V stredu bola Tereza napätá v jednom kuse. Najprv ráno, či zase nepríde ten chalanisko poslíčkový jeden, a potom teraz. Konečne sa odtrhla od svojho pracovného stola a šla na obed. S Romanom sa dohodli na reštike blízko pri jej práci.
Vo vnútri reštiky ho našla hneď. "Ani kvety mi nepriniesol!" pomyslela si sklamaná a podišla k jeho stolu. "Chce sa rozísť! Určite sa chce rozísť!" mátalo jej v hlave.
Pozdravili sa, Roman jej pomohol z kabáta a zavesil ho na vešiak. Keď je chlap galantný len preto, lebo sú medzi ľuďmi, to je taká galantnosť... ktorá síce poteší, ale... oveľa viac je cenená tá skrytá... tá galantnosť, ktorú má chlap jednoducho v krvi. Tereza si vzdychla. Roman oplýva galantnosťou len na verejnosti.
-- Prepáč, ale musím si objednať. Umieram hladom,-- povedala Tereza, hoci mala žalúdok stiahnutý na ping-pong loptičku.
-- Jasné, v pohode,-- povedal Roman a zneistel. "Už je neskoro! Nechce ma..." pomyslel si.
Sadli si oproti sebe, Roman kývol na čašníka a Tereza si objednávala. Ešte kým hovorila, ju Roman chytil za ruku. Čašník odišiel a Roman hneď spustil:
-- Tak ako posledných pár dní som ešte v živote nemakal. Mám pre teba prekvapko, ale to ti poviem až večer. Len chcem vedieť, či mi dokážeš odpustiť, že som bol hňup.--
Tereza sa na neho pozrela a bola sklamaná ešte viac. "Takto sucho mi hovoríš prepáč?"
Vytiahla si ruku z jeho dlane. "Veď čo? Chcela som ho späť... tak mám späť chlapa, ktorý neni zlý... do frasa... vôbec neni zlý, len mu niečo chýba!"
Roman to sklamanie na jej tvári zbadal.
-- Nedostala si kvety?-- zľakol sa.
-- Kvety? To bolo od teba?-- spýtala sa Tereza.
-- To si nevedela? Veď to bolo jasné, že sú odo mňa!!--
-- Akože jasné! Veď si odišiel! Myslela som, že si s ňou... vôbec som netušila, že je to od teba... ani sa to na teba nepodobá!--
-- Prepáč... ja som myslel, že je to úplne jasné, že sú odo mňa,-- povedal Roman a opäť chytil jej ruku do svojej dlane. -- Potešili?--
-- Áno... veľmi...,-- usmiala sa Tereza a stisla mu ruku.-- Aj ten lístok - myslím na teba, to bolo od teba?--
Roman sa zasmial.
-- Si si myslela, že máš tajného ctiteľa?--
Tereza ho capla po brade.
-- Čo sa smeješ! Myslíš, že by sa nenašiel?--
Chvíľu sa prekárali a Terezu hrialo príjemné poznanie, že Roman ju dokáže TAK prekvapiť. Urobiť veci, čo by od neho nečakala. Museli sa až rozísť, aby Roman niečo urobil? Asi áno. Na čosi TAKÉTO by predtým nemal dôvod.
-- Ja idem po práci za Katkou,-- povedala mu Tereza. -- Pôjdeš so mnou?--
-- Musíš ísť?-- spýtal sa Roman otrávene.
-- Musím ísť. Je úplne na prášky. Myslí si, že jej drahý zostal v tej búračke čo sa stala na diaľnici z Brna do Prahy. Ty sa môžeš venovať detičkám. Ak sa nemýlim, ty máš detičky rád,-- povedala Tereza zadrapovačne.
-- Áno. Ale len keď sú moje.--
-- A čo? Neboli?--
-- Nie, neboli.--
Čašník doniesol polievku a Tereza sa do nej pustila.
-- Druhé jedlo je pre teba,-- povedala mu,-- ja viac do seba nedostanem.--
Roman sa chopil príboru, presadol si, aby bol vedľa Terezy a keď čašník doniesol druhé, veselo chrúmal jedno sústo za druhým. Aj Terezke dal ochutnať, veď je dobrý chlap, nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
