Naj zážitky vo veciach lásky

Ja až zajtra, dnes je piatok a mám romantiky za týždeň až-až.
V práci romantika, v obchodoch romantika, doma romantika, dnes nevypotím ani kvapku. Ale na zajtra si pripravím /ak sa nepripijem/ ideme na oslavu 18-tky - synovi mojich kmotrovcov!

Tak ja sa teda podelím, ako študentka som musela ísť v sobotu! na nedobrovoľnú školskú akciu na letisko ako prvá pomoc..hundrala som od piatku,až kým som na letisku nestretla...čierne oči, čierne vlasy,zelená uniforma..romantika ako bejk,ešteže sa nezrútilo lietadlo,lebo ja som bola mimo, vojačik tiež..chodila som do školy v tom meste, kde mal kasárne, stretávali sme sa v parku,také krásne nevinné to bolo,po škole sme si plánovali,že on zostane na Slovensku/bol Čech/ a ja som nastúpila robiť do BA, mali sme všetko dohodnuté,čakala som, čakala,ale márne, len niekoľko krát som mala telefon, v ktorom sa nikto neozval..Bolo to pred 18 rokmi, dodnes mám schované ružové listy plné vyznaní a plánov...

Milovala som ho od svojich 11 do 17. Somár, mal pre mňa oči len počas prázdnin. A keď sa skončili, napriek tomu, že sme mali školy od seba asi 100 metrov sa nikdy neozval. A dievčatá z dediny v tých časoch prvé nezačínali. Teda - ja aspoň ja nie.

Trápila som sa, snívala som - zmietala sa medzi platonickým a skutočným. Až raz - keď som mala 17 a prázdniny sa prehupli do svojej druhej polovice...

Cestou z opekačky o nejakej nekresťanskej nočnej hodine ma prekvapil tým, že ma v tej čierno-čiernej tme chytil za ruku. Najprv bolo dôvodom, že ma vedie lesom; keď sme z neho vyšli, už sme dôvod nepotrebovali. Držali sme sa jak chluchý devrí, haha!
Partia hulákala, sranda bola ako po iné "akcie", kým ma nevtiahol do krovia...Čupeli sme tam až kým si nevšimli, že sme preč. Jeden z partie (taký žiarlivý čudák) začal po nás pokrikovať a prehľadával krovie baterkou - bol z toho hotový. Ušli sme a zastavili sme až na ihrisku. Poriadne fúkalo ale taký letný teplý vietor. Takmer som prišla o panenstvo.
Neviem prečo ten blok, veď som ho "milovala", len o ňom som snívala, ale stopla som ho.

Horúce bozky, zrýchlený dych, srdce mi šlo z hrude vyskočiť...Po prvýkrát som videla chalana nahého a po prvýkrát som sa ho bezostyšne dotýkala. A po prvýkrát som niečo také dovolila ja...

Nepamätám si ani slovo z toho čo sme si vraveli. Možno preto, že sme nevraveli nič, ktovie... Domov som došla s trasúcimi kolenami a ešte dlho - predlho som nevedela zaspať.
Po zvyšné prázdninové dni sme po sebe hádzali pohľady a niečo podobné sme ešte zažili na žúrke u nich na chate (zamknutí v kúpeľni). Vtedy mi daroval prsteň a retiazku. Zase som to stopla tesne pred. Babenky, romantika až mi je smiešne!

Keď sa začal školský rok, bolo to o tom istom, ako dovtedy - nestretávali sme sa, nekontaktovali sme sa. Umárala som sa od lásky. Až raz...

Došla za mnou jeho sestra, ktorá v našej škole nastúpila do prvého ročníka, s odkazom, že sa so mnou chce stretnúť. Bola som v takom strese že si to neviete predstaviť! Lenže keď stres opadol, zistila som, že po tej dlhoročnej láske u mňa niet ani chýru ani slychu! Akokeby som dosiahla čo som chcela a tým pádom to pre mňa už nemalo cenu. Povedala som si: dosť! Túto kapitolu samotýrania som uzavrela a pri stretnutí som sa na neho dívala ako na cudzieho. Videla som ten strach v jeho očiach keď som mu sebavedomo oznámila, že: Sorry, chlapče...Neskoro...Teraz sa karta obrátila... Teraz on miloval mňa...A trpel...
Vôbec mi ho nebolo ľúto.

Rok po tomto zážitku - pár dní po svojich posledných prázdninách v živote - som prišla o panenstvo. S mojím terajším manželom. Až vtedy som zistila, prečo vždy pred "príležitosťou" ten blok. Lebo moje telo čakalo na neho. Inak si to vysvetliť neviem.

Keď som sa dala dohromady s mojím terajším manželom, pozval ma na žúrku do tej chaty znova. Upozornila som ho, že dôjdem s Marošom. Vraj: OK! Opil sa a vrhol sa na dievčinu, ktorú priviedol jeden z partie, lebo bolo málo báb na tancovanie. Proste -len tak do počtu. Bolo to nechutné: normálne "to" robili pred nami! Pár mesiacov nato ona odišla do Anglicka. Mal hlavu v smútku, že to je od nej podraz, čo on tu bez nej bude robiť a pod. hlášky som mala možnosť počuť.
Šla som na diskotéku (neviem prečo bez Maroša - nepamätám sa), a zavesil sa na mňa. Pri slaďákoch si išiel nohy dolámať aby ku mne dobehol prvý a potom na mňa civel tak "zaľúbene", až sa mi dvíhal žalúdok.
Kamošky som poprosila aby ma aj s frajermi odprevadili domov lebo sa ma držla ako kliešť. Celá suita došla pred náš dom a on furt s nami. Obrátil sa na nich a jednoducho ich požiadal aby odišli - že chce so mnou hovoriť. Cítila som sa otrasne. Bola som nahnevaná na jeho drzosť! Kamošky na mňa vybalili spýtavé pohľady a po chvíli rozmýšľania som im naznačila že to zvládnem. Stála som predsa pred vlastným domom, čo by mi asi tak urobil?

Začal tým, ako ho vzalo, že som si našla chalana. Že ma ľúbi. A tá "jeho" je preč. Aj tak sa s ňou dal dokopy len preto, že ja už mám iného. Vraj sa rozišli. Vždy ma chcel a ľutuje, že mu to trvalo tak dlho, kým to zo seba vysúkal. Snažil sa ma bozkávať. Nepatrne mi to robilo dobre na ego, ale prevládal hnus. Hovorila som s ním takým tým zhovievavým trpezlivým tónom, akým sa snažíte dohovoriť opilcom a veľmi zdvorilo som ho poslala do čerta. Tá "jeho"sa vrátila asi po 2 týždňoch z Anglicka a opäť boli spolu.

PS.: Život je srandista. Oženil sa s ňou, ja som sa vydala a presťahovala k manželovi, a stali sme sa susedmi... Pred týždňom som jeho dvom deťom odovzdávala ceny na karnevale...

Teraz je to už len hrejivá spomienka. Rada ho stretnem, rada s ním hovorím, akurát mám šťastie na situácie, ktoré ma len ubezpečia, že: "Děvenko, toto nebyl ten pravý... "

Ja som veľký romantik, a romantických spomienok mám v hlave dosť. Ale to naj pre mňa asi navždy ostane prvé milovanie s manželom. Bolo to na moje meniny, oslavovali sme vonku v prírode, pod holým nebom, pri ohníku, aj so sestrou a jej kamarátom. Keď už sme dlho sedeli, išli sme sa my dvaja prejsť, až sa nám zapáčila jedna čerešňa...to čo prišlo sa už nedalo oddialiť, tak sme po tom obaja túžili. Bol to výbuch vášne, ešte teraz cítim vzrušenie pri týchto spomienkach. Bolo to také silné, až som si tajne priala, aby som ostala tehotná. Keď sme sa po čase o našom milovaní rozprávali, bez toho, aby som mu povedala o svojej túžbe, aj on povedal, že si to prial...stalo sa tak presne o rok. Ale o tom som vám už písala.

Škoda, že si nazaspomínalo viac dievčat...toto je taká krásna téma!

MajkaV, už aj idem spomínať, Január 1982, lyžiarsky výcvik - Tatranská Lomnica-Eurocamp my mladé a krásne 18-ročné študentky, a oni 22-roční vysokoškoláci - budúci veterinári - bože to boli dni, čo dni aj noci. Ledva sme čakali už nech je po večeri, všetkých 35 dievčat-celá trieda po uši zaľúbené!!! A chlapci zlatí-hoci už skúsenejší a my také púpätká! Ale boli rozkošní, a celé dva týždne v nás udržiavali plameň lásky. A to bola láska čistá - len držanie za ručičky, guľovanie, sem-tam letmá pusa, objímanie a naveľa aj bozkávanie. Realita: cestou domov sme celý autobus báb revali ako o dušu!!! A profesorský zbor sa bohovsky na nás zabával.Do roztopenia snehu sa roztopili aj naše ilúzie o opätovaní ich lásky. No čo už. Ale bolo to na pol roka rozprávania, spomínania!!!!

Babuľky ,napísala som Vám celý príbeh,ale moje spomienky majú zostať asi v utajení,pretože po odoslaní mi všetko zmizlo,škoda.

Joooj - krasne spomienky na zamilovanych...chvejucich sa chalanov chi chi...