Aby človek uspel, musí sa stať najskôr pesimistom

Aby človek uspel, musí sa stať najskôr pesimistom

Prečítala som veľmi veľa literatúry o pozitívnom myslení. Veľa kníh o tom, ako sa ľudia stali úspešnými len vďaka tomu, že verili a boli pozitívne naladení. Absolvovala som veľmi veľa prednášok o tom, ako sa všetko dá. Záhadou mi však zostávalo to, kedy konečne príde čas, že sa začne dariť mne, keďže som dodržiavala postupy, pravidlá a to, čo ma učili. Človek hľadá uplatnenie a svoje miesto v živote a bohužiaľ, veľa krát neúspešne celý svoj život.

Narodili ste sa ako dieťa šťasteny? Tak to vám srdečne gratulujem. Úprimne mi však povedzte, koľko takých ľudí naozaj poznáte? Mylné predstavy o tom, ako je dobre tomu či onomu, je len uhol pohľadu. Miliónkrát sa mi potvrdilo v bežnom živote, že najspokojnejší a najvyrovnanejší ľudia sú nenápadní bežnému pozorovateľovi a ich spokojnosť a šťastie nie je závislé na peniazoch, kariére ani na tom, či sú verejne obdivovaní.

Spomínala som už, že je veľmi veľa motivačných programov a literatúry. Naozaj to funguje. Na chvíľu. A len vtedy, ak je človek na to zameraný a vie, ako má vnímať tieto veci. V bežnom živote je však ďaleko viac činiteľov, ktoré knižku o pozitívnom myslení po týždni (a niekedy aj oveľa skôr), uvrhnú do zabudnutia. Prednášky a seansy podobného rázu fungujú ako inzulín pre cukrovkára. Injekcia, ktorá zachráni život, ale bez diéty a liečby príde ďalší záchvat. Chcem tým povedať, že ak sa aj motivačné veci berú len ako injekcie, bez toho, aby priniesli spôsob riešenia a aby človek vedel ich presné využitie, ba čo viac, ak sú nepoužiteľné v bežnom živote, sú iba injekciami, ktoré zachránia život, ale v globále nepomôžu. Potom nastúpi pocit, že nič nefunguje a vytráca sa význam toho, čo robíme.

Málokedy pozerám televíziu a keď tak, tak cielene. Väčšinou však televízia beží a ja len podvedome periférne občas niečo zachytím. Občas si pozriem nejaké veci, čo ma zaujmú na utvorenie si názoru a kvôli všeobecnému prehľadu. Priznám sa, že aj tak ma väčšinou programy, ktoré v televízii bežia privádzajú do rôznych citových poryvov. Neviem sa akosi zmieriť s tým, čo nám predkladajú. Viem, že nie som sama, ktorá som sa rozhodla frfľať na zdroje. Ale je mi záhadou, ako môžu v tom prípade dosiahnuť takú sledovanosť? Seriály, kde sa záhadne všetkým darí a každý problém sa dá riešiť šmahom ruky, kde problém je umelo vytvorený, len, aby bola nejaká zápletka a seriál nebol nudný. Telenovely, kde sa nonstop pre niečo plače a kde ak 10 častí vynechám, stále sa chytím, len stačí poznať postavy, ktoré predstavia už v prvej časti. Reality show, kde zámerne vyberajú ľudí s duševným deficitom, aby sa pred kamerou strápnili a šup s tým konzumentovi, lebo je lepšie sa pobaviť na nejakom trápnom chudákovi, ako na sebe. Za normálnych okolností, keby sa to dialo nám, plakali by sme a boli by sme zúfalí, kým na inom je to zábavné pre drvivú väčšinu národa.

Na detských kanáloch, kde bežia animované filmy, ktoré má niekedy problém pochopiť dospelý človek. Miesto z kníh sa už naberajú skúsenosti z nehodnoverných zdrojov na internete. Komunikácia začína viaznuť na skrátených slovkách cez sms správy a chat. Skôr vieme, ktorá celebrita s kým chodí, ako to, čo má nové náš sused a či vôbec ešte vedľa nás býva. Mohla by som takto pokračovať ďalej s vymenovávaním. Nechcem kritizovať spoločnosť, pretože v nej žijem. Napadlo ma iba presne zadefinovať a na bežných príbehoch ukázať to, čo sa normálne nazýva iba odbornými názvami a poučkami bez nejakého bližšieho obsahu. Ľudia vedia používať slová a frázy s odbornými názvami, ale nevedia si často predstaviť priebeh súvislostí a to, čo k nim prispelo, či viedlo.
Prevencia, prevencia, prevencia ... toto sú dôležité fakty každého vedného odboru. Ako však môžeme predchádzať niečomu, ak nevieme, kde to začalo, alebo odkiaľ sa to vzalo? Dennodenne sa okolo nás dejú situácie a veci, ktoré len konzumujeme a málokedy aj vyhodnocujeme, či riešime. Tomuto hovoríme „stres“, alebo „hektická doba“. Na trhu sa nachádza tiež veľmi veľa odbornej literatúry, ktorá je však bežnému človeku ťažko čitateľná. Preto som sa rozhodla použiť bežné príbehy zo života. Zaviesť do nich niektoré odborné slovká, aby si aj bežný čitateľ vedel spojiť vlastné životné situácie s výrazmi, ktoré síce pozná z počutia, no nevie si ich celkom presne spojiť s pravým významom.

Prečo sa človek musí stať pesimistom skôr, ako bude úspešným? Z jednoduchého dôvodu. Keďže sme sa zhodli na tom, že tých pod šťastnou hviezdou narodených, čo zdedia majetky, firmy, peniaze a vlastne celý svoj život, je len minimum. Všetci ostatní si to musia v živote naozaj oddrieť. A je jedno, na akom fronte. Každý jeden úspešný človek, od ktorého som čítala knihy, začínal niekde na dne a na nule, poprípade hlboko v mínuse. Táto myšlienka ma tiež nenapadla len tak automaticky, aj keď by sa dalo na ňu prísť aj bez vlastných skúseností. Kto ma pozná, vie, že beztak sa teraz „akože oháňam“ pesimizmom, ale pritom sa ľahko nadchnem pre vec s dobrou myšlienkou a viem si veľmi rýchlo vybudovať víziu v niečo do budúcna. Táto myšlienka ma napadla práve preto, že už tak, ako som sa veľa krát pre niečo nadchla s vierou v pozitívno a nekonečne ospevované dobro ako ľudskú podstatu, tak práve toľkokrát som skončila sklamaná a smutná z toho, že to naozaj nefunguje. Dokonca si myslím, milý čitateľ, že aj práve v tej chvíli, keď ty čítaš tieto riadky, som určite usmiata a zas s nejakou novou víziou. Len aj k tomu, aby som toto napísala ma viedlo zas ďalšie sklamanie a pocity, že ľudia sú čím ďalej tým ľahostajnejší nie len voči ostatným, ale aj sami voči sebe.

Príbehy, ktoré tu budem uvádzať budú založené na príčine, dôsledku i riešení. Niekedy to riešenie nebude možno správne, ale práve k tomu ťa chcem naviesť, milý čitateľ, aby si sa pokúsil zamyslieť nad tým, ako by si dokázal riešiť danú situáciu ty. Odpovede budú možno skreslené, ak si danú situáciu nezažil. Žijú však aj okolo teba ľudia s podobnými životnými príbehmi. Preto budem používať častú tvrdú realitu zo života a nie zo seriálov. Na konci bude vždy zamyslenie, ako sa dala situácia riešiť, prípadne, čo sa dalo urobiť, aby to dopadlo inak.

S vyššie spomínaným súvisí aj moje prehlásenie, že aj napriek tomu, že sa možno nájdeš v niektorých postavách, je podobnosť čisto náhodná. Používam tu síce situácie z bežného života, ale v zmenenej forme tak, aby nikomu neublížili, ale aby udržali charakter situácie.

Súvisiaci článok
Sudičky