Suseda a hľadáte niečo na tej zemi???

Po super papaníčku a upršaných dňoch, kedy sme si aspoň pobalili...za výdatnej pomoci malého(ja som už mala zbalenú škatuľu, a tak som sa rozhodla pobaliť ďalšiu...kým som ju poskladala, tak malý "vybalil" )...no čo, aspoň som si pozrela porianne, či som dobre zabalila no, ale pomme k veci...tak sme sa vybrali na dlhšiu prechádzku...ako tak ideme, tak registrujem, ako si ma všicke obzerajú nie som síce citlivka, ale až tak moc nie som spokojná, keď sa na mne zbiehajú všetky pohľady-chlapi sa mi zdali, že im oči idú vypadnúť a ženy?...hm, tak tie, keby mohli, tak ma prepichnú pohľadom a blesky, ktoré im šli z očú, tak tie by ma asi spálili na prach...božinku, myslím si-čo sa to deje ??? žeby som až tak dobre vyzerala? ale však vonku chodíme každý deň a keby to bolo hlavné mesto, tak nepoviem, žeby sme sa stretli prvý krát, ale tu???...šak tu sa poznajú hádam všetci-no, kiež by som radšej bola v tom veľkomeste ako si tak idem ďalej, v duchu nadávam na šoférov, že veď dva metre priestoru majú nechať od budovy:- ...no, čo už-musím prejsť na druhú stranu-veľký schodík mi dáva zabrať, a aké je moje prekvapkanie, keď sa pri mojej hlave skláňa naša mlaď a pýta sa..."pani, pomôžem vám?"...kuknem naňho, špitnem ďakujem, zohnem sa ešte viac a už to VIDÍÍÍM-moje nervy, od šoku som sa zatackala, a aká som dluhá, široká a bysrozraká som sa zviezla na schodík jednou rukou držím moju hruď a druhou kočík pane bože, čo teraz???...rozmýšľam-no malý sa zjavne rozhodol inak...MAMA zreve Marek na mňa a rukou mi vychváti torzo, ktoré mi ako tak držalo moje nárazníky ešte šťastie, že ich nemám také veľké-ale čo teraz???...no nedalo sa-začala som sa rehotať a chalanisko so mnou "tak, ako-pomôžem vám?", skúsil znova ...nepovedala som nič-rehotala som sa ďalej ...po chvílke počujem známy hlas-"SUSEDA a hľadáte niečo na tej zemi???"...spamatala som sa-pozbierala zo zeme...suseda vypulila oči(keď to zbadala) a s rozhorčením odkráčala ...mladý pomohol a s úškrnom na tvári odkráčal tiež a čo fčul so mnou?...no nič-s prsenkou(ako kedysi Tomino hovoril)v kočíku, tenkým tričkom(ktoré skôr odhaľuje, ako zakrýva ) a s úškrnom na mojej tvári(to som sa ešte stále nedorehotala)som sa domov niesla, ako paťkoruna do sp(pardón )do banky a dávajúc tak čumilom najavo, že to tak má byť ...no, to bude pozdvižení soseda poklebetí po celom meste a Tomáš bude mať aspoň dôvod na smiech sedím doma pri pc a ešte stále ma nadvihuje od rehotu no, čo už...asi začnem používať prsenky športové
ps:aby som vysvetlila...cestou mi strelili obe ramienka(neviem kde-doteraz som ich nenašla ) a podprda sa mi zviezla niže prsovno a Marek dokončil skazu tým, že mi ten zbytok rukou vydrapil von...žeby som zaviedla novú módu?...len neviem, či by to ostatní rozchodili ...asi skôr začnem nosiť hrubšie tričká