Roman sedel v krčme a popíjal. Rozmýšľal. Terku má rád. Má ju veľmi, veľmi rád. Ale to zistil až teraz. Až keď všetko pohnojil. A Ivana?
-- Nazdar Romale!!-- pozdravil ho bratranec Juro, vyškerený od ucha k uchu. -- Čo tak sám! Poď si so mnou pripiť, OSLAVUJEM!!--
Roman sa na neho pozrel inteligentným pohľadom, v ktorom ale bolo vidieť, že niečomu nerozumie. "Skôr by som čakal, že mi jednu vrazíš," pomyslel si. "Veď Ivana kvôli mne zrušila svadbu s tebou!"
-- Ahoj Ďuri, čo oslavuješ?-- spýtal sa nenápadne Roman.
-- Že som dostal rozum!!-- povedal Juraj. -- Veď, ty ani nevieš, že som zrušil svadbu! Tebe som ešte nestihol zavolať.--
"TY? Ivana hovorila, že ju zrušila ona..."
-- Viem, že svadba nebude... stretol som Ivanu,-- povedal opatrne Roman.
--Ano? Nezačala ti tlačiť nejaké kaleráby do hlavy? Ti poviem, to je taká @#<>:%! Šak ju poznáš, nie?-- povedal Juraj a štrngol si s Romanom. -- Na zdravie! Až teraz som zistil, že chrápala s tým %<>@#, čo jej urobil decko!!--
Prekvapenie v Romanových očiach sa ešte znásobilo. "Chrápala so mnou???"
-- Nedivím sa, že si sa s ňou rozišiel,-- pokračoval Juraj,-- je to milá ženská, ale háravú fenu doma nepotrebujem mať.--
-- A čo jej dcéra?-- spýtal sa Roman zvedavo a v hlave mu svitalo.
-- Tú malú som mal rád. Decko nemôže za to, že má sprostú mater. Foter im posiela výživné..--
Roman ho prestal vnímať, v hlave mu 2x bliklo a všetko sa zresetovalo. "Tak toto Terke nevysvetlím! Že som ... ... ... HOVADO!!!"
-- Ale Ďuri!-- prerušil Roman jeho rozprávanie.-- Na tvoje zdravie!--
Juraj sa usmial a pridal:
-- Veď aj na tvoje!--
...
Zo zrkadla sa na ňu dívali dve opuchnuté oči orámované mastnými vlasmi. "Júúj... zabudla som si umyť hlavu! Šľak aby to!"
Nemala rada ten pocit mastnoty na hlave, ten pach čo cítila okolo seba a už vonkoncom neznášala prekrývať jeden pach druhým smradom. "No," pomyslela si, "dnes si od všetkých budem udržiavať odstup... snáď ma gulička zachráni."
Sadla si k raňajkám a 5 myšlienok venovala Romanovi. "Ani domov neprišiel... debil... to išiel už rovno k NEJ? ... %<>@# …nechcem aby k nej išiel!!!"
Zaliali ju slzy, vstala od stola a pobrala sa do práce.
Ani si neuvedomila, že naňho zíza. Síce nie s otvorenou pusou a slinami tečúcimi po brade, ale zabudla na ňom svoj pohľad. Ivan.
"To je chlap!!" začali pevne myšlienky v jej hlave. "Fešný, inteligentný, citlivý, so zmyslom pre humor..." A potom sa to prelomilo a hlavou prešlo len ufňukané:"... ale ja chcem Romanáááááá..."
V očiach sa jej objavili slzy a radšej odvrátila pohľad.
Ivan si jej pohľad všimol. Venoval jej i úsmev starého kamaráta, ale ten už nevidela. Keď skončil rokovanie so šéfstvom, zastavil sa pri nej.
-- Terka čau! Ideš na obed?-- spýtal sa Ivan.
"Tak o tom nepochybuj, že s tebou na obed idem!" pomyslela si Terka.
-- Ahoj...-- povedala,-- ...nemôžem... potrebujem skôr odísť, tak ťahám cez obed.--
"Čo??? Čo som to vyslovila? To nemyslím vážne! Revem, lebo nemám jeho číslo, TERAZ ma ON pozýva na obed a ja nejdem? ZBLÁZNILA SOM SA???"
-- Príde ma pozrieť ségra,-- dodala ešte Terka.
"No na väčšiu koninu som sa nemohla vyhovoriť. Čo je ségra decko?! Hodinu niekde počká! Zavolám jej!! A teraz okamžite poviem: Ale vieš čo? Segra počká, mám vlčí hlad... OKAMŽITE!"
Tereza sa nadýchla...
... a opäť vydýchla.
-- Dobre. Donesiem ti aspoň bagetu,-- povedal Ivan.-- Nedržíš nejakú dietu? Môžem?--
-- Môžeš,-- usmiala sa Terka.
"Aký je starostlivý... pozorný..." pomyslela si a bola úplne namäkko.
Tak dobre by jej padlo... len byť pri ňom... chvíľu... chvíľku...
"Prečo som nešla?!!" zlostila sa v duchu na seba Tereza." Som neschopná a paralyzovaná ako dáka puberťačka!! 30-ka na krku..."
Najradšej by sa hodila o zem a hlavu si oplieskala do modra, ale v kancelárii bol ešte kolega. Na chvíľu sa postavila, prešla pár krokov, sadla si a ponorila sa do práce.
Milka sedela na schodoch a čakala na sestru.
-- Čau Mifi!-- objavila sa Terka so širokým úsmevom.
-- Ahoj Teši!-- vrátila jej obrovský úsmev Milka.
Vošli do garzónky.
-- Tak sa teším... no chytro začni rozprávať, ako to všetko bolo... som samé ucho,-- povedala zvedavo Terka.
Ten prvýkrát, čo sa urevaná Milka vrútila k nim do garzónky, sa radšej na nič nepýtala.
-- Ja ti všetko vyrozprávam, keď sa vrátim,-- povedala Milka.-- Dobre?--
-- Keď sa vrátiš? Kde ideš? Kedy?--
-- Za 40 minút mi ide bus do Brezna a o pár hodín som späť.--
Terka sa nahnevala.
-- Ja som kvôli tebe odišla skôr z roboty,-- povedala,-- to si mi nemohla povedať, že prídeš o deviatej?!--
Úplne kľudne mohla ísť na obed s Ivanom!"Veď som to hovorila! Vykašli sa na ségru... Fras aby to! Taká premrhaná šanca..." pomyslela si Terka a začala si prezerať kôpku letákov, ktoré doniesla zo schránky.
-- Prepáč, že ťa brzdím v kariére,-- povedala Milka.
Medzi letákmi Tereza zbadala bielu obálku. Nebolo na nej nič napísané, adresa ani meno, nič. Otvorila ju. "Niekto si robí srandu?" pomyslela si. "Alebo je to nejaký úchyl! Alebo... žeby... žeby Ivan???"
-- Pozri sa,-- podala Milke papier, na ktorom bolo napísané: Stále na teba myslím.
"...pozýval ma na lyžovačku... a dnes na obed..." rozmýšľala ďalej Tereza.
Milka na to mrkla a spýtala sa:
-- Čo ste sa s Romanom pohádali?--
-- Nie. Rozišli sme sa.--
-- ČO???--
-- No, Mifi, aj ja ti mám čo rozprávať,-- povedala Tereza,-- aj ty sa môžeš tešiť.--
Zobrala papier znovu do ruky.
-- To môže byť hocikto od puberťáka z vedľajšieho vchodu až po úchyla,-- rozmýšľala nahlas Tereza.
-- Radšej si to odkladaj,-- povedala Milka,-- vieš, ako dôkazový materiál pre políciu.--
-- Správne. A kúpim si rukavičky, aby som neničila stopy, ktoré na tom dotyčný zanechal. Pozor! Už sú tam tvoje odtlačky! Si medzi podozrivými...--
Zasmiali sa.
Milka za polhodinu nasadla na autobus a Tereza sa naložila do vane. Kým sa jej sestra vráti, dá sa doporiadku a vyrazia von. Veď je piatok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
