Nanič román II. časť.19.,20.,21.

Roman zaštrngotal kľúčmi vo dverách a ovanula ho vôňa pečeného kuraťa. "Mňam...", zbiehali sa mu slinky, keď tu mu zrak padol na stôl. "Čo oslavujeme?", opýtal sa Terky. "Pozri do kalendára, zábudlivec," zachichotala sa Terka. "Dočerta,dnes je Valentína", zamumlal, ale hneď si spomenul na krabičku v šuplíku a na tvári sa mu zahniezdil tajomný úsmev. Terka pozerala do kávy a pozorne počúvala Katku, ktorá opisovala najnovšiu šarvátku svojich dvoch slniečok.Ako to len tá Katka robí? Ani náznak hnevu, alebo rozčúlenia.Už dlho sa nevideli, bola rada, že sa jej priateľke podarilo vypadnúť z domu. "A čo Ty, usmiala sa Katka, máš niečo nové?" "Jajááj, neviem s čím začať", tajomne sa zahniezdila na stoličke."Bod číslo jedna: svadba. Bolo to fajn, ale zo začiatku, keď sa mi Roman zdôveril, že Ivka je jeho bývalá, som na ňu nechcela ísť. Ani neviem prečo.No a ešte predtým sa stala čudná vec. Keď sa Roman vrátil z bratrancovej rozlúčky so slobodou, vpadol do spálne s fľašou vína, zobudil ma a povedal, že to musíme osláviť, chápeš to? Katka sa zasmiala.

Roman zaštrngotal kľúčmi vo dverách a ovanula ho vôňa pečeného kuraťa. "Mňam...", zbiehali sa mu slinky, keď tu mu zrak padol na stôl. "Čo oslavujeme?", opýtal sa Terky. "Pozri do kalendára, zábudlivec," zachichotala sa Terka. "Dočerta,dnes je Valentína", zamumlal, ale hneď si spomenul na krabičku v šuplíku a na tvári sa mu zahniezdil tajomný úsmev. Terka pozerala do kávy a pozorne počúvala Katku, ktorá opisovala najnovšiu šarvátku svojich dvoch slniečok.Ako to len tá Katka robí? Ani náznak hnevu, alebo rozčúlenia.Už dlho sa nevideli, bola rada, že sa jej priateľke podarilo vypadnúť z domu. "A čo Ty, usmiala sa Katka, máš niečo nové?" "Jajááj, neviem s čím začať", tajomne sa zahniezdila na stoličke."Bod číslo jedna: svadba. Bolo to fajn, ale zo začiatku, keď sa mi Roman zdôveril, že Ivka je jeho bývalá, som na ňu nechcela ísť. Ani neviem prečo.No a ešte predtým sa stala čudná vec. Keď sa Roman vrátil z bratrancovej rozlúčky so slobodou, vpadol do spálne s fľašou vína, zobudil ma a povedal, že to musíme osláviť, chápeš to? Katka sa zasmiala.

Terka zamyslene zobúvala čižmy a rukou podvedome siahla do vrecka kabáta. Nahmatala krabičku a pozorne sa na ňu zadívala. Keď jej ju Roman včera dával, v očiach mal iskričky, ako malé dieťa. Ona vedela, čo je v nej, ale nemala odvahu ju otvoriť. Povedala len: musím si to premyslieť.Videla smútok v Romanových očiach, alebo sa jej to iba zdalo? Potom vyšla na balkón a pozerala sa nočnú oblohu. Bolo vidno hviezdy a Terke sa znova zjavili hlave otázky, otázky, na ktoré chcela odpoveď. Nepriznala si však, že to je len strach, strach, že zlyhá, že to nebude také, ako to má byť. A vlastne, aké to má byť?

Roman k nej včera podišiel a objal ju. Potom ukázal na hviezdy: vidíš, ako svietia? A nerozmýšľajú o tom prečo.Terka otvorila krabičku a uvidela ten prsteň, ktorý sa jej páčil,keď sa raz prechádzali po meste. Ťukla prstom do výkladu: "ten je nádherný". Už na to skoro zabudla, Roman nie.Potom si ho navliekla na prst, sedel ako uliaty. Potichu sa vkradla pod Romanovu prikrývku, objala ho rukou a do ucha zašepkala: áno. KONIEC