho preziva to vnima inac ako ten co je len pozorovatel...ale ako pises stastie si treba uzit...ale je dobre sa o stastie aj podelit...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
OK, Molekula, ty hovor tomu manipulovateľný a ja tomu budem hovoriť rozumný!
Čo sa týka tých kecalov - takých poznám aj ja!
Ja som však čumela, keď neohlásene dobehol na skok mužov kolega (požičať si nejakú vŕtačku, či čo), (nebol to Janko), a môj muž práve dokončoval večeru. A ten kolega (dajme tomu Paľo) hovorí: TY VARÍŠ???? A môj muž s kľudom Angličana: A čo má byť? Ja viem v domácnosti urobiť aj iné veci!!!!
Dodatočne som sa muža pýtala, či si z neho v robote nerobia srandu. Povedal: Skúsili to, ale keď videli, že s tým nemám problém, prestali... (V niečom sú chlapi asi NAVŽDY ako malí chlapci )
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ešte k tej Gabike. Ja si potrpím na blbé príklady, tak zase jeden:
Známej muž strašne pil a otĺkal ju, koľko sa do nej zmestilo. Ich syn sa celú pubertu na to pozeral. Potom, ako čerstvo 18-ročný, keď si tatko zase raz dokazoval, aký je CHLAP, zobral kuchynský nôž a pichol ho do chrbta. Teraz sedí chalan vo väzení 
. Ja ho ÚPLNE chápem, ale s jeho jednaním súhlasiť nemôžem... Dalo sa to riešiť inak. Aj keď sa v tej situácii vlastne ocitol nie svojou vinou
Presne tak to bolo aj s Gabikou - ja som tiež pochopila (aspoň myslím), prečo jedná tak, ako jedná. To však neznamená, že sa to jednanie aj mne osobne pozdáva...
Každý ma nejaký problém... Či o tom napíše sem, alebo nie, je jeho vec. Niekto si len číta, niekto si pýta radu. A niekto napíše o niečom peknom . A preto sa mi tu páči 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ono sa hovori ze najlepsie to pochopi ten ,ktory nieco podobne zazil..a ja osobne som mala milenca asi rok v manzelstve..je pravda,ze sme z ex nezili spolu len byvali pos jednou strechou ak sme sa nahodou doma stretli...vedela som,ze muza nechcem,ze mi nestoji zato aby som to vracala spät ale neurobila som nic ani pre opak..proste plavala som tym zivotom..neda sa to opisat..niekedy som mala pocit,ze by som najradsej zaspala na dlhsiu dobu a ked sa zobudim aby to bolo za mna vyriesene..ale ako som spoznala priatela zrazu mi svitlo, vedela som co chcem aj co nechcem...nabrala som daku silu a istotu..je pravda,ze rozvod trval dlho..ale uz je nastasie dakych 75%za mnou..este otazka majetku a nepotrebujem ho vidiet ani pocut...urcitym sposobom chapem Gabiku a viem,ze jej v tazkej situacii..ale verim,ze najde v sebe to spravne rozhodnutie..vies, vsetci vieme,ze kazdy sa musi za seba rozhodnut sam..ale ten pocit,ze by to mohol za teba urobit niekto iny,je taky sladky ..tak ako taj ja som rada,ze je tato stranka..mne osobne dava vela..vivat kamilka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ešte k tomu šťastiu - ja som nepísala, že sa ním netreba chváliť, ale užívať si ho. Ja som písala, že to tak zvyčajne býva - keď sú ľudia spokojní a šťastní, moc o tom nehovoria, len si to užívajú .
(To neznamená, že to je pravidlo, len to tak proste väčšinou je .)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som zrovna včera dostala hisák....keď mi ten môj dilino povedal, že jeho práca je dôležitejšia ako po materskej moja a že keď budú deti choré v MŠ - tak automaticky ostávam doma ja.... ja som skoro dostala zrádnika - vyjadroval sa "TVOJE deti - TVOJA starosť" ....no skoro ma šlahlo - tak som mu povedala že to je ako byť slobodnou matkou a že on mi je potom len na zväčšovanie objemu prádla a navareného jedla.... no bola to hádka na skoro dve hodky a potom ten môj "poklad - len zakopať" mi povedal, že keď som už taká nabudená mám sa ísť dole pohádať s tým nábytkárskym "magnátom" ktorého vytopil MÓJ skvelý syn....
Skoro som sa stala mužovrahyňou....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaj, Alia, chlapi sú niekedy vážne experti na hlášky! 
Teoreticky by mal byť človek nad vecou, rozumne argumentovať, vysvetľovať a tak ďalej - a prakticky? Valčekom na cesto po hlave!!!!
Neboj, ja to dobre poznám, takéto stavy vytočenosti . Vyzúr sa, pokrič si a keď sa upokojíš, sadnite si s pokladom na pokec. A komunikovať, komunikovať, komunikovať....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hej, snažíme sa....ale tak mne niekedy normálne ostáva rozum stáť...on je taký mantynel....proste on sa so mnou bude hystericky hádať že lečo sa zahusťuje múkou - a že jeho mama to tak vždy robila, po troch dňoch hádky sme sa rozhodli zavolať jeho mame, ktorá povedala že tak to v živodte nerobila....
Nevie kde má veci, nevie čo obliecť deťom - teda ja akože neviem čo by on chudák robil keby sa mi niečo stalo....lebo ja mám pocit, že on je sem-tam miestami fakt nesvojprávny...
Ale pozitívum je - je formovatelný...a dá si vysvetliť... našťastie... (no aj tak to sem-tam je skoro na vraždu)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako to bolo v tom ruskom filme? AHA, už viem: VYDRŽAŤ!!!
Držím palce, Alia!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
U nás to tiež nie je ružové. Cez víkend malá vstáva pravidelne o 6,00 a ten môj dudroš sa len obalí vankúšom a žena staraj sa. No a z domácimi prácami je to také všeliaké. Raz sa stalo, že som nestíhala a tak som toho môjho donútila povysávať a povešať záclony. Takže iniciativa niekedy je len musim nahodiť ten správny tlak. 
PS: ešte keď sme sa nepoznali tak mangel piekaval dokonca koláče ktoré nosil do práce no teraz to mám robiť ja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Betty, ja mám z tvojich príspevkov už dlhšie pocit, že ty si doma taký generál .
Aj to je spôsob 
. Problém je len v tom, že väčšina chlapov to zle znáša. Skús niekedy tak jemne, žensky, s úsmevom... Možno bude ten tvoj chlap v takom šoku, že urobí, čo ti na očiach uvidí .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keby som milá tak by si myslel, že sa mi niečo stalo alebo že ma vymenili . Môjmu manželovi to vyhovuje, že frflem. Máme také pravé talianské manželstvo z nadýchom humoru.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak, keď je to váš spôsob - tak nie je o čom!
Keby sme boli všetci rovnakí, to by bola NUDAAAAA!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nádhernú pokojnú oddychovú sobotu ste mali
ja si tiež takto podobne predstavujem víkendy , len u nás je to zložitejšie /3 malé tvrdohlavé a priebojné ratolesti - to sa s pokojom a kľudom vôbec nezhoduje 
/, ale sná´d sa aj ja dočkám.
Tak nech je takých sôbot plno aj v iné dni
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tanka, ďakujem!
Tri deťúrence dajú zabrať, to je fakt! Ale veď oni podrastú a potom sa dočkáš pohodových víkendov určite aj ty!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ó, aká aktuálna téma.
No Georgina, neviem to ja aplikovať u nás doma. Neviem mu oponovať v takýchto veciach, u nich doma je to tak, že mamina je otrok - keď príde z práce je v jednom kole, vyzerá to u nich sterilne ako v nemocnici, všetko má svoje miesto.
Už na začiatku som prebrala pravidlá typu - saponát, špongia a odkladač na riad sú u nás schované, aby kuchyňa "nejako vyzerala" (dokonca ju nemáme ani spojenú s obývkou, pre mňa je normálne a praktické mať tieto veci hneď pri drese, aby som mohla zakaždým šup-šup umyť riad. Ale u nás je to inak, keď chcem umývať, musím ísť vziať zo špajze odkladač, priniesť Jar, špongiu a iné pomôcky a až potom umyť tie tri taniere od večere. Pak u nás riad nesmie stáť, pretože "sa" musí hneď odložiť, aby sa mohlo odložiť umývacie náradie, aby zas vyzerala kuchka ako z časáku...). No to je len taký príklad.
Poviete si - nerob to. Odmietni to. Ale keď som raz na to pristúpila, neviem, ako mám "oznámiť", že to už tak robiť nemienim, týka sa to všetkých vecí v domácnosti. Jeho odpovede pri nejakých pokusoch o diskusiu o tejto veci boli: veď ja to tak robím vždy (vždy = raz za štvrť roka, keď sa chytím riadu); to je naozaj taký problém spratať jeden odkladač? Nechceš, aby to u nás pekne vyzeralo?
A ja nechcem vyzerať ako lenivá peciválka, tak poslúcham. Keď kúpil kuchyňu, povedal: kúpil som ti kuchyňu, aby si mohla každý deň variť. Keď kúpil práčku: Kúpil som ti práčku, aby si mohla prať.
A tak.
Videl to doma, ako mu mám do hlavy vtĺcť niečo iné?! Hlavne, keď to iné obmedzuje jeho slobodu užívania voľného času; dá sa predpokladať, že dobrovoľne si z nej nedá ukrojiť...
Skúšala som aj s mužskými prácami - sama som vymaľovala kuchyňu (kým kachličkoval kúpeľku) a obývačku (kým maľoval strop v kuchyni) a potom sa opýtal: Katka a myslela si aj na obed? (myslela som, ale celkom logické mi prišlo objednať pizzu, no po jeho vyčítavej otázke som narýchlo išla niečo zbúchať, kým on oddychoval po ťažkej práci. Potom sa najedol a išli sme ďalej makať, nech to je čím skôr hotové)...
Tak, je to jasné. Niekde robím chybu. Len neviem kde. Viem len pomenovať moju obavu: nechcem, aby ma raz označil za lenivú neschopnú haraburdu. To by som neprežila a hlavne - v tej chvíli by som s ním musela prestať zdieľať jeden životný priestor. Takže koniec koncov sa zrejme bojím rozchodu???
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach, jaj! Prečo sme my, ženy, také TRÚBY v tomto? MUSÍME všetko stihnúť - aj perfektnú domácnosť, aj perfektné detičky, aj perfektnú prácu, aj perfektné vzťahy s perfektným manželom...
MUSÍME, MUSÍME, MUSÍME!!!!
Jedno veľké PRD!!!! NE-MU-SÍ-ME!!!!!
Viem, že keď už je raz niečo zaužívané, veľmi ťažko sa to potom mení. Poznáááám! Ale nie je to nemožné....
Tvoj manžel hrá na tvoju snahu mať dokonalú domácnosť (t.j. čisto, pokoj, ticho, teplo, tekutiny). To je síce pekné, že sa snažíš, ale ON nech pochopí, že CHODÍŠ AJ DO PRÁCE!!!! A on ťa vlastne vydiera!
Keby si bola doma, tak sa to dá. Ale ty nie si otrok, a nie si ani v zajatí, aby si rešpektovala podmienky väzenia. Lebo si vlastne skutočne uväznená v domácnosti. Vytiahnuť Jar, umyť riady, odložiť Jar. Čo si PAKO? Keď to chce mať TAKTO, v pohode, ale nech to robí SÁM!!!! Nie je problém všetko vytiahnuť a potom zase spratať, keď to robí raz za kvartál! Ale je to problém, keď to máš robiť trikrát denne!
Moja, poriadne si premysli argumenty, dohodni sa s mužom na pokeci a potom mu to všetko pekne pokojne porozprávaj... Takto skončíš za pár rokov presne ako svokra. To CHCEŠ?
A k tomu, že sa bojíš rozchodu - no, jasne, že sa bojíš! Ako NORMÁLNA žena chceš mať rodinku na poriadku. Ale to predsa neznamená, že necháš na sebe orať, či hej?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak si to teraz po sebe čítam a ježia sa mi vlasy na hlave, ako tvrdo to vyznelo! Opica, v dobrom som to myslela!
Vieš, pred vyše 10-timi rokmi som mala v práci kamarátku (nie priamo na našom oddelení, ale stretávali sme sa na obede a tak), Janka sa volala. Také tiché, ustrašené dievča to bolo, do očí sa nikomu nepozrela, neodvážila sa ani hlasnejšie dýchať... A jej muž, Janko, ten bol tiež taký pedant, všetko muselo byť podľa neho. V domácnosti sa všetko muselo len tak blyšťať, Janka varila jedlá podľa Jankovho výberu a podobne... A Janka sa síce občas zmohla na nejaký chabý prostest - ale vždy jej Janko nakoniec vysvetlil, že to všetko je pre Jankine dobro, že on ju predsa miluje a myslí to s ňou dobre a bla-bla-bla! A Janka nakoniec zase len držala hubu a krok.
Nedalo mi to, a tak som jej pomaličky, potichúčky začala naprávať hlavu, že takto to bude postupom času stále horšie a horšie, že nie je Jankov majetok, že má tiež právo na vlastný názor a to, čo a ako robí Janko, rozhodne nie je k Jankinmu prospechu, ale len a len k Jankovmu...
Po nejakých dvoch mesiacoch - by si sa čudovala! Janka celá rozkvitla, usmievala sa, bavila sa s ľudmi pokojne, zdravo sebavedome, stále mala dobrú náladu...
A potom Janko prišiel na to, odkiaľ vietor duje. Zakázal Janke stretávať sa so mňou, mne prišiel k nám vyrobiť príšernú scénu (muž bol vtedy v práci, no, myslela som, že budem musieť na neho volať policajtov), čo si ja o sebe vôbec myslím, veľmi vyberanými slovami mi vysvetlil, čo som zač (susedia mali úúúúžasnú show!) a behom dvoch týždňov sa odsťahovali. Pre istotu do Austrálie. Nestrandujem - vážne! Až na druhý koniec sveta ju odvliekol. Aby NIKTO nemohol Janku proti nemu ŠTVAŤ!!!!
Po nejakých piatich rokoch sa známy vrátil z Austrálie a cez neho som sa dozvedela, ako Janka žije. Janko jej urobil tri deti, krátko po sebe, v podstate ju drží doma, nesmie nikam chodiť bez jeho výslovného povolenia, aj to jej vždy presne vypočíta, za koľko minút musí byť doma (10 minút cesta tam, 10 minút nákup, 10 minút cesta naspäť a beda! keď je v obchode dlhá rada, alebo na ceste nehoda!), nesmie poslať list, ktorý by on neprečítal, nesmie vlastne ani dýchať, keď jej to Janko nedovolí...
No DES!!!!
Odvtedy vždy, keď počujem, alebo čítam o takýchto pedantoch, čo to myslia len a len dobre, otvára sa mi nožík vo vrecku. A potom asi reagujem trochu prudko (asi určite ).
Opica, nevzdávaj to! Vysvetli svojmu drahému, že jeho pravidlá ti nevyhovujú. Že ty nevidíš nič zlé na tom, aby bola Jar a špongia vedľa dresu. Že byt má slúžiť jeho obyvateľom a nie obyvatelia bytu.
Držím palce!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tu som sa nasla. ja som presne taka ista. nie si nahodou z rodiny, kde mama robila vzdy vsetko?
ked som sa vydala, moj muz nerobil. ja som chodila do roboty a kedze sme byvali u svokry, tiez som varila, upratovala atd. ved som chcela byt super manzelka, ci nie?
tak sa to s nami nieslo roky.
vychovana k nulovemu sebavedomiu, stale som si myslela, ze vsetko je moja chyba.
moj muz je z tych, co kricia. tiez som sa zo zaciatku hadala, ale potom som pochopila, ze ho neprekricim, tak som sa vzdala.
a postupne vo vsetkom. pridem z roboty - on bol doma cely den - a on ze: ako to ze nie je navarene? tak som svihom varila.
hadat sa nemalo zmysel, slovami ma uplne zdeptal.
obliekala som si kratku suknu? vyzeras ako k...a. tak som sa prezliekla. namalovala som sa? koho mas? tak som sa viacej nemalovala.
postupne som prestala robit vsetko to, co som chcela ja a robila len to, co chcel on. uplne som stratila samu seba.
teraz ked si tak citam na nm vsetky pribehy, stale sa zastavim a rozmyslam.
uz dlho som nerobila to, co chcem ja. viem vobec este, co chcem? co si myslim? ja?
nedavno som si chcela kupit nejake saty. abslotutne neviem, co sa mi paci. teda viem, co sa mi paci, ale co na to povie on?
mam v sebe strasne vela neistoty. predpokladam, ze aj ty.
vies, co pomaha? nerob vsetko automaticky. casto sa zastav a pytaj sa samej seba - co si o tom myslim JA? a aj to povedz. hoci to vyzera strasidelne - teda aspon pre mna, vidim to ako jedinu cestu.
nedavno som sa absolutne vykricala na mojho syna. toto nie som ja - rozumej. vies, co sa stalo? posluchal tyzden, ani nemukol.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
georgina, užasne . pomaly začínam chápať aj ja čo a ako v manželstve a to sme skoro 2 roky svoji a 3 bývame spolu. proste niet čo dodať k tvojim slovám. Beriem si ťa za vzor! 
dík že si to napísala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ryka, teším sa, že to niekomu pomôže! A ďakujem za pochvalu .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja bývam na dedine tak ani nečakám od môjho muža nejakú veľkú pomoc, pretože sám ma toho vonku dosť. Či už okolo našej "farmy" alebo čisto chlapských prác. No keď sme spolu bývali v byte tak sám uznal, že sa nudí a tak pral, vysával ...
Tak isto to je aj u mojej kamošky, ktorá býva z mužom v byte a on jej pomáha variť, riad umývať alebo okúpe malú. Sedieť doma z vyloženými nohami na stole ho dlho nebaví a tak sa stará trošku do ženských prác.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby, reagujem sem, pretoze, ked reagujem vo vnutri tej pavucinky, tak ja sama to tam neviem najst.
Georgi, co si?! Neurazila som sa; ani mi to nepripadalo tvrde (len tak primerane ) Ja som si to zobrala k srdcu, uz sme mali aj debatku (i ked k nicomu nedospela). Dokonca sme uz spolu umyvali riad . Ted sa pokazil vysavac - aspon mam dovod kupit novy a taky fajn do ruky, nie hebedo. A mozem skusit povedat jeho stylom: kupila som ti vysavac, aby si mohol vysavat Snad mu potom dojde absurdnost jeho myslenia. Alebo aj nie, ale pracujem na tom.
Mne to uz dlho liezlo na mozog, len som to nevedela pomenovat, takze ked sa konecne zacina riesit, co medzi nami viselo, ja sa citim ovela lepsie. Este som nespominala, ze u nas zije stale ten kamarat a najnovsie s nim drahy pocita aj do noveho domu , ako fakt by mi to nevadilo; ja by som kludne zila aj v nejakej kvazi komunite s kamaratmi a ich detmi a tak; asi je to vzdialene od beznej predstavy, ale my sme "iní" ( 
)... Jednoducho, nevidim problem v tom, ze u nas byva, ale v tom, ze sa staram i o neho a mam pocit, ze miesto toho, aby si to niekto vazil, stalo sa to samozrejmostou a ak po nom nespracem, este je na mna zle, ze co je tu taky bordel... No, je toho kopec; mame pred sebou este dlhu cestu Ale pomenovali sme problem, to je podstatne.
A chystam sa byt povysena ( áno, chapete to spravne, zatial sa na to len ja sama chystam) takze i pracovny cas hodlam mat vyhovujucejsi, co sposobi, ze budem viac vyspata a menej podrazdena a tak ocakavam pozitivne vyvrbenie nasho stretu nazorov.
Andrejka, a meni sa to k lepsiemu? Ja, ked ma zase tak zneisti (som presvedcena, ze to nerobi umyselne), myslim na tu Lydushinu vetu o ocakavaniach a trosku mi to pomaha Tiez myslim, ze povod je dakde i v nas - ze si neverime a tak, cize myslim, ze zacat od seba nie je zly pristup.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Opica - SUPEEER!
Perfektne ideš na to - už len vytrvať! Naozaj nemôžeš robiť slúžku a to dokonca dvom chlapom! A ešte mať na starosť dieťa a chodiť do práce !
Trochu zdravého sebavedomia, asertivity a pôjde to! Síce pomaly a po troškách, ale pôjde!
Držím palčeky (aj s tým domácim režimom, aj s tým plánovaným povýšením) a som rada, že si moje slová zobrala tak, ako boli myslené!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
taky super clanok som uz davno necitala. zo zaciatku som stale cakala, kedy napises - a potom sa rozpravka skoncila alebo a potom som sa zobudila.
nestalo sa. isto mas v mnohych veciach pravdu. kiezby som ja takto rozmyslala, ked som sa vydala. ja som zo seba urobila otroka, ktory odklada este aj muzove rifle, co ich hadze po zemi. ked ich ignorujem 3 dni, potom mi to neda a odlozim. ved to trva 3 sekundy.