Pamätám si časy, kedy som mala niečo –násť a chodila na základku.
Nevedeli sme čo s toľkým voľným časom, všetko v nás sa točilo, hmýrilo a mrvilo, tak sme mali potrebu sa mrviť aj my s kamarátkami. V škole sme mali medzi jednotlivými chodbami také priestory – kúty, kde boli na zemi „koberce“ ak sa riga dá nazvať kobercom, na celej jednej stene boli rebriny, na druhej holá stena a potom okná a celé to bolo otvorené do chodby. Bežne sme sa tam mohli zvaliť po vyučovaní a "potichu" čaragať, kým nás učiteľky nevyhodili. Lenže, kto by drkotal pri kabinetoch keď môže domov fujazdiť. Až prišli tie čarovné roky puberty a my sme si potrebovali strašne veľa povedať.
A potom prišlo to úžasné obdobie, kedy sme sa potrebovali natriasať, tancovať. Na diskotéky ešte málo rokov, na hopsanie pod oknami už veľa. Tak sme si povedali, že tanečné kroky by sa dali nacvičovať aj tuná. Leteli New kids on the Block, Vanilla Ice, či McHammer. Pamätáte?
Široké a ešte širšie svetre, otcove košele, elastické džiny, tričká do pásu a biele ponožky. Tie sme teda začali drať na tej rige. Učili sme sa Running man a všelijaké točky, kto vedel moon walk ako Jacko bol boh.
Také načančané a naradostnené sme zahlásili, že nacvičíme na vianočný program aj nejaký tanec. No hurá - mladí prejavili iniciatívu, zajasala triedna. Mohli sme potom „potichu“ rámusiť po vyučovaní s vlastným rádiom, kým nás upratovačka nevyhodila, že aj ona chce ísť domov.
Docela sranda nastala pár týždňov dozadu, keď som sa dozvedela, že running man a moon walk sa furt tancuje. A že vlastne nastáva boom 90tych rokov medzi „zlatou mládežou“ na tanečnom parkete. Koľko srandy. Ha! ... zrazu som vedela byť silne IN! Keď sme vo fitku začali spomínať na moon walk, začali sa pridávať viacerí. Tu jeden vedel electric dance, tu druhý Tstep. Pamätníci sa vytiahli. A sranda je, že si telo tie pohyby pamätá.
Uvedomila som si, že som prestala tancovať tým mojím životom. Nejak ma tie povinnosti a všednosti každodenného života neštartujú sa natriasať.
Tak som sa rozhodla to zmeniť a už nejaký piatok u nás hučí Dr. Albam a ja spomínam na zabudnuté kroky ... lebo it´s my life!
[video:https://www.youtube.com/watch?v=4zHm_6AQ7CY]
Známa chodí na latino. Reku wau wau - to sa vlníš pri cudzom chlapovi či obaja chodíte? Že to samé ženy sú tam .
U nás doma hučím s hudbou a mykám sa do rytmu iba ja. Nositelia XY chromozónu sa nejak "nechytajú". Ešte mi povedali, že skackám ako koza.
A ja, že jaká trendy som. Aj normálne by som si išla zatancovať do baru. A konečne dochádzam do veku, kedy by som kľudne išla aj sama .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja viem, že to znie divne, ale ja nejak neviem, čo by som v takom bare robila...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja rozhodne skackala ako koza podľa mojich chlapov . Tak hodinu max. A potom išla domov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cez víkend sme na svadbe boli a ja som zistila, že potrebujem viac rozprávať ako tancovať. Ozaj mi chýba rozprávanie ..., a tanec, nie som dobrý tanečník, hluchá som a zvládam ešte tak naučené kroky z tanečnej voľakedy dávno. Drahý tie kroky z tanečnej zvláda lepšie ako ja, aj počuje, ale na improvizovanie, nie sme ani jeden. Asi ho už nezlomím na kurz latino, ktoré sme vtedy nemali. Pri jednej letnej kubánskej noci, som akurát rozmýšľala, koľko temperamentu sme dostali do vienka, či čím to bude ... Keď počujem latino, abo občas voľačo cigánske, zisťujem, že ho tam voľakde mám, ten život, len véééľmi hlboko zahrabaný pod tonami piesku? či neviem čoho ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
však to je super, keď je jeden lepší, aspon má kto viesť. Stačí sa iba podvoliť a nechať sa viesť. To mi práve príde ten slastný pocit, také to unášanie v tónoch piesne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si to plne vychutnávam, len nás naučili valčík tancovať, čo krok to otočka, nejak podobne a to už potom ani ten valčík nestačím s dychom. Ešte tak foxtrot, ten sa dá tancovať na mnohé No dobre mám ďalšiu tému na diskusiu, ako sa cítime mladé staré, u mňe je to zrejmé ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja mám pocit, že nám sa na všetko hodia také svojské kroky, čiastočne pripomínajúce tango
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja vírim prach doma s charlestonom. Je to nejaké latino?
Zvládam jednu pjesenku a triko prepotené. Ale ten endorfíííín!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No dobre pri tomto sa roztancujem aj ja ...
[video:https://www.youtube.com/watch?v=7LUm-E4GPU8]
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak - furt uvažujem čím to je, že také protiklady sú pokope. ... môj manžel by tiež sedel ... a možno aj ležal ... doma, lebo by nikam nešiel .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nooo, tanečky, to je moje :-D . Ja rada, ked sa vyskytne prilezitost. Toť v septembri som oslavila svoje zivotne jubileum, oslava bola uuuzasnaaa, tancovala som odusu spasenu! Akurát som si na druhy den necitila nohy :-D . V sobotu organizoval nas klub tradicny Country bál. Zasa som tancovala a na druhy den som noham nevedela najst miesto... Nuz, zjavne aj ja tak nejak malo tancim, treba mi viac trenovat :-D . V predoslych rokoch sme na Country bal zvykli par cleniek klubu natrenovat country tanecek, ktorym sme bál otvarali. Tento rok sme sa rozhodli pre zmenu - pozvali sme tanecnu country skupinu. A hľa - nasi hostia (ktori chodia na bal kazdy rok), boli sklamaniii - baby a to co?? Preco netancujete?? Takze o rok je to jasne, tanecek musi byt :) . Rada chodim aj na plesy, aspon jeden za sezonu musi byt :)
(joj a za mlada som vymetala diskoteky pravidelne :-D )
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Milujem tanec a je jedno koľko tancujem, tanec mám v krvi a som vždy pripravená tancovať aj ked telo nemierne bolí.
Po rozvode to bol tanec ktorý mi vrátil dušu a z ničil nenávisť ktorá sa zasiala v zlom manželstve. Vytancovala som smútok, hnev ale aj radosť. Bolo mi jedno s kým tancujem, potrebovala som len tanec. Vlastne moje ochorenie mi to naštartovalo lebo som pobývala v kúpeľoch riadne dlho a tam sa tancovalo a potom boli kamošky či kolegyne a chodili sme raz do týždňa tancovať.
Teraz tancujem iba pri príležitostiach ale už ho nepotrebujem tak ako vtedy, no možno v kúpeľoch si to nahradím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach tancovanie. Na dovolenke sme si vypočuli koncert jedného talianskeho speváka. Nie úplne neznámeho, dokonca úšastník San Rema, ak si pamätníci ešte spomenú. Len tak na ulici. Naozaj tanečné pesničky. Okrem iných partii aj partia sloveniek. A tie neváhali. Najskôr začali krepčiť iba nohy. Pri ďalšej pesničke sa pridali aj ruky. No a potom začali tancovať vo dvojiciach. Boli to určite 50+. ALe energie mali na rozdávanie. Aj som ľutovala a hneď by som sa pridala. Keby som to vedela. Lebo ja som na taketo dosť poleno. Ja potrebujem presny popis krokov. A toto sú hodne improvizačné tance. Teda, nei že by som tance s presným popisom lepšie zvládala :)
Keď sme mali pred svadbou, tak som nejak prinútila nastávajúceho, že dáme kurz tanca. Aj sme sa trochu roztancovali, len potom prišlo tehotenstvo a ja som už viac nevládala. No a neskôr to postupne u nás zakapalo tak, že už netancujeme. A ja by som veru občas aj niečo dala. Aj naznačujem, že čo keby sme zase zaplatili individuálny kurz, ale zatial moje želanie nebolo vypočuté. A na nátlak typu - pojdem na kurz aj sama, na to zatiaľ nemam guráž :)