Posol dobrých správ

Je ráno. Pre niekoho veľmi skoro ráno. Ešte je tma a vonku vyspevujú o dušu strapatú vtáčence. A mne sa taaak veľmi nechce z brlohu. Ešte sa chvíľku pritúlim k malému a už hupom skáčem. Umyť vlasy, nachystať deťom veci, čo som včera zaspala, vyvesiť prádlo, zbaliť smeti a hajde na bus.
Dívam sa von oknom na cestu, ktorú dobre poznám. Už odkvitajú magnolie? Kedy sa to stalo - len sem tam v tôni domu ešte vykukne nejaká hlavička kvietku. Už naplno kvitnú orgovány? Odkedy, veď ešte v nedeľu som Aďovi ukazovala kríčok s tuho zavretými kvietkami, čo v sebe skrýva omamnú vôňu. Už odkvitajú čerešne? Veď eštelen teraz som sa opájala pohľadom na krajku na holých konároch.
Vystúpim z autobusu a do očí mi udrie slniečko. Nie je vôbec rozospaté. Pekne zvedavo sa oprie s pasiou do našeho hradu a vykúpe ho v prvých lúčoch, nech je na celý deň čistučký.
Obiehajú ma dve žltučké autá. Posol dobrých správ. Akosy som si nikdy ani nevšimla, že chodia tak skoro do roboty. Je ich tam päť či šesť. Zbiehajú sa okolo svojej pošty ako trúdiky akolo včelej kráľovny. Cúvajú, zas trochu potiahnu dopredu, až konečne zastavia. Chlapi s úsmevom vystupujú z auta a zdravia sa. Pokrikujú po sebe so smiechom a ja má zrazu krásny pocit. Napriek tomu, že mne zvyčajne nosia len účty, viem, že týto ľudia nemôžu nosiť zlé správy.
Dosť bolo chmúry, dnes buďme aj my poslami dobrých správ aj my.
Pekné ráno

pre Lusesita3