Dievčatá nedá mi, také skvosty som tu objavila, hodné metálu. Začala crystall a nedali sa zahanbiť ani ďalšie dámy. Pridávam tu, možno sa nájdu devy, čo ich pretromfnú. 
crystall:
Šialená krava ma obehla, mamamaťa, v nedeľu, ak to pomôže, tak podržím za chvost ešte, alebo presmerujem, aby ťa obišla. Vidíš tú ochotu? V nedeľu sme išli na nákup do Lid.a, akože ja tam vpálim, natiahnem ruku dozadu a niektoré deco sa zachytí a ideme. Ja som tam teda vpálila, zachytila som ruku a ťahala ju ku pečivu. Pri pečive som zistila, povedzme, že s hrôzou, že držím za ruku jedného pána.
Za prvé, nikdy by ma nenapadlo, že muži môžu mať aj menšie dlane, za druhé, že sa nechal a za tretie, on nebol urazený, on bol dorazený. Ospravedlňovala som teda statočne. Fakt sa ako čudujem, že sa nechal viesť, trošku mi to pripomína ten vtip, keď stoja pred pred svätou bránou dve rady, jedna je pre mužov, ktorí boli pod papučou a druhá, ktorí neboli. Pri tej prvej veľká rada a pri tej druhej iba jeden. A svätý Peter sa ho pýta, prečo stojí tu. A on na to: Ja neviem, mňa tu žena postavila.
Tak tento pán sa nechal viesť, ospravedlnenie si užil a bola to poriadna drzosť ho kmasnúť za ruku.
Prakticky sa stalo to, že síce sme šli do predajne spoločne celá rodina, ale za radom a on sa dostal medzi mňa a MM, ktorý síce vošiel, ale hneď nakladal baby do vozíka, jednu UP a druhú IN. Inak užil si takú škodoradosť, že láska, počuj, keď toto robíš, keď som nablízku, čo potom stváraš, keď som preč.
No, nebudem prezrádzať. Že nie?
margori:
Raz som sa tak potkla, že som zletela jednému pánovi z Nemecka na chrbat a ja som v tej rýchlosti si zavesila aj obidve ruky okolo krku - to ste mali počuť tie podpichovačky a ten pán bol tiež pohodový a povedal niečo ako toto: - aké krásne, ale mohla ste to povedať aj inak p.s. išli sme z poriadného kopca
Lenka.R:
Mne sa stal super trapas - bolo to dávno , chodila som ešte do školy. Išla som vlakom zo Žiliny do Bratislavy domov zo skúšky nahodená v kostýmku s úzkou sukňou. Vtedy ešte stával vlak v Púchove a tam mal 20 minútovú pausu. To som väčšinou vždy vystúpila a šla na kofolu. Dole sa dalo zoskočiť , ale prúser bol, keď som sa v tej úzkej sukničke chcela vyškriabať hore na schodky do vlaku, môj vagón stál totiž mimo nástupišťa a dostať sa hore bol skoro horolezecký výstup. A v úzkej sukničke úplne nemožný 
Ako na potvoru neďaleko stála skupinka vojakov a samozrejme , že ma pobavene pozorovali, už keď som si zúfalo povedala, že kašlať na nich, budem si musieť sukňu vyhrnúť a vyštverať sa hore , vlak si predsa nemôžem nechať utiecť ... vtedy ku mne pristúpil jeden z tých vojakov a dvihol ma ako bábiku a položil hore - za obrovského potlesku svojich kamarátov 
v živote som sa tak nehanbila
Ako malo staci chlapom ku stastiu. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Že? To len my ženy tak komplikovane na všetko ideme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja čítam, že Nakladali srny vývoz...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj ja som tam tie srny citala .. reku ake vychovane, inde sa len pasu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jeden preklep a kolke videnie. Ale fakt je to tak vidiet .
Srny sa pasli po celej ceste do Viedne. A kukala som, reku jake velke zajace a to mali mlade srnky .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, odkedy nosim okuliare alebo sosovky pravidelnejsie, tak sa mi trapasy celkom sikovne vyhybaju. taky starsi, uz som pisala:
v BA na semafore som stretla znameho, nevedela som si chytro spomenut na meno, ale tak cakame na zelenu, pozdravit, pokecat o pocasi, nezavazne prehodit slovko dve ... a ked mu neschadzal pobaveny usmev z tvare, zacinalo mi dopinat, ze nieco nie je ok ... rozmyslala som, mozno mu je divne ze mu vykam, netykame si? odial ho poznam? BA? LM? ...! osvietilo ma. tak som si pokecala s jozom prockom. kebyze mi hned dopne, kto to je, neoslovila by som ho. a takto som vykecavala jedna radost 
, ved stary znamy ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nádhera, zlatý chlapec, vypočul ťa. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No a ja ešte jeden trapas alebo trapasisko.
Bola som mladá a za kočku a mala som nové šaty na rozopínanie a nenosila som podprsenku a robila v kancelárií kde v ten deň stále chodili vedúci stredisk akože popodpisovať výdajky, inokedy som ich k tomu nevedela nahnať a ked už som s tým posledným kecala a vypila možno v ten deň piatu kávu tak mi povedal - Prosím ťa ak nám to budeš robiť, náš pracovný výkon bude mínusový. Nechapavo som naň pozrela - a prečo?
No od rána nám ukazuješ svoje nahé prsia a to sa nedá vydržať. Nuž chlapcima ešte dlho vítali so slovami - a dnes máme podprsenku? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To si mala rozopnuté gombíky až po pás, či len veľký výstrih? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Po pravde ja som si dávala pozor aby cez vystrih mi nič nebolo vidno a ten jeden malý gombíček sa rozopol na tom najhoršom mieste a nikto mi to celý deň nepovedal. No a nakoľko som sedela obratená bokom k ním tak mali výhľad na jednú časť, ale povedali že ho mám super sa smejem, ale vtedy mi bolo do plaču
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, že vtedy to bolo nepríjemné, ale určite si si získala zopár nových obdivovateľov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to áno, mali sme super vzťahy aj ked si ma doberali. Vieš oni sa vraj najviac bavili na tom, ako som si dávala pozor na ten vystrih a čím viac som si šaty popoťahovala vyššie tym som im viac ukazala nižšie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tento sa stal môjmu manželovi. Boli sme so sestrou a jej manželom vtedy ešte len frajerom na kúpalisku. Oni zostali na deke a my sme s mojim a chlapcami išli do bazéna. Keď sme vychádzali z vody zrazu sa manžel rozbehol k dekám a ja som len nechápavo pozerala ako zamieril k jednej deke kde sedel chrbtom otočení párik a začal na nich striekať vodu z vlasov a tela... v tom sa oni otočili a manžel pochopil, že sa sekol o nejaké tie deky Bavíme sa na tom doteraz
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dobry archiv trapasov
Mne sa vcera zadarilo, ale to som si pripadala ako idiot sama sebe, neviem sa inak odcitovat. Totiz malo cestujem mestskou, tak 4-5x do roka aj to bolo Tam a jeden smer bez prestupu. Teraz sme v situacii, ze mame rezidencne parkovanie na konkretnu ulici, tam auto odstavim, lebo je pri Mš a ucime sa cestovat spojmi, teda ja sa ucim a detom je to jedno. Vcera som sa dohodla s babikou, ze ju necham na treningu a zbehnem si na stanicu kupit listok na piatok do BA, ale ze sa 100percentne vratim. Babika ma pustila, dole mi trolejbus siel, ale naspat ako? Ani sajnu. Z xautobusov isiel az jeden, tak som nastupila, veziem sa, fajn, zastavka a...... Dvere zavrete.
Toto som fakt necakala.
Smatram po dverach, kde aka packa, kde aky gombik, panty, guma, hopkala som na plosine.
Nic.
V hlave ma napadol jedine ten moj cakajuci drobec, a panika, ze neviem otvorit jedny dvere. A furt sme stali na tej zastavke, a ludia sa divali, vsetci vazny, asi ze z kade sa ta tam nabrala, ci sa im nesniva, lebo ja uz som ometala vrch dveri, mavala som ku stropu, ze senzor!
Nic.
Sofer zlutoval a dal to do rozhlasu, ze gombik je pri strojceku.
A ja, ze, AKOM?
Ze na tycke, pri strojceku...na listky.
Chmatam tycku zvrchu. Nic.
Mackam strojcek.
Nic.
Pod strojcekom gombiiiiik.
Aleluja.
A dvere sa otvorili.
Inak som normalna. Ergo. Ja estw aj v tej bratislave cakam pri elektricke, ze sezam otvor sa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mi pripomenulo, ako som sa raz ja, absolútne motorizovaný automobilový prepravovač, vybrala na služobku na východ vlakom. Bol december, fakt zlé cesty, tak ma teda tam vzal kolega a že naspäť pôjdem vlakom. Celkom to bolo pohodlné, kolegovia si ma podávali, vozili ma ako štafetu, našli spoj, zajednali Intercity lístok - 1. trieda... Problém ale nastal, keď ma teda kolega priviezol na stanicu v Kysaku. To, že tam je kvantum koľají a človek sa nevie zorientovať.. no dobre. Že keď prirazí rýchlik mám asi 5 minút nájsť svoj vagón.. no dobre (vedela som ako bude radený, ale nie kde zastaví lokomotíva ). ALE ŽE TAM BUDEME - DVAJA MANAŽÉRI - STÁŤ PRED ZAVRETÝMI DVERAMI AKO TVRDÉ Y, som teda netušila
Keď som chodievala ešte vlakmi dvere sa otvárali kľučkami. Že vlaky, obzvlášť "luxusný" prvotriedny intercityový vagón má gombík sme nevedeli ani jeden z nás a hlavne v tej tme o desiatej večer, v strese, že vlak odíde, nás ani nenapadlo Skoro som zostala v Kysaku, v ruke lístok.. až teda sprievodca zvnútra zbadal, že zúfalstvo v mojej tvári nie je z rozlúčky s tým fešným chlapom (kolegom), ale z dverí a otvoril mi zvnútra.
Cesta vlakom 1. triedou z Kysaku do Ba je príjemná, ale stres z toho, aby som stihla, našla vagón, OTVORILA SI, ... nemusím 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pridám ešte jeden asi svoj najväčší trapas. Syn mal tak necelé dva roky a potreboval na WC. Keďže už nemal plienočku a bolo mu treba urgentne , tak sme šli na verejné toalety. No môj mladý muž sa zaťal a nechcel ani za nič na dámske,lebo on je chlapček a pôjde len tam kde je panáčik.
No sila ! Nedokázala spm s ním pohnúť a keďže som nechcela aby sa po... . tak som s ním vbehla na pánske WC. V kabínke spravil čo bolo treba a pomohla som mu obliecť a keď sme odchádzali TRAPAS , akurát do pisoára čúral nejaký chlap , no neviem kto bol vo väčšom šoku či on alebo ja ani sme si ruky neumyli a šprintila som von červená ako paprika !
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To mi pripomenulo minulý víkend sme boli so sestrou v divadle. Cez prestávku klasika na wécko treba. Tam obrovská rada a tak milá pani uvádzačka otvorila dvere na panskom, že šup dámy, aby sa všetko stihlo. A my ženy sme sa nahrnuli húfne do pánskeho, kde stálo asi 5 chlapov pri pisoároch. Moja sestra je neskutočný šašo začala sa tam na plné kolo smiať, samozrejme, že smiech je chytľavý tak sa ženičky pridali. No nechcela by som byť vtedy v koži tých pánov...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja vyrábam trapasy bežne a niekolkokrát denne.U mna je zázrak ked nemám niektorý den žiadny trapas.Aj dnes som chytila pod pazuchu jedného uja a nič som nezbadala.Ten pán ked sme už prešli hodný kúsok cesty ma pozval na kávu.Až vtedy som zbadala že ten môj ide za nami a ide ho od smiechu roztrhať.A ja akože ináč celá červená som koktajúc kávičku odmietla.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďalšia, čo je jej málo jeden chlap.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kedysi som ho písala však hádam nevadi.Za totáča D,klasika majka,sardinky v oleji,ale aj v paradajkovej omáčke.Ležali sme na deke a kukali na pána,ktorý prišiel v tesilákoch si ich vyzliekol dal puk na puk a decentne ich uložil na deku kúsoček od nás.Už vtedy sme sa čas obeda paradajkové sardinky v taške cca 4 hod teplo a ja som otvárala sardinky čo čert nechcel omáčka oblúkom pristála na tesilákoch vtedy by sa krvi nedorezal.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som včera viedla skautský krúžok u nás v OZ, máme asi 10 ZŤP detí a dospelých, ako vždy nosím sukne, kamarátka tiež. Akurát sme išli poznávať prírodu, tak som si švacla k tomu tenisky, nič nezvyčajné. Bolo super, ale dnes ma čakalo v OZ "čistenie žalúdka" od jedného chalana na vozíku. Majka mi hneď ráno hovorí, že sukne nosiť nemôžeme, Lukáš musel ísť kvôli nám na spoveď. No môžem ja za to, že má fantáziu? Tak som mu ako bolestné doniesla čokoládu, čo už so mnou, zasa v minisukni a Lukáš zasa: Chceš, aby som na tú spoveď chodil každý deň? Aspoň si zvykne chlapec, buď na moje sukne, alebo na spoveď každý deň.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ozaj, akí sú ti chlapci skromní.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Juj, ako som sa dobre zasmiala :)
Aj ja zopár pridám :)
BOla som tehotná, čerstvo vydatá :) boli sme s manželom na naákupe v meste, dali sme si "rozchod", nech si každý nakúpi, čo treba. no mne sa ako na potvoru vybil mobil, tak som sa len tak obzerala, či ho neuvidím. Zbadala som ho, chytila za ruku so slovami: "no konečne som ťa našla! Si ma tu chcel nechať, čo? " a ten cudzí chalan na mna vyjavene pozeral, značne sa mu uľavio, ked som mu povedala, že som sa zmýlila.. okomentoval to: "Ježiši, už som sa zlakol, že to dajaký prúser z diskotéky"
Manžel šiek tesne za nim, takže sa mohol schuti zasmiať..
Čerstvý trapas spred dvoch týždnov, bola som u mnžela v práci, bol tam chvílu jeden jeho spolupracovník, odišiel a ja som šla na wc... vrátila som sa so slovami: Waaaaaaaw, Peťo, ten chlap mal také úžasné modré oči, si to videl? a ten modrooký chlap stál predomnou, tak som ľutovala, že nie som neviditeľná :)
Tak isto v zime sme boli na kúpalisku, celá rodina, hrala som sa s deťmi v detskom bazéne a mama ležala na lehátku.. chcela som jej urobiť prekvapko, nabrala som do vedierka vodu a šups na nu... ale ona ležala vedľa a ja som obliala 50 ročnú tetu..
trapasov mám kopu, je to asi preto, že najprv konám a potom myslím 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mam jeden, ktory sa stal mojej mame. Mala vtedy nieco cez 18-nast, a v meste ju pochytili crevne problemy. Vybrala sa teda na verejne toalety. Kedze jej problem bol dost akutny, a rada na WC nekonecna nevedla sa dockat, kedy pride na rad. Ked uz bola konecne volna kabinka, rychlo rozopla gate a poriadne si ulavila. Uz v tej dobe bolo zname, ze na verejnych toaletach sa nesmie sadat na prkienko, takze ako uvedomela mlada deva vykonala svoju potrebu bez toho aby si sadla. A potom sa stalo to, s cim neratala, a co si v rychlosti vobec nevsimla. Niekdo, kdo pred nou pouzil WC sklopil dosku. A tak bola doska cela obsr.... Mama v panike rychlo zdvihla dosku aj s jej "obsahom" a utekala o dusu. Dodnes ma vycitky, kvoli upratovackam, ktore to potom museli oriadit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak tento trapas je už staršieho dáta, mala som asi 30 rokov a cez leto sme často
chodievali na víkend do Maďarska – Miskolc - Tapolca. Mali sme tam k dispozícii
chatu a cez deň sme chodievali na kúpalisko, užívali sme si s mojimi deťmi slnko, vodu a ja som si užívala aj takzvané „sprchy“ – dogonyozó , silnými prúdmi vody
som si nechala masírovať krk, chrbát, ruky a podobne. Intenzita prúdov bola teda
riadna, trebalo sa poriadne zaprieť nohami, aby ho ten prúd vody nezhodil na zem,
ale bol o to veľký záujem, tak sa čakalo v rade. Bola som už pekne opálená, mala
som bikiny krásnej tyrkysovej farby.......a v tom už prišla rada na mňa. Rozhorúčená som vošla pod ten prúd vody, zaprela som sa riadne nohami aby ma to nezhodilo, ale
na vrchný diel plaviek som akosi pozabudla, v tom mi ho prúd vody ztrhol a ja som tam ostala stáť s holými cickami . ..chrániac si aspoň dolný diel plaviek, lebo by som bola prišla aj o ten. Bola to teda riadna podívaná pre tých, ktorí tam čakali v rade, ja som rýchlo zdúchla a pol dňa som z deky ani nehla.
Druhý trapas sa stal mojej sestre Marike M. Bola stredoškoláčka a často chodievala
pomáhať mamke roznášať poštu na rajón a potom večer na poštu odúčtovať. Ako tak
býva, samozrejme, že prvé jej kroky viedli na WC, boli to ešte také socialistické, nedali sa zamknúť a ťažko sa otvárali. Bolo jej už naponáhlo a tak silno potiahla dvere a nič, potom sa do nich riadne zaprela a potiahla a na to z dverami vytiahla poštárku, ktorá sedela na WC , gate mala niekde na členkoch a držala sa kľučky od WC.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ale trapas, ktorý ma strašne bolel a plakala som skoro celú noc kvôli tomu bol ked som mala 14 a veľmi sa mi páčil jeden chlapec a boli sme zbierať zemiaky - teda zemiakova brigáda a z toho nákladného auta sme zliezali po rebríku a ja som sa chcela predviesť a predviedla som sa tak, že som rovno zletela tomu môjmu idolu pod nohy, pamätam si iba prvú priečku na tom rebríku a ostatné už bol zrejme pád.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj, ta to bolo ozaj vážne .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jeden z môjho detstva : mala som asi 10 rokov a boli sme na rodinnej dovolenke. Ubytovaní sme boli v historickej budove s výťahom, čo vtedy bola pre nás rarita. No a raz na večeru išli rodičia dole pešo po schodoch a ja som bola za hrdinu... 
že sa odveziem dolu do jedálne - tá bola na "P". No ale keď som tam tak bola sama vo výťahu, zlákalo ma stlačiť "S"- veď tam sme nikdy nechodili, tak zvíťazila zvedavosť. Výťah zastal v "S", otvorila som dvere, kukla do tmy (boli tam nejaké skladovacie priestory ako v pivniciach) - nič zaujímavé , tak reku idem späť na "P". Lenže výťah nie a nie sa pohnúť. 
Nikde nikoho, tlačítka ma ignorovali... no nebolo mi všetko jedno... 
Ani neviem, ako dlho som tam bola , ale naši sa už začali po mne zháňať... Až keď ďalší ubytovaní začali hromžiť na "pokazený" výťah, tak prišiel nejaký zamestnanec aj so sprievodom a zachránil výťah aj mňa. Až potom mi vysvetlili, že v suteréne sa zle zatvárali dvere - bolo ich treba poriadne pritiahnuť- a bez zatvorených dverí sa výťah nepohne. Odvtedy mi tam nepovedali inak ako Liftboy a celý zbytok dovolenky sa na mňa vyškieralo takmer celé osadenstvo hotela. Teraz sa už na tom smejeme , ale vtedy by som bola najradšej chodila potrubím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Porubnú prepravu asi nemali. Ako deti, sme také prežívali veľmi citlivo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja om mala asi 18 a boli sme na výlete v Terchovej - v Jánošikových dierach. Boli sme taká partia rodičia s deťmi a my puberťáci...
Hore sme vyliezli s jazykom vyplazeným a keď sme konečne vyšli z lesa a ja som zbadala, že po do mnou je veľký kopec (trávnatý), pod ním krásna lúka, kde už väčšina sedela a oddychovala... Tak ma to tak nadchlo, že ako zmyslov zbavená som sa pustila dole (behom). A načo po tom vyšľapanom chodníčku, ktorý sa kľukatil. Ja som utekala krížom s vetrom vo vlasoch.
Zo spodu tí ľudkovia na mňa niečo kričali, ale kto im rozumel... Keby som ja bola počúvala... Na spodku kopca bol pozostatok plota (natiahnutý krôt). A ja som sa oň potkla a celou svojou dĺžkou a šírkou som sa rozpleštila pred ostatnými... Normálne som cítila, že som sa musela zaryť do tej zeme.
No ale napadlo by vás, že tam bude drôt???? On pri tom chodníčku nebol...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no čo si to v§bec dovolil ten drôt
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
baby, tento blog je nebezpecne aj citat. Som ho citala vo vlaku, pucila som sa statocne, drzala ako partizan, kym som nedosla po pegybaby a jej postarku a v tom mi vytryskli slzy, to sa nedalo, maskara mi tiekla.
A viete,co?
Aj to mi bolo smiesne.
Parada styling v tahu.
Jancila, dnes ma oslovila jedna kocka, ze prvy raz ide iceckom, ja uz poucena, som na nu tak oparrne, ze pozor , vsade su gombiky, aj medzi voznami. A ona zmrzla a vyslo z nej, ze preboha.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som nemala isty cas zubky vpredu asi sa mi zda ze aj dva no strbava ako decko, tak som sa ja hanbila za to a nesmiala sa na plno, (mam cely traktát okolo zubov chybajucich dospelym ludom) a isla som okolo obchodu co prerabali ci rusili, bol zavrety dlho a mali tam dlhe sklo kde sa da vidiet ako v zrkadle a tak som sa zastala a v dobrej nalade som sa vyskerila usmiala na seba ze ako vyzeram bez zubov samozrejme celkom blizko ku sklu a na druhej strane oproti mne som zbadala vysmiateho murara ako som ho zbadala no hanbila som sa a trielila dalej. Tak som ho aspon rozosmiala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tento trapas sa nestal mne, ale bývalému dnes už nebohému kolegovi, bola som
toho priamym svedkom a stal sa pred mnohými rokmi. Pracovala som v jednom
štátnom podniku, budova stála na kraji mesta neďaleko rieky Hornád, a často sme
chodievali po úzkej cestičke popri tejto rieke hlavne v letných mesiacoch. Bola to
krásna prechádzka a aspoň sme sa netlačili v preplnených autobusoch.
V ten rok začiatok novembra bol krásny teplý, z rána trošku spŕchlo, cestička
bola miestami zablatená ale aj tak sme sa rozhodli s kolegyňou, že pôjdeme okolo
našej riečky domov. Cestou sa k nám pridal starší kolega, ktorý každý deň dochádzal
autobusom do iného krajského mesta a tak v trojici sme kráčali a rozoberali všetko
možné aj nemožné. Kolegyňa sa na zablatenej cestička škmykla, chytila balanc
a len, len že sa nenatiahla do toho blata celá. Pri tom krkolomnom kúsku si zablatila
ruku a náš milý kolega, toť riadny gentleman oblečený vo svetlom mongomeráku
vytiahol svoj kapesník a šiel ho omočiť do vody. Rieku lemovali steblá vysokej trávy
a náš kolega sa jednou rukou chytil tejto trávy a druhú chcel omočiť do vody, keď sa
v tom s ním tá suchá tráva odtrhla a on spadol do vody. N Najprv sa nám zdalo, že šiel nižšie, nakoľko sme ho z tej cestičky nevideli, ale potom nám to došlo „ty vole“ nespadol on náhodou do rieky???? A potom nasledoval pohľad pre bohov......
z rieky sa vynorila postava z ktorej cícerkom tiekla voda, vlasy rozcuchané, hotový vodník ....štvornožky sa driapal na breh...no naša reakcia bola hurotánsky smiech, ktorý skončil tak, že sme sa obidve pošťali, kolega sa povyzliekal do trenírok, všetko najvprv vyžmýkal a potom sa poobliekal, pod košeľu si podával noviny, aby ho aspoň trochu hriali, ale bol dokrkvaný ...no hrôza. Domov sme všetci traja kráčali rehotajúc sa, my dve zošťaté a on mokrý, strapatý jak strašidlo do maku.
Na druhý deň nám potom rozprával, že v autobuse sa naň každý díval, že odkiaľ sa tu zobral tento prízrak a doma tvrdil že v KE ho cestou chytil prietrž mračien.
Zopár rokov sme si ho doberali hlavne na jeseň, že či sa nejde okúpať, že už nadišiel ten správny čas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
až ma brušné svaly bolia!!! ja som tak raz zmokla, vystúpila som z autobusu a spustil sa odrazu lejak... no prietrž. Vyzeralo to na dlho, tak som prebehla cez dážď do kostola. O 5 min. spŕška prestala a všetci ďalší ľudia prišli suchí. Len ja ako zmok úplne do nitky mokrá trápny pocit veru
Po vyšetrení u lekára sa mi zadarilo vykračovať ulicou s rozopnutými šatami. Zahaltovala ma doktorka, keď som sa chystala vyzliecť, že netreba, len výstrih rozopnúť stačilo a tak ma popočúvala. Na bočný zips som v tom okamihu zabudla až o pol hodiny neskôr, keď som išla niečo z kabelky vytiahnuť som zistila, že mám šaty od pazuchy až po zadok dokorán
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pegybabi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pegybabi to mi nerob, lebo sa musím ísť prezliecť, nuž čo pohľad pre Bohov.
No ja mám jednú, strašne rehotajúcu sa udalosť a pritom sme sa tam všetci mohli iba hanbiť.
Zima končila a kalúž bola ako korýtko v tom ľade vyryté a hned ako vystupiš z autobusu a tak my sme to vedeli že je tam ta kalúž a dávali sme si pozor, ale odrazu sa tam ocitla pani - okolo 45 ken nuž ten pád bol taký komický, že sme sa všetci strašne rehotali a dvaja pani, ktorý ju chceli vytiahnuť z tej kalúže nakoniec skončili v nej tiež, pani zúrila a mlatila okolo seba a o to ťažšie sa ju odtiaľ vyberalo. Nikomu sa nič nestalo, dokonca aj ta pani priznala, že sa ani len neudrela, lenže nám tam skoro všetkým cvrklo, lebo to sa nedá opisať - ale jednoducho to že vieš že sa nepatrí smiať ti je malo platné, lebo ťa rehot zadúša.
Tí pani sa aspoň rehotali aj potom ako spadli kolenami do kalúže a boli ostriekaní celí, ale páni na nás gánila ako hrom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Práve som si prečítala názov Rebríček trpaslíkov,tak som sem nakukla aký to bude rebríček a to o trapasoch sa tu píše
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nakoľko celú noc som myslela iba na staré dobré, mliečne bufety či mliečne bary, ú ráno som si urobila nefalšované kakao/spomenula som si na jeden trapas, ktorého som sa zúčastnila. Mala som 17, v septembri prišli dievčence na internát a išli sme im ukazať mesto a jedna chcela iba nakupovať a tak sme lietali z jedného obchodu do druhého a odrazu zakričí že Odevný bar - bol to Denný bar a my s rehotom sme išli za ňou, ale dostala som zozadu taký štuchanec, že mám byť ticho a tak naša dievka ak obzerá tak obzerá a nakoniec sa pýta, môžte mi ukazať tento kabát - nuž bolo už chladnejšie a šatňa bola plná prechodných kabátov, - tak to bol dlhoročný zážitok a ja som nikdy inač nevnímala Denný bar - ako Odevný bar
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je krásne. Takto to povypisovať.
.
Ja len takú malú perlu zo včerajška.
Nakladali smy vývoz. Ja klasika tričko s výstrihom, sukienka ... išli sme potom na rokovanie, tak som bola v minútu ( 6,15 ráno) ešte za cicu. Na aute stál na rampe šofér. No pod ním 1,5 metra, podávam mu papiere. Zohol sa, zobral papiere, podpisoval, usmieval sa od ucha k uchu. Ale z rampy nezoskočil, kým som neodišla. Dokelu, reku čím som ho tak potešila. Až neskôr mi došlo, že z toho 1,5m náskoku mi videl krásne do výstrihu. No čo, aspoň mal pekné ráno
Uškieral sa ešte vo Viedni na obed ...