Roman si nalial do šálky čerstvo uvarenú kávu a mal namierené do obývačky. " Bola tu tvoja mama," otočila sa k nemu Terka. Práve čistila sporák, veď Vianoce už klopali na dvere. Utrela si ruky do utierky a podala Romanovi pozvánku. "Tvoj bratranec si berie žienku s takým milým menom Ivka Kvietková", zachichotala sa. Romanovi sa zatmelo pred očami, roztriasla sa mu ruka a šálka dopadla na vyčistenú podlahu.
Stromček bol už ozdobený a bytom sa niesla vôňa koláča. Terka rada piekla, ale iba keď mala na to náladu. Spievala si spolu s rádiom obľúbenú vianočnú pieseň a nevedela sa dočkať večera. Romanovi kúpila nádhernú knihu o egyptskej kultúre. Jeho koníčkom bola história. Knihy boli jediné, teda okrem telky, nad ktorými dokázal presedieť hodiny. V nejakom článku o vzťahoch čítala, že je to perfektný únik od konverzácie. Veď áno.
Mobil zapípal, objavila sa správa od Katky. Terka sa zamyslela. Vytočila Katkine číslo. "Ahoj, Kati. Prepáč, že Ti volám práve teraz, ale nemohla by si mi pozrieť do pošty?" Katka kúpila počítač, darček pre manžela a časom aj pre deti. "Ďakujem", zložila. Milka jej neodpísala. V duchu si predstavila rodičov ako ustarane sedia pri stole. Nemala predsa len Vianoce stráviť s nimi?
Roman položil balík pod stromček. Tento večer mal byť pre nich čarovný. Pred očami sa mu mihol výjav Ivky s dievčatkom. V duchu začal rátať. V mysli sa mu škeril diablik pochybností. Snáď nie. Snáď... panebože, len to nie.
Bytom sa niesol hlas zvončeka. Terka vstala od stola, práve zapálila sviečku. Na prahu sa usmievala Romanova mama. " Veselé Vianoce, " úsmev od ucha k uchu, ani si nevšimla zarazený výraz Terky. " Dúfam, že som to stihla, priniesla som aj darčeky," zamávala taškou. " Mami, vyletel Roman z kuchyne , ty nie si v kúpeľoch?" " Zrušila som to, švitorila ďalej , nevadí, že som prišla, však, alebo..." " Nie , nie, samozrejme, že to nevadí", zneistel Roman. A dokedy sa zdržíte?, chcela sa opýtať Terka, ale zahryzla si do jazyka a odkráčala do kuchyne. Mali sme ísť k mojim rodičom, pomyslela si a čaro večera náhle zmizlo.
Tereza sedela v kúpeľni na okraji vane a slzy sa jej kotúľali dole lícom. V hlave by teraz mala mať jasno, potrebuje zistiť najbližší spoj domov. Cestovať cez sviatky nie je žiadna slasť, ak nemám auto, ozval sa v nej druhý hlas. Otec to na Štedrý večer nevydržal s nervami a zrútil sa. Nevládal sa pozerať na prázny tanier, ktorý mama túžila mať na stole.Dúfali, že Milka príde aspoň na Vianoce.
Roman skúšal novú konvicu, ktorú dostala Terka pod stromček od jeho mamy.Tereza počula pridusený smiech z kuchyne, vôbec sa jej nechcelo pátrať po príčine dobrej nálady. Celé Vianoce boli ako zlý sen. Najprv Romanova mama, potom stuhla pri rozbalení Romanovho darčeka, aj ona kúpila tú istú knihu, akoby sa dohodli telepaticky. "Nevadí, zrozpačitel Roman, nechám si ich obe", usmial sa na Terezu. A potom ten darček pre ňu. Rýchlovarná konvica, bez špirály."Nevedela som, čo Ti mám kúpiť, no viem, že Roman rád pije kávu,"usmiala sa milo jeho mamička. Chcelo sa jej kričať: aj ja pijem kávu, aj ja tu som... Počul by to niekto? Niekedy sa Tereze zdalo akoby tu bola iba náhodou, nejaká návšteva, ktorá zabudla odísť."Stačilo", šepla pre seba. Musím sa vzchopiť, sú aj strašnejšie veci, napríklad hladovka v Afrike.
Vonku snežilo. Jedna vločka zablúdila a dosadla na Terkin nos. V dome už bola takmer tma, len malé svietielko sliepňalo v spálni rodičov.Odrazu pocítila dlaň na svojom pleci a otočila sa. V duchu, len v duchu jej oči hovorili "ďakujem", pretože hrdlo mala stiahnuté. Takto stáli ešte dlho. Terka a Roman, jeden druhému v náručí...
Ráno už bolo na dvore kopec snehu. " Mami, nechaj tak, ja to odhrniem", vybrala Terka lopatu z ruky mame.Otec od Štedrého dňa neprehovoril ani slovo. Zišiel dole najesť sa a potom späť do izby. Terku s Romanom zaregistroval kývnutím hlavy. "Čo na to hovorí lekár?",opýtal sa so záujmom Roman. "Depresia", šepla Terkina mama. "Toľko mu dohováram a on nič. Pozerá na mňa tými svojími očami, ale viem, že tu nie je.Ach, Terka, myslela som, že ty ho trocha preberieš", vzdychla a odkráčala do kuchyne. Roman nabral trochu snehu do ruky, vyformoval guľu a hodil. "Čo to vystrájaš?", zvraštila čelo Terka, ale v duchu sa pousmiala.Roman ju chytil za ruku:" Poď, postavíme pre tvojho otca veselého snehuliaka".
A ďalej...?