potrat

Asi taká, ktorá to video tiež nevidela. Alex, keby bolo všetko ináč? Keby ťa neposielal na potrat len ocino, ale aj otec dieťaťa? Keby ťa vyhodili z domu a musela by si žiť tehotná na ulici alebo nechať školu, rýchlo nájsť nejakú prácu a platiť z nej len podnájom a rožky, lebo na nič iné by ti už nevyšlo? Na žiadnu vybavičku, kyselinu listovú... kočík...

Smutné je, že niekedy vôbec nejde o takéto existenčné veci, ale "len" o rozbehnutú kariéru alebo splodenie so ženatým, čo rodinku opustiť nechce a s tebou si len krátil chvíle, následky niesť nehodlá; alebo žena v čase, keď nevedela, že je tehotná brala silné lieky a z obáv o dieťa zvolí radšej takúto možnosť; alebo jednorázový úlet vydatej ženy na firemnom večierku a ups - dieťa s černochom (len teoretizujem ) ... a tak ďalej. A tak ďalej. Každá žena, čo šla na interupciu má svoj príbeh a určite nebol ľahký (možno je pár výnimiek...).

JA som PROTI interupcii (čo by sa týkala mňa), ale zároveň za slobodnú voľbu No žena by pred týmto zákrokom mala mať dostatok infomácií, aby sa mohla rozhodnúť pre seba čo najsprávnejšie. Nikdy som na ničom takom nebola, neviem, ako to prebieha. Ale kto bol, môže povedať. Rozprával sa s vami lekár o celom zákroku? O rizikách? O tom, čo tomu tvorčekovi urobia? Pustil vám video? Ja len tak tipujem, že keďže sa tým živí, nejak extra sa vás vystrašiť nechystal...

Ja tiež kým som to video nevidela, brala som potrat trochu inak, podobne ako ty alex...
sama mám 2 deti a na potrate som nikdy nebola...
ale mám 2 známe vo svojom okolí, ktoré sa pre potrat rozhodli a pokiaľ viem, ani jednej lekár nepovedal nič o celom zákroku, ani o rizikách,o možných komplikáciách ani o ničom inom...boli oboznámené len s tým, kde(v ktorej nemocnici) zákrok robia, keďže v našom meste ho v nemocnici nerobia...a tak každá z nich išla len na predoperačné vyšetrenie a myslím, že sa nikdy nedozvedeli o tom, čo sa vlastne s nimi udialo, kým spali...a viem, že to video nevidela určite ani jedna z nich...

nam to video pustali na strednej skole-pedagogickej

To čo príde niekomu neprípustné inému pomôže vyriešiť jeho problém- väčší, menší, ale v tej chvíli dôležitý problém...Sú ženy ktoré si povedia- potrat nikdy...ale ak by malo byť dieťatko postihnuté,tak áno lebo to je potom len trápenie....Ale sú ženy ktoré vedome to trápenie zoberú na svoje plecia, aj keď vedia že dieťatko sa narodí postihnuté- pretože tie ženy nemajú ani len tú dilemu v sebe, že ak bude postihnuté tak pôjdu na potrat...lebo aj takéto dieťatko má právo na život...A sú ženy ktoré to urobia pod tlakom svojej viery a okolia, ktoré by ich odsúdilo keby potrat podstúpili....a sú ženy ktoré to urobia- že prijmú do svojho života aj postihnuté dieťa s najhlbšou láskou vo svojom srdci a nikdy o tom či to bolo správne nepochybujú...No týmto svojím príspevkom som chcela povedať len toľko, že ty nerozumieš možno ženám ktoré interupciu podstúpia, alebo možno aj rozumieš, len sa s tým nestotožňuješ, ale zas sú ženy ktoré nerozumejú tebe, že napíšeš,že je to teda riešením ak by dieťatko bolo postihnuté- síce nie menej bolestivým riešení, ale aj tak riešením...a možno ti príliš dobre rozumejú, ale nestotožňujú sa s tým...Vždy je kam sa posúvať, vždy môžme byť ešte ľudskejší, ešte chapavejší k bolestiam a rozhodnutiam iných...A myslím si, že po svete chodí nejedna žena, ktorá do svojho života vedome prijala postihnuté dieťatko, aj napriek odporúčaniu lekárov podstúpiť potrat,a zopár takýchto žien vo svojej hlbokej pokore a láske dokáže pochopiť aj ženy ktoré potrat podstúpia....Trošku som sa nechala uniesť...Ale práve vo svojom živote prechádzam takým filozofickým obdobím kedy riešim to, čo som schopná pochopiť a čo už je stotožnenie sa s niečím čo vo svojom živote nechcem a kde je vlastne tá hranica...A ešte nakoniec môj názor na potrat-nikdy by som ho nepodstúpila, ani keby mi lekári povedali, že dieťatko sa narodí postihnuté....pretože verím, že všetko v živote má svoj zmysel a aj preto lebo som kedysi dávno cítila keď som bola tehotná- že to nechcem, nechcem, nechcem, lebo nie je ten správny čas a ja sa na to necítim...A toľko som sa dohadovala sama zo sebou až som sa sama so sebou zhodla na tom, že ja tu nie som na to aby som určovala kedy je na čo správny čas, že moje tehotenstvo je dar a buď ho prijmem a budem sa tešiť, alebo sa budem jedovať na osud, na život, na Boha , na seba...A narodil sa nám krásny, pomerne zdravý synček- naše usmievavé slniečko...A nebola som vtedy zľakanou nečakanou maminou, bolo to naše druhé dieťatko a žiadalo sa na svet priveľmi skoro, tak skoro, že som si nestihla vychutnať ani len to naše prvé dieťatko...

Bože........ to bábo na konci ... po ňom by mal nasledovať záber našej Nicol...

Keď sa narodila, bola iba o 2 týždne staršia ako to posledné bábätko. A za pár rokov bude tými svojimi kukadlami zarábať milióny

to video najdem kde,dakujem

To video radšej pozerať nebudem, nemám na také veci žalúdok... raz sme išli s manželom po dialnici a vedľa bol bilboard s obrázkami babatiek...po potrate...manžel musel zastať na odpočívadle, vytiahnuť ma z auta a dlhodlho objímať, kým ja som vyplakávala aj posledné sily, ktoré som v sebe našla...bolo to strašné...
Myslím, že by to matkám, kt. sa rozhodnú podstúpiť zákrok, nemali vôbec púšťať. Ani jedna z nich sa určite dieťaťa nevzdáva ľahko, určite tomu predchádza strašná polemika samej so sebou....a ani jedna na to do konca života nezabudne, na svoje bábo...ktoré sa rozhodla nemať, nech z hocijakého jej podstatného dôvodu.
Mám známu, tá bola už 3x, pomaly jej to začína liezť na mozog, všade počuje detský plač, chveje sa a vravela mi, že sa jej snívajú hrozné sny, že dieťatko spína k nej rúčky, vraviac: Mami, prečo mi to robíš, veď ťa lúbim...Plakala som ako najatá, nevedela som, čo jej mám povedať, tak som ju len objímala a plakala spolu s ňou...sociálne slabá rodina, majú jednu dcéru, manžel ich obe bije...nedáva im peniaze, tára sa po krčmách...no hrôza. Bože, zase revem, idem fuč...

Ja si zase myslim, ze by to tie zeny mali vidiet- snad az na tie pripady, aky popisuje Dreya, ked ta zena je v ozaj tazko riesitelnej situacii. V tom pripade vsak rovnako ako potrat treba riesit otazku , ci vobec zostat v takom vztahu...
Vela zien je vsak takych, ze keby boli ochotne sa niecoho vzdat- slobody, kariery, zit o cosi skromnejsie atd, mohli by nejako vychovat to dietatko. Aspon by ich to podnietilo hladat aj ine riesenie, ako to najjednoduchsie.
Na druhej strane nemam pravo sudit tie zeny, ktore nenaberu odvahu k tomu, aby donosili postihnute dietatko...
Inak to video je riadny masaker, ja mam pomerne silny zaludok, ale mala som dost...

Najlepšie sú také ženy, ktoré síce nejdú na potrat, vynosia dieťa a potom im prepne kdesi v makovici a dieťa bud ubijú na smrť, vyhodia ho na ulicu, nechajú ho doma s tyranom, nechajú ho hladovať. Čo je horšie? Potrat, alebo toto?! A tehotenstvá zo znásilnenia ? Stalo sa, že bola znásilnená ment. postihnutá, al. maloletá. V konečnom dôsledku, existujú aj Hniezda záchrany. Toto by fakt malo byť na rozhodnutí tej-ktorej ženy. A tú, ktorá chce potrat podstúpiť, neodsudzovať. Nevieme, prečo sa tak rozhodla. Ja mám 9-ročného post. syna. V mojom veku /34r./by som na potrat nešla.

k téme /po predýchaní/ dodám iba toľko- nie som za zákaz interupcií, ale snáď by stačilo trochu viac prevencie a osvety aj v tých nižších spoločenských vrstvách, to aby sa gynekológ hneď po potvrdení tehotenstva nepýtal na interupciu a ešte aj počas tehotenstva nepodotýkal na to, že už je iba posledný týždeň, kedy sa to dá. Oba razy mi povedal, že sa to pýtať musí A keď už- potrat a detský domov nie sú jediné východiská- čo tak podporovať matky čo si myslia, že nemajú na výber v tom, že ten výber majú?Vždy je aj iné východisko...

(brokenheart)Poviem pravdu.Nedopozeral som to do konca a som šťastný že nikdy som nemusel svojho potomka nemusel riešiť takýmto spôsobom

Vidím, že sa tu diskutuje naozaj vášnivo, ja teda pridám môj názor a moju skúsenosť,na základe ktorej som sa k tomuto názoru dopracovala.
Približne pred tromi rokmi + zopár mesiacov som po dlhom trápení ukončila 12 ročný vzťah - podotýkam že doposiaľ jediný. Mala som 29 rokov. Nebudem písať ako dlho som sa k tomu odhodlávala a čo ma to stálo duševných síl, napokon som to konečne spravila. A potom prišlo prázdno, ktoré som musela nejako zaplniť. V tom čase mi solídne šibalo a nebránila som sa možnosti sem-tam si nezáväzne užiť. Toto obdobie netrvalo dlho, o tri mesiace som totiž zistila,že som tehotná. Vedela som s kým, ale vedela som aj to, že on mi nikdy nebude partnerom, že moje tehotenstvo mu bude ukradnuté ako aj celá ja ( a on mne v podstate tiež )a že to dieťa nikdy za svoje neuzná a ak by som to vyniesla na svetlo božie, tak mi narobí zo života peklo.
Moja prvá myšlienka bola teda jednoznačná-potrat! Ani som inú možnosť nepripúšťala. Na druhý deň som zmenila gynekológa, predsa by som sa pri tom mojom známom za takéto rozhodnutia hanbila. Sono potvrdilo 6 týždeň. Mala som sa rozhodnúť či vypíše papiere na interrupciu, alebo či prídem niekedy ráno na krv a vystavia mi materskú knižku. Vraj je na to dostatok času, lebo zatiaľ je to stále len "zhluk buniek". Na druhý deň som teda prišla - ráno o siedmej... Vzali mi krv, vystavili knižku. Neviem prečo a v ktorom okamihu sa vo mne prehodila výhybka. Keď tak spätne nad tým uvažujem, asi kdesi vo vnútri duše som bola rozhodnutá pre dieťa od začiatku. Bola som totiž dosť silná fajčiarka, ale po pozitívnom teste som si už nezapálila - aby som neublížila dieťatku. Choré, však? Čo nasledovalo v mojom živote ďalej je už na celkom iný príspevok.
Poznamenať ale chcem, že o skutočnom "zhluku buniek" v čase môjho rozhodovania som sa dozvedela už ako legitímna budúca mamina. Potajomky som v robote plakala pozerajúc na internete na obrázky tých drobulinkých telíčiek. Pri predstave že srdiečko začína tĺcť už na 21 deň po oplodnení ma obchádzala hrôza - že takýto zhluk som si to chcela dať zobrať. Tehotenstvo som prežívala v nesmiernom strachu o zdravie dieťatka, keďže som si bola vedomá bujarého spôsobu života v prvých týždňoch tehotenstva ( cigarety a alkohol na dennom programe ).
Viem že za toto čo tu píšem by som sa mala hanbiť. Každý ale urobí v živote prešľap.Po 12 rokoch vzorného aj keď nepodareného vzťahu ma ani nenapadlo myslieť na antikoncepciu. Necítila som sa byť pobehlica čo musí myslieť "na všetko", lebo promiskuita v podstate nebol môj životný štýl. Pri pohľade na 2 čiarky na teste som si pomyslela že Pán Boh ma potrestal a to mám zato ako som sa spustila a že ma vlastne nič horšie postretnúť nemohlo.
Teraz sa dívam na ten spiaci "zhluk buniek" ktorý nekonečne milujem a viem, že ak existuje Pán Boh, tak ma odmenil. Neviem síce začo, ale moje nádherná zdravá dcérka je najväčším darom aký sa mi mohol dostať.
Pre tieto všetky dôvody:
1. neodsudzujem ženy ktoré sa rozhodli pre potrat, len ich veľmi ľutujem ( a to nemyslím ironicky, akože chudery nejaké zadubené...)
2. keby som mala legislatívnu moc, uzákonila by som povinné oboznámenie žien o štádiu vývoja ich plodu v čase plánovanej interrupcie vrátane fotografií, videí a pod. Rovnako by mali byť oboznámené o spôsobe akým sa potrat vykoná.
3. tiež by som nariadila jedno sedenie u psychológa. Mnohé ženy sa totiž rozhodnú skratovo, možno práve preto že ich v tom čase nemal kto podporiť alebo hľadať alternatívne riešenie k interrupcii.
4.Ak sa tak žena predsa len rozhodne, samozrejme bez ďalšieho vyšetrovania jej vyhovieť. Nechceme sa predsa vrátiť do stredoveku keď po domácich potratoch budú zomierať ženy na otravu krvi, alebo podporovať interupčnú turistiku.
PS: je zaujímavé koľko žien sa rozhodne pre potrat pretože nechcú niesť zodpovednosť za "mizerný" život dieťaťa bez peňazí, bez otca, bez zdravia... Ale sú odhodlané niesť zodpovednosť za jeho smrť (brokenheart). Ukážte mi jedno dieťa, ktoré chce zomrieť lebo jeho život za nič nestojí. Deti chcú žiť. Aj tie bez otcov, bez mám, bez peňazí, bez lásky... Chcú žiť určite lepšie ako žijú ale nechcú byť radšej mŕtve.
Nuž, trochu som sa rozpísala, ale to preto, že niekedy sa ma to tiež týkalo. Verím, že už nikdy nebudem musieť riešiť čosi podobné a že ženy ktoré sa ocitnú v podobnej situácii sa rozhodnú srdcom a nie rozumom. Lebo rozum vie oklamať ale srdce nikdy

prave som si pozrela to video o potrate, dokazala som to pozerat iba cez prsty a aj to iba po prvu rucicku , potom moje ranajky skoncili v zachodovej mise..ale to je najmenej..., boze teraz tu revem a je mi veeelmi smutno, to video by mali pustat vsetkym ktore sa preto rozhodnu...verim ze vela zien by sa pred karierou, novym autom...stihlou postavou a inymi "dolezitymi" dovodmi rozhodli pre male srdiecko, ktore v tej chvili nic nepotrebuje iba svoju mamu (brokenheart)

Ja sa na to video teraz ani pozrieť nepôjdem, nakoľko v mojom terajšom stave by som to asi nezvládla. Nemôžem povedať, že chápem ženy, ktoré tak urobia, ale majú na také rozhodnutie právo. Ja som 4 roky po svadbe musela brať HAK, lebo som brala stále silné lieky a strach z toho že by som otehotnela ma prenasledoval. Pri každej meškajúcej menštruácii (aj jeden deň) som si spytovala svedomie, či so tabletkx dobre zapila, či sa nemohlo niečo stať, pretože som sa bála, že by som mohla byť zodpovedná za to, že by mohlo byť moje bábo postihnuté a to mojou vino, lebo som brala silné ATB a náhodou otehotnela. Ale asi nie každá si dá pozor, a asi nie každá vie, že ATB znižujú účinok HAK a treba používať aj inú ochranu.
My sme našťastie dali pozor a teraz čakáme naše vytúžené bábätko. A ja sa naň s kľudným svedomím teším, lebo viem, že od chvíle kedy sa začal vyvíjať a postupne sa meniť zo "zhluku buniek" na malého tvorčeka, ktorí sa mi hmýri v brušku som nebrala žiadne lieky /okrem tých na zastavenie krvácania/ a teda som nespravila nič, čím by som ho ohrozila.
Viem, že ak by nám doktor oznámi hocijaké správy, nedala by som si ho zobrať /keď cítim jeho pohybi neviem si to ani predstaviť/, ale môžem povedať, že ak by mu aj nedajbože niečo bolo, nemusela by som pri pohlade naň plakať s výčitkami svedomie, že je to moja vina. Tak ako to asi je u žien, ktoré na tom svojim správaním majú podiel. Možno práve preto niektoré potrat podstúpia.
Preto ich nemôžeme odsudzovať, pretože po podľa mňa pre väčšinu z nich nie je ľahké rozhodnutie.

Prudký súhlas s Ammálkou.Ammálka,mala by si napísať samostatný blok,vidíš,ako si rýchlo zapadla?

... ja som to video chcela vidiet ale nedokazala som ho pozriet dokonca, dostala som sa len po tretiu minutu a neviem ci naberiem odvahu opozerat dokonca ...

Aké je to dlhé video? Ja by som to asi dala pozrieť každému chlapovi, ktorý s takou kartou vyrukuje. A tlačí na ženu, aby na potrat šla. Asi by začali hvízdať inú pesničku...
Lebo kopa žien je isto aj takých, že ich "donúti" partner. To musí byť horor, bŕŕŕ!

Takéto niečo by sa na video nemalo ani nakrúcať, a to z etického dôvodu. Ja sa čudujem tím ktorí to nakrúcali a obdivujem tých, čo majú odvahu sa na to pozerať. Fakt. Potrat je každého osobná vec, s ktorou bude musieť žiť do konca svojho života on sám. Ak by sa hlasovalo za - proti, zdržala by som sa hlasovania.

Ja som potrat videla na strednej na videu a bolo to fakt hrozne.Ale na druhej strane, neodsudzujem ,lebo clovek nikdy nevie.

Ani mi na um nezišlo to video si "kuknúť", viem, že by som ho mala v snoch ešte veľmi dlho, pretože mňa každá takáto naturálnosť dokáže na dlho vyviesť z miery. Ale tie billboardy mi neprekážali. Zobrazili to, čo sa skutočne niekoľkým nenarodeným deťom deje. Každý jeden deň je zabitých nehumánnym spôsobom niekoľko zárodkov. Ja v tejto kauze hyeny nevidím.

Teda - nerobil mi pohľad na ten billboard dobre, ale rozumiem, čo tým chcel autor povedať.

mne raz jedna zdravotna sestra povedala ze toto video s castami tiel a tak, zevraj je to len taky vymysel ako sa strasia pripadne adeptky na potrat, v skutocnosti zevraj sa to takto nerobi, neviem je to pravda??
ja som to s nou vtedy velmi nerozoberala ale zas nemam dovod jej neverit, robi v zdravotnictve uz dlho, no mozno ma iba nechcela strasit kedze som bola tehotna...

Ja som mala na mysli lekársku etiku. Je rozdiel zverejnovať takéto zábery z chirurgických zákrokov, a zábery z verejného života /z vojny, vyhladované deti z Afrického kontinentu,.../. To posledné je vecou a na zamyslenie nám všetkým, a potrat je vecou čisto len tej-ktorej ženy. Je to len a len jej vec! Ked sa potrat zákonom zakáže, bude iba viac žien zomierať na kadejaké infekcie z dôvodu podomácky spravenej interupcie. Plne súhlasím s Polárkou. A najväčšia sranda, čo sa týka sl. Tutkovej, bola, že ona sama bola v tom čase ešte panna a na otázku čo znásilnené ženy a dievčatá, nevedela odpovedať. Ja som slobodná mamička, "ocko" nás nechal ešte ked som bola tehotná. POLÁRKA ti si slobodná m., alebo vydatá? Dobrý komentár si mala. Dik.