Vlastná tvorba

Toto je to moje sľubované dielko, ak má niekto záujem, nech si prečíta. Poteší ma kritika aj chvála .

Úžas

Zostal pár sekúnd stáť vo dverách. Rozhliadal sa okolo seba. Potom pomaly prešiel k voľnému stolíku. Všetky tri sme naňho zízali. Bol úžasný! Oblečený jednoducho... biela košeľa, úzke vyblednuté rifle, ale to telo, na ktorom boli navlečené... Hneď sme vedeli, že tu ešte nikdy nebol. Vôbec sa sem nehodil. Jednoduchý podnik v malom meste, kam sme sa chodili nezáväzne zabaviť. Všetky dievčatá si ho všimli. Podvedome si začali upravovať účesy, špúlili pery, nenápadne si kontrolovali make up. Aj my tri sme sa správali čudne. Ako samice na love. Mirka naňho zízala a prstami si točila vlasy. Janka sa vystrela, vypla hruď, popoťahovala si šaty. Ja som všetko svoje sebaovládanie vložila do toho, aby som nevyvaľovala oči a neslintala. Sklonila som hlavu. Chytila som pohár s vínom a upíjala som si. Pod stolom som kopla Janu aj Miru. Odtiahli nohu a ani sa na mňa nepozreli. Stále sledovali jeho. Zasyčala som:
- Prestaňte sa správať ako kravy! –
Ani jedna neodpovedala. Podopreli si brady rukami a stále pozerali. Rovnako ako všetky ostatné baby. A chalani len sedeli a nechápali. Ich priateľky boli ako v tranze a nijako sa nedarilo ich odpútať od toho muža. CD-čko ďalej vyrevúvalo obľúbené hity. Na parkete sa ale nikto nepohyboval. Chlipkala som svoje víno a snažila som sa nezízať. Ešte raz som nakopla kamošky.
- Au! – ozvali sa obe naraz. Konečne nejaký hlas! A dokonca sa na mňa aj obe pozreli.
- Idem domov, čaká ma muž s malou, - oznámila som.
Predstavila som si svoju dcéru. Určite už dávno spí. A muž sedí pred telkou a čaká ma. Dámska jazda sa mi práve skončila. Vyšla som von. Pred odchodom som ešte hodila pohľad na zhypnotizované kamošky a objekt ich záujmu. Vyzeral úžasne! Zalovila som v kabelke a hľadala mobil. Keď som ho konečne vylovila, zdvihla som pohľad a zbadala Jeho! Pozeral na mňa svojimi modrozelenými očami. Mohla som sa v nich utopiť. Vôbec som nepomyslela na svoju bezpečnosť. Čo keď to je nejaký úchyl a zatiahne ma niekam...
- Ahoj! – Jeho hlas sa mi zavŕtal do mozgu. Banálny pozdrav a ja som zostala celá roztopená.
- Ideš už preč? Myslel som, že by sme sa mohli porozprávať, - pokračoval.
Nezmohla som sa na slovo. V mozgu prázdno. Ja, čo som bola vždy taká výrečná. Len som prikývla a odložila mobil do kabelky. Zapla som na nej zips. Nadýchla som sa a kráčala domov. Snažila som sa odolávať tej sile, ktorá z neho vyžarovala. Prešla som pár metrov. Chodník bol dobre osvetlený a prázdny. Nikde nebolo nikoho. Nebála som sa, domov som to mala kúsok. Keby som zavolala manželovi, prišiel by mi oproti. Chcela som si však vyvetrať hlavu, v pokoji popremýšľať.
- Poď sa prejsť k rieke, dnes vyzerá úžasne. – Ozval sa za mnou magický hlas toho muža. Nemohla som mu odolať... Otočila som sa a podišla k nemu. Bol spln, mesačný svit mu rozžiaril jeho dlhé svetlé vlasy. A tie oči! Pripadala som si malá a bezmocná. Chytil ma za ruku. Dlaň mal chladnú a hebkú. Moja bola horúca a spotená.
- Máš prekrásne oči. Ešte som nevidel takú farbu u ženy. – Zalichotil mi. Pripadala som si zrazu nádherná a jedinečná. Ja, čo som si vždy pripadala všedne a nudne.
- Mala by som ísť domov, k svojej rodine. – Vyjachtala som, ale nepohla som sa z miesta. Aj ruku som nechala vloženú v jeho dlani. Jemne ma hladkal palcom po dlani. Moja vôľa sa začala roztápať ako zmrzlina na slnku. Ten jemný dotyk ma celú rozochvel. Takýto pocit som nezažila ani vtedy, keď som bola čerstvo zaľúbená do svojho manžela.
- Poď! – Viedol ma chodníkom k rieke. - Rieka je dnes magická. –
Nechala som sa viesť ako teliatko na povrázku. Celou cestou mi hladkal ruku. Moje pocity sa stupňovali, zabúdala som, že som manželkou, zabúdala som i to, že som matkou. Len ísť s ním, nasledovať tú úžasnú bytosť, splynúť s ním, nechať sa viesť hocikam... Prišli sme k rieke. Pustil mi ruku a zostal stáť na brehu. Ja som si sadla na trávu. Čakala som. Chvíľu sa pozeral na rieku, nosom nasával vlhký vzduch a počúval zvuky rieky. Ja som si zrazu uvedomila, aká je rieka nádherná. Osvetlená mesačným svitom, pokojne plynúca, obkolesená stromami. Celý život pri nej žijem a nikdy som ju nevidela takúto.... magickú. Prisadol si ku mne a opäť ma chytil za ruku. Striasla som sa pri jeho dotyku. Milovala som ho. Nevedela som, kto je, odkiaľ prichádza, či je dobrý alebo zlý, vedela som len to, že patrím k nemu, urobím čo bude chcieť a pôjdem s ním kamkoľvek.
- Dlho som ťa hľadal, - začal rozprávať. – Už niekoľko rokov sa snažím ťa nájsť. –
- Mňa? – Začudovala som sa.
- Ženu s takými očami. – Chytil mi tvár do oboch dlaní a pozeral mi uprene do očí. Naklonil sa ku mne. Privrela som oči a nastavila pery. Čakala som spaľujúci bozk, pocity, aké som ešte nezažila. Položil však na pery prst a jemne povedal:
- Teraz ešte nie. Až vo vode. Tam budeme spojení. – Podišiel bližšie k rieke a začal sa vyzliekať. Jeho pokožka žiarila v mesačnom svite. Bol dokonalý. Najprv sa zbavil košele, topánok a nakoniec nohavíc. Nemal spodnú bielizeň. Telo mal ako antická socha. Nikdy som nevidela krajšieho muža. Otočil sa ku mne. Hltala som očami jeho telo. Veľmi som ho chcela. Chcela som sa ho dotýkať, objímať ho, cítiť to úžasné telo na svojom a cítiť ho v sebe... splynúť. Byť jeho súčasťou, cez neho sa stať úžasnou bytosťou, ženou...
Vystrel ku mne ruky: - Poď, poď ku mne. –
Začala som si vyzliekať tričko. Rozopla som si podprsenku a hodila spolu s tričkom vedľa seba. Postavila som sa a začala vyzliekať rifle. Za chvíľu som si stiahla nohavičky a zbavila sa sandálov. On zatiaľ stál a pozeral sa na mňa s úsmevom. V tom pohľade som sa cítila nádherná a dokonalá. Všetky moje komplexy zrazu zmizli. Chytila som ho za ruku. Chvíľu sme nahí stáli a pozerali na rieku. Zrazu ma pustil a skočil do rieky. Jeho telo opísalo dokonalý oblúk. Vnoril sa do vody, hladina sa za ním zavrela. O pár sekúnd sa vynoril. Priplával bližšie.
- Poď za mnou do vody. Je úžasná. –
Pomaly som vchádzala do rieky. Keď sa mi studená voda dotkla nahej pokožky, začala som sa chvieť. Náhle som si spomenula na dcérku a manžela. Na svoju rodinu, ktorá ma potrebovala. Zavrela som oči a chvíľu sa spamätávala. Chcem to urobiť, kúpať sa nahá s mužom, ktorého vidím prvýkrát v živote? Zahodiť roky manželstva, zabudnúť na dcérku?
Rieka ticho plynula a v nej plával najúžasnejší muž, ktorého som v živote videla. Ja som stála po kolená vo vode. Rozhodovala som sa. Môj spoločník medzitým plával a pozeral na mňa. Bolo mu ťažké odolať.
- Poď ku mne... staň sa mojou družkou... matkou mojich detí... – ozývalo sa z rieky jeho volanie.
Deti... Ja mám doma dcérku. Čo bude robiť, keď sa ráno prebudí a nebude pri nej jej mamička? Čo budem robiť ja bez nej? Srdce ma zabolelo pri tej predstave. Zakričala som smerom k rieke:
- Nie, ja mám rodinu doma. – Vyšla som z vody a začala sa obliekať. Rýchlo som na seba hádzala oblečenie. Za chrbtom som počula špliechať vodu. Vedela som, že tam ešte je. Čaká na mňa. Keď som bola oblečená, pozbierala som odvahu a obzrela som sa. Jeho vlasy žiarili vo svetle. Oči sa na mňa smutne pozerali. Posledný raz zakričal:
- Poď ku mne. –
- Nie. – odpovedala som už rozhodnutá.
- Škoda. – jeho slová som takmer nepočula. Odchádzala som. Po pár krokoch som sa otočila. Muž tam už nebol. Zdalo sa mi, že som vo vode zazrela striebristý objekt. Pripomínal veľkú plutvu. Nepremýšľala som už nad tým, čo som práve videla. Muž bol preč. Očarenie pominulo. Vracala som sa domov. Všetci doma už spali. Pritúlila som sa k dcérke a za chvíľu som spala. Ráno som netušila, či to, čo som v noci zažila, bol sen alebo skutočnosť. Myslím si však, že som sa rozhodla správne.

Už takých časopisov veľmi niet, kde uverejňujú poviedky. Voľakedy dávno som básne a poviedky publikovala v Dotykoch, ale tie už neexistujú viac ako 10 rokov. Vtedy tam bol redaktor nebohý Jozef Urban. Premýšľala som, že pošlem niečo do Života, jednu stranu majú venovanú amatérskym poviedkam. Skúsim, potom sa pochválim. Ďakujem za povzbudenie.

Ja som nedávno čítala knihu od Evity - Zažila som už všetko a tam jedna podľa knihy vzdelaná osoba, žena, matka dvoch detí sa vyjadrovala horšie ako pubiška... Tak som slovník prispôsobila, aby to bolo čitateľnejšie, ale tiež mám dojem, že som neurobila dobre, trochu to preštylizujem. Tie počiatočné pasáže mi nesedia. Inak som to zo seba vysúkala v priebehu hodiny a pol a je to surový materiál. A bolo to na základe môjho sna /mávam hrozne zaujímavé sny, vraj to je nedostatok erotiky v skutočnom živote/.

Ďakujem.