Bláznivý román č.37

"Hodil" Natašu na sedadlo spolujazdca.Naštartoval.Spolu s autom sa "naštartovala"aj Nataša.
"Ty...ako si mi to mohol urobit?"Hysterická Nataša zacala svoj monológ,Erik nemal ziadnu šancu dostat sa k slovu."Ty a ona? Ved je to len obycajná mrcha mrchavá.A ktovie koho je to decko.Urcite ani ona sama to nevie.Len ta vyuzíva.Je to obycajná..."Takmer ju spacifikovalo predné sklo.Erik sa otocil ku svojmu spolujazdcovi."Nataša vystúp a vypadni!"Erikovi chýbalo len málo aby vybuchol."Ja?"Zmachlovaná slecna urazeno dvihla hlavu."Nemôzem.Je to moje auto."
"Aha."spamatal sa Erik a velmi rád opustil auto.Za Natašiným autom zastavila akurát Izabela,Erik nastúpil a láskyplným pohladom pozrel na zenu,ktorá pre neho znamenala viac ako si dokázal priznat."Tak,mladý muz,zveziem vás?Alebo zvediem?"Zachichotala sa Izabela a vrátila sa na cestu.
Zvyšok cesty nikto neprehovoril.
K domu šli ruka v ruke.Jemný dotyk rúk.Izabela si pripadala ako mladá študentka.Obaja cítili akúsi nervozitu.
"Daj mi trocha casu.Zatial si nieco nalej."Izabela zmizla na poschodí.

"S tým hrachom to bolo dobré!"neodpustil si poznámku kocúr,vevericka pritakávala.Vevericka posmutnela."Len s tým bozkom to nevyšlo.Som z toho neštastná.Ja,taká romantická duša.Ach jaj!"
Kocúr gentleman vytiahol vreckovku a podal jej ju.Vtom zapoculi Izabelu a Erika.Obaja na seba pozreli,vevericke sa rozziarili ocká."Pod,ideme ich sledovat".Kocúra nebolo treba dva krát prehovárat,natiahol si cizmy a uz ho nebolo.

Izabela si vytiahla cervenú saténovú košielku.Kúpila si ju pre potešenie uz dávnejšie,ale premiéru má az teraz."Zrkadielko,povedz ze mi,kto je najkrajší na tejto zemi".Pozerala na svoj obraz v zrkadle.Troška tesné na brušku.Usmiala sa.Doteraz si ani poriadne neuvedomila,ze bruško je jej uz tak vidiet."Ahoj malinké,ja som tvoja mama!".Teraz by jej urcite zrkadlo dalo odpoved TY.

Erik nebol schopný si nic naliat.Trocha sa pomotal a vybral sa na schody."Crievicka."Zobral ju zo schodov."Som ako princ z rozprávky a moja Popoluška caká."Pousmial sa.Otvoril dvere.Izabela stála pri zrkadle."Si krásna!"Podišiel k nej.Jeho pery sa konecne dotkli jej.

"Hej mladí!"Sudicka Dancúl zavrela zvonku dvere."Milý kocúrik a milá vevericka,bozku ste sa dockali.Teraz vyrovnajte stávky.A ziadne špehovanie!Do svojich pelechov.Co bude dalej,to vám môze porozprávat iná sudicka.Tak dobrú noc."