Také tehotenstvo si ani predstaviť neviem. A ten strach po pôrode musel byť šialený. Podarilo sa ti po tom všetkom rozbehnúť kojenie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Napriek všetkému, by som tak rada rodila ešte raz
reklama
reklama
Maxi máš moj skutočný obdiv. To si si vytrpela a zasa aj vdaka našim lekárom, zdá sa, že sa veľakrát mýlia a niekedy aj niečo zaspia. No aj tak Ti blahoželám, dúfam, že chlapček je už zo všetkého vonku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tusim je to uz velky chlap
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
práve dnes sme mali oslavu k jeho 15-tinám..máme z neho radosť!!!!!A k tomu kojeniu-kojila som asi 5 detí, len svoje nie, lebo to nevedelo ťahať..a ked sa to naučil tak som povedala, že budem kojiť a kojiť..to ho držalo aj pri tom ťažkom zápale pľúc..ale pre zápal som kojila 2 mesiace a dalšie 2 som si odstrekovala /ručne!!/ mlieko, potom už nebolo čo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To si bojovníčka. Ja som pri mojej odsávala ručne, prvé dva mesiace, lebo sa odmietla prisať (bola v inkubátore).Bolo to náročné. Dieťa plakalo, že je hladné a ja som sa trápila s odsávaním....Potom som už kojila do jedenástich mesiacov. Zápalom prsníkov som sa našťastie vyhla, to musí byť riadna pliaga.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jéminečku, vážne by si po tekjto tortúre rodila opäť? Ale je pravda, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš - teda vraj. A nemusíš hneď flintu do žita... Nie také veci boli. Neriešila si nikdy tie zrasty operačne? Vedela by som ti hovoriť o tom, ako sa u mňa "nemožné možným stalo".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
14 rokov to neustále nejako riešim, mám za sebou 3 laparoskopie, 2 prefuky, cvičenia, naprávanie chrbtice cez konečník /to mala byť l z príčin/, injekčnú liečbu, hormonálnu ani nehovorím, laseroterapiu, atd.atd..po tohtoročnej marcovej laparoskopii a verdikte, že to nie je nijako možné som rezignovala, bola som psychicky na dne a mala som čo robiť, aby som sa nejako pozbierala..Vierik-stačilo!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemám slov!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ani ja nemám slov, nielen k postoju lekárov, či sestier ktorý často zabúdajú aký je zmysel ich povolania, ale aj k tvojej statočnosti, či už pri prvom pôrode a nehovorím o tom čo si všetko skúsila v snahe mať ešte bábätko. Neuvažovali ste niekedy o adopcii?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
môj syn miluje deti a sám je pre malé deti ako suchý zips, hned sú všetky na nom, napriek tomu, že túži po súrodencovi, pri slove adopcia je úplne psychicky vykoľajený, nevie to nejako prežiť, ani za svet a prosí ma, aby sme o tom nehovorili..vždy mu nejaké konkrétne dieťa prirovnám k tomu potencionálnemu adoptívnemu a on mi len povie, keby to bol/a/ ten a ten, áno, ale to je iné..proste nie je s tým vyrovnaný a ja mu nemôžem spôsobiť traumu na celý život, že domov donesiem dieťa, ktoré on začne nenávidieť..ale,dohodli sme sa, že z času na čas to skúšam, možno zmení názor../možno sa bojí, že by sa nám stalo to, čo susedom, dieťatko z Domova, kt.malo byť zdravé, je choré telesne a duševne zaostalé/...Inak Majas ja sa nehnevám ani na lekárov, ani na sestričky..len na jedného, a na seba-že som odišla od neho príliš neskoro!!mimochodom ja sama som zdravoťáčka/a robila som kedysi i v Detskom domove/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Rozumiem, že má syn zábrany, asi jediná šanca možno niekedy by bola, keby sa to podarilo opačným spôsobom, teda, že by si dieťa obľúbil a potom by sa začalo uvažovať s adopciou, ale zas to nie je také prosté.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som už spomínala ,že môj 20 ročný syn žiarli ,keď prídu k nám deti
zo susedstva. Po tom čo sa stalo, mi mama navrhla aby som si zobrala
deti z domova. Ja by som to aj urobila ,ale môj syn by to nevedel prežiť,
hoci je už dospelý. Skratka žiarli a je tak trochu egoista.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je Emka veľmi zaujímavé, naozaj mi to príde trochu sebecké, hlavne voči tebe, lebo keď sa to tak vezme čochvíľa on vytvorí rodinu, osamostatní sa, možno ostane doma a možno niekam uletí z hniezda, ale ty ostaneš tak trochu sama, lebo aj keď ťa veľmi ľúbi a bude ťa vždy potrebovať, bude mať už vlastný život. Neviem, to je len môj pohľad.
Možno v tom nie je sebectvo, len to chce ešte čas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
koľko človek toho v živote vydrží, pravda je , že "človek sa aj na šibenicu naučí." Maxi prajem vám aby to s tým dieťatkom vyšlo, veľa veľa šťastia a trpezlivosti. Myslím, že by to chcelo zase len čas kým by si synček zvykol.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Dievcata,
az sa mi taji dych, ked to vsetko citam....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mám 36 rokov, času mám už málo, preto sa zmierujem s alternatívou, že budem mať vždy 1 dieťa, ale snád /a na tom už teraz intenzívne pracujem presviedčacou metodou/budem mať veľa vnúčeniec..inak ja som tiež jedináčik, vždy som chcela mať súrodencov..hoci aj adoptívnych..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
maxi
velmi by som ti dopriala, aby si mohla byt znovu tehotna a mat super lekara, ktory by sa o teba a tvoje dietatko vzorne postaral, aby si to mohla zazit aj tak normalne
to bol teda riadny vykon, co si dokazala, si silna zena a tvoj syn nech ti robi v zivote len radost!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maxi,
smekám. A veľa vnúčeniec ti želám, aby si si tie voňavučké drobčiatka mohla dostatočne vychutnať.
***hrošica***
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Maxi obdivujem Ta!
A to som si myslela, ze moj 31 hodinovy porod bol strasny. No bolo to NIC oproti tomu, co si zazila Ty!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Ja aj po 15 rokoch živo spomínam na moje "prekrásne"tehotenstvo..a bohužiaľ aj jediné..Najprv som odpadala..potom mi v 5 mes.začalo tvrdnúť brucho, usúdili, že ma treba zašiť,aj tak urobili. Po týždni ma skontrolovali pred prepustením a čo zašili, to potrhali, tak ma opäť zaštopkali, ale už som zostala "vysoko riziková"/ved sa mi to dotrhalo samé?! Nemohla som chodiť ani na záchod, len som ležala dolu hlavou 3 mesiace a potom po vynadaní primárom, že som krkavčia mater/ked nevydržím v 40 stupn.horúčavám ležať,s dopichaným zadkom a pýtam sa dokedy tam budem/som na reverz odišla domov.
Každý týžden som bola na kontrole a aj ma kontrolovali, ale stihli to len 2 x, lebo 2 týždne pred termínom som po vyšetrení začala krvávacať a teda aj rodiť!!Ale v noci sa pôrod nerozbehol, tak ma napichali, aby to vzdržalo do rána... Ráno mi mali robiť cisársky, ale primár odpadol na sale a kedže boli dovolenky, chceli ma previezť do 20 km.vzdialenej nemocnice, ale to som sa už rozrodila normálne a tak ma nechali tak. Absolvovala som už 2.príjemný klystír a čakala a čakala a trpela. Dieťatko mi tlačilo na nejaký nerv a tak som videla všetko dvojmo a aj to sa mi ešte mihalo, no fajn pocit. Vracala som len vodu, piť som nesmela, no bomba, o polnoci po celodennej pôrodnej šichte mi konečne odtiekla voda, dúfala som, že už to bude, ale márne. Ked sa menili služby sestričiek, konečne začala vykúkať hlavička a ked prišiel vyspatý p.dr.prišiel i môj syn.
A potom aj môj šok z ticha. Dodnes si pamätám ako som čakala na ten plač a nič..ticho , len ja som kričala, že neplače a chcela som utekať z lôžka, že ho idem zachranovať ja. Kedže sa menili aj služby lekárov, na posl. chvíľu dobehol aj novorodenecký a syna, kt. mal 2x omotanú pup.šnúru okolo krku zresuscitovali. Dali ho do inkubátora, nenaučil sa ťahať, lebo mu začali dávať glukozu, schudol tam pol kila, čo bolo veľa, ale hlavne,že ja som kojila pol pôrodnice. Zapálili sa mi prsníky, dostala som aj zápal maternice, kt.mi spôsobil také zrasty, že už som napriek všemožnej liečbe a zákrokom neotehotnela. Ako l mesačný dostal syn obojstranný zápal pľúc a priedušiek /pravdep.z plod.vody/ a bol na prístrojoch, ešte na Vianoce som ho ja sama doma pichala..no strach. No napriek tomuto všetkému,by som rodila ešte raz, stálo to všetko za ten úžasný pocit!!!