Stara láska nehrdzavie

na zaciatok snad treba povedat...Som stastna, mam krasnu rodinu- uzasneho synceka a skveleho priatela. Ale tam niekde v kutiku duse ...srdiecko mi krvaca..stara laska ma trapi
Bolo to asi pred 4-5 rokmi, ked sme sa opat stretli so spoluziakom so zakladnej skoly. V tom case sa mi prave rozpadal 5 rocny vztah a niekto, kto ma vypocul a kto mi bol taky blizky..mi prisiel neuveritelne vhod. Tento moj spoluziak bol odjakziva moja platonicka laska, na zakladnej sme si tajne zelali byt "frajeri "...ale ako male deti..samozrejme to zostalo pri tajnych usmevoch a mozno darovani nejakej tej desiatej ci horalky
Vyrastol na krasneho muza a jeho pozvanie na kavicku ma vtedy velmi potesilo.
Aj ked sme s byvalym este spolu boli...vztah sa nedal nijako zachranit..stratila som akukolvek doveru k nemu a ani spolocna dovolenka ani dlhe rozhovory to uz do kopy nedali. O spoluziakovi som mu povedala a vyjadril sa, ze mu nebude vadit ak zajdem s nim na kavicku...ale vadilo
A ked som vo vsetkej pocestnosti prisla z kavicky domov...rozisli sme sa.
Odstahoval sa a mne bolo smutno..ale bol tu niekto kto mi pomohol...najskor sme boli priatelia..branila som sa novemu vztahu po takejto pre mna zivotnej katastrofe..
ale prislo to nejako samo...prvy bozk..potom dalsi a kopec dni krasneho sna
naozaj kopec. Nic sme si neslubovali, nic neplanovali...
Kazdy zaciatok je krasny...len prisli jeho skolske povinnosti a mal menej casu...uz nevolal tak casto, pisal len ked bol doma... a ja som uz bola beznadejne zamilovana..a tak som cakavala a plakala do duchien...
Skutocne som to nezvladala...navstevu len ked bol nahodou cas, hoci viem, ze mu na mne zalezalo...a tak som sa snazila sa nejako z tejto situacie dostat..
dlho mi trvalo, nebyt len dievca na vikend a tak som to jednoducho ukoncila sms-kou : niekoho mam
bez odpovede...
zakratko som stretla uzasneho cloveka, mojho terajsieho partnera.
Mali sme rovnaky nazor na zivot, deti ...a jednocho..nemali sme viac co riesit. Mame krasneho syna a sme stastni.. a milujem ho
Lenze prisla stretavka. Tyzden som nemohla spat..a hadam tri mesiace sa modlim, aby som to zvladla...co riesim?
tam kdesi v mojom srdci je on...navzdy...ako dokazem aby sa mi netriasli kolena, ako predycham nasu zivocisnu pritazlivost? radsej nepojdem..ale ostanych spoluziakov by som rada videla.
Co ak si ma nebude vsimat, co ak ...co ak??
a nastal ten den...ani mi nepodal ruku...nic..absoltne ma neprivital, nepozdravil...
cakala som aspon ahoj a bola by som spokojna ale takto???
Ako toto moze niekto dokazat? nechcela som bozky, objatia....len slusnost, ktoru si podla mna zasluzim...a ked si na to pomyslim, chce sa mi plakat
nebolo to az tak davno aby som zabudla, napriek tomu, ze mam uzasneho partnera...nechcem sa tvarit, ze sa nepozname...ako mozem?
Ci musim? Snad bol kuskom mojho zivota a aj ked mame kazdy teraz svoj zasluzim si hadam inaksi pristup...slusnost minimalne
ked som sa ho neskor spytala, preco sa nebavime, nezdravime a pod..vraj mu je to trapne ako sa choval....trapne? a co tak prepac??? nie
nic, vobec nic...
a stale sa pytam sama seba ako si mozete byt s niekym taki blizky a zaroven vzdialeni, hoci ste sa nerozisli v minulosti v zlom?
Prosim neposudzujte, ze mam milujucu rodinu a riesim nejaku minulu lasku.
len mi pomozte pochopit...ako sa moze z takeho krasneho sna moze stat...jednoducho nicota