Postrach KOLONOSKOPIA

Nechcela som Vám pred sviatkami písať svoj zážitok s kolonoskopiou.......povedala som si, že tento príbeh si pre Vás nechám po sviatkoch. Poznáte to, starneme, sem tam nás niečo bolí, sem tam niekde pichne. Mňa začalo zo stravy preháňať. Tak som si vybavila vyšetrenie na gastroenterológii. Výsledok zo sona , žlčník musí urgentne preč. Ešte som absolvovala gastroskopiu, vyšetrenia neukázali nič závažné, ale pani doktorka podotkla, že v mojom veku, by bolo dobré skočiť na kolonoskopiu.

Ach jaj, ani počuť. Nikdy, ani keby ma.......Dobre, tak si nájdite chirurga, ktorý vám žlčník zoperuje a potom sa uvidí, či budú problémy pretrvávať. Tak som išla na chirurgiu, kde si pani doktorka pozrela papiere, samozrejme vek (50 tka za dverami) a oznámila mi, že pred operáciou musím absolvovať kolonoskopiu. Viac mi nebolo treba hovoriť, normálne slzy v očiach. Bez výsledkov z kolonoskopie vás odmietam operovať. Viac sa so mnou nechcela baviť.

Jasné, nie som blbá, viem, že potrebuje vedieť, čo sa deje v čreve, hlavne keď sa bude odstraňovať žlčník. Ešteže tam bola empatická sestrička. Kým som sa obliekala mi hovorí: „Neberte to tak tragicky. Ja som to absolvovala, nie je to nič hrozné a hlavne to berte tak, že aspoň budete vedieť, či ste v poriadku, predsa len 50 tka na krku a budete mať 10 rokov pokoj. A hlavne včasný skríning môže odhaliť ochorenia.“ Nemôžem si pomôcť, ale prístup sestričky bol oveľa profesionálnejší a hlavne ľudskejší ako mala lekárka. Priznala som, že má pravdu. Však to moje preháňanie na wc je už normálne psychická záťaž. Nemôžem si v kľude v meste na terase dať ani kávu s kámoškami, aby to neskončilo behaním.  Ak mi zistia čo mi je, bude to len dobre a budem to konečne riešiť.

Začala som si vybavovať kolonoskopiu. Čakacie doby pol roka.......sila, to mám pol roka čakať a premýšľať o tom, čo ma čaká? A doktorka vravela, že ten žlčník musí urgentne preč. Tak som skúšala všetky možné kliniky, nakoniec sa mi podarilo vybaviť si termín do dvoch mesiacov. To, že mi ho deň pred kolonoskopiou dva krát zrušili ( po 5 dňovej prípravnej šetrnej diéte) a preložili, nebudem riešiť, ale vďaka Bohu prišiel ten dlho očakávaný termín.

Päť dní pred kolonoskopiou nemôžete bublinkové nápoje, môžete len kuracie mäso, ideálne varené, kaše, popíjať treba bylinkové čaje ( ktoré ja osobne od detstva nemám rada). O rožkoch so šunkou a maslom sa mi už snívalo a išla som sa s nimi zadrhnúť, lebo najťažšie som znášala to, že som bola stále smädná. Voda bez bubliniek mi nevedela zahnať smäd a o čajoch som nechcela ani počuť.

Začínala som byť strašne nervózna. Neviem, či to bolo zo smädu, alebo z očakávania toho čo bude. Neviem, ktorý pocit je horší. Od detstva poznám fotky ľudského tela z učebníc a hlavne to črevo s niekoľkými zákrutami , a do toho mi majú napchať tú hadicu? Toto určite neprežijem. Alebo sa im to nepodarí..... A ďalší hrozný pocit je, čo keď mi niečo zistia? Čo bude potom, ako budem ďalej žiť? Asi toto sú tie najhoršie spúšťače strachu pred kolonoskopiou. Ani raz som nepomyslela na to, že čo keď mi nič nezistia? To by ma fakt nahnevalo, lebo toto všetko podstúpiť a nezistiť, prečo toľko behám na wc?....:-) Deň pred vyšetrením som mohla dopoludnia jesť len kaše. Tak som si dala ešte detskú krupicu na raňajky, aj na obed. A zo stresu som sa bola niekoľkokrát prejsť. Večer som mala vypiť 3 litre preháňadla. Nevedela som si predstaviť, ako vypijem 3 litre tekutiny za 3 hodiny. Ale hrdinsky som to dala. Aj keď z 23 behaní na wc dve nedopadli hrdinsky....., proste som nedobehla..... a posledný pol liter som pila už sediac rovno na wc.....Toto neboli klasické prehánky toto bol doslova kompresor v zadku......O jednej v noci som už bola taká vyčerpaná, že som zaspávala na záchode.. A to ma jeden liter preháňadla ešte čakal ráno medzi 5-6 hodinou......ten už bol za trest...

Bola som unavená, hladná a hlavne nervózna, lebo som stále behala na wc a nevedela som si vôbec predstaviť, ako pôjdem do nemocnice, keď neviem opustiť záchod. Z domu som odchádzala v strachu, ale podarilo sa prísť do nemocnice bez nehody v nohaviciach.... Krvi by ste sa mi nedorezali. Išla so mnou kamarátka, ale jej povzbudzujúce reči ma viac rozčuľovali, ako mi mali pomôcť. Rozhodla som sa, že si dám pichnúť takú tú „náladovku“, aby som spolupracovala s lekárom.

Dostala som „sexi gate“ s dierkou na zadku. Ľahla som si na stôl, sestrička mi zaviedla kanylu, doktor sa mi motal pri zadku a mňa jediné čo zaujímalo, kedy ma pichnú , sestrička ma upokojovala, že za chvíľu. Do kelu, len aby nezabudli. Konečne ma pichla, ale ja som mala pocit, že to nezabralo. Začalo ma zaujímať, ako dlho to bude trvať kým zaberie.......nebojte sa za chvíľu. V tom mi doktor hovorí uvoľnite sa......myslela som si, že budem mimo a nebudem nič vnímať..........ale nie, jasne som videla obrazovku....Bože, moje črevo.......je všetko v poriadku?

Počujem doktora ako so mnou komunikuje a hovorí mi, že mi povie na konci vyšetrenia. Cítim trochu tlak v bruchu, pozerám na obrazovku. Sestrička mi tlačí na brucho a doktor ma poprosí, aby som sa otočila. Bože, s hadicou v zadku? Nebojte sa, len sa pretočte. Chytá mi nohu a pomáha mi. Trošku pokrčte nohy, lebo ste strašne dlhá, aby ste nám nekopli do prístrojov. Vôbec mi nebolo smiešne. O chvíľu sestrička hovorí: „Chvíľu si poležte, potom sa pomaly posaďte.“  Už je po tom? Áno, to bolo všetko.

Počujem ako mi doktor hovorí: „Máte črevo ako 20 ročná, prečo ste prišli na vyšetrenie?“ Vysvetľujem moje otravné behanie na wc skoro po každom jedle. Hovorí mi, že črevo je v poriadku, kontrola o 10 rokov a príčinu treba hľadať niekde inde. Často to môže byť aj v hlave.

A prečo vlastne píšem tento článok? Priatelia, chcem Vám len napísať, že kolonoskopia samotná je fakt úplne v pohode vyšetrenie. Najhoršie na tom celom bola tá príprava s preháňadlom. A úplne najhorší je ten prirodzený strach z nepoznaného. Ale, verte mi, naozaj nie je dôvod na strach. Poviem Vám, pre mňa je ošetrenie zubov oveľa horšie. Presne o týždeň ma čaká operácia žlčníka. Jasné, bojím sa, veľmi. Ale verím, že potom už bude lepšie a ja si v lete konečne dám v meste na terase s kámoškami kávu a nebudem od nej musieť odbiehať niekoľkokrát na wc.....

A ešte jedna dobrá rada na záver......jedna moja známa sestrička Anička mi poradila, že po každom behaní je dobré natrieť si prdel modrou indulonou. Netreba veľa, len tak na koniec prsta. A poviem Vám, nič ma neštípalo naozaj to pomáha. 😂🙈