....dnes sa mi dostala do rúk stará EMMA, keďže nebola moja, nemôžem citovať, ale pamätám si niečo ako..."ak žena vyslovene provokuje, je zlá voči mužovi, jedna, dve facky sa dajú prepáčiť"...neviem, kto je autor týchto slov, ale poznámka EMMY k tomuto vyjadreniu je...."nikdy nie je dôvod na násilie, všetko sa dá aj inak vyriešiť"....nenávidím násilie, nenávidím, ak chlap svoju pravdu dokazuje fackou, udretím, postrčením...nenávidím to, bojím sa toho...a nechcem to zažiť...a predsa...kedy podľa vás môžme hovoriť o násilí voči vám...voči vašej osobe, kedy sa prekročí hranica medzi presviedčaním a násilím, kde je vaša hranica?!...ja som ju už posunula....
Yayka, nikdy nevravim nikdy ale ja som stopla nasilie pachane na mne velmi rychlo a tiez nesuhlasim s bitim deti...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
neviem definovat nejake vseobecnejsie hranice nasilia, viem ich len jednoznacne citit - nemam na mysli len nasilie fyzicke, s tym nemam vela osobnych skusenosti, asi by som nebola ochotna ho opakovane prezivat... mne vadi aj nasilie jemnejsie ale zakernejsie - manipulacia, citove vydieranie, psychicky natlak... a to ani nemusi mat priamy vztah ku mne, vadi mi aj v psychologickej drame v kine, niekedy tak velmi, ze odidem v polke filmu (chodievala som dlhe roky do FK)...
nasilie medzi partnermi je vec, ktoru prosto nechapem, pride mi chore, ak niekolko tisicroci povazuje spolocnost za normalne, ze muz zbije manzelku, a ked to iste spravi cudziemu cloveku, tak je bez odkladu sudeny a odsudeny...
a zeny, ktore vlastny muz mlati, by nieco take jednoducho nedovolili cudziemu...
keby sa im to stalo a povedali by to napr. u rodicov, ci v praci, bolo by z toho trestne stihanie, ak povedia, ze ich zbil manzel, mozno ich polutuju, ale v podstate to ostane na tom, ze tak to v manzelste niekedy chodi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Podľa mňa platí zásada, že ma môže niekto obmedzovať iba do tej miery, ako mu to sama dovolím. Pred časom bežala kampaň proti domácemu násiliu s mottom "každá piata žena", čo sa mi zdalo dosť vysoké číslo, ale je to o tom, kto má aké osobné hranice. Možno niekde v "divočine" je normálne, keď príde domov opitý muž a mláti hlava-nehlava, nikto sa nepozastavuje a asi aj tie ženy sú na tento model akosi naprogramované. No a možno sú ženy, ktoré považujú za utláčanie aj to, že musia každý deň umývať riad. Ja mám napríklad takú osobnú (ale naozaj veľmi osobnú) dilemu: páčia sa mi drsní chlapi, ale ako sa nedať od takého utlačiť? Môj mangel je jasný dominantný samec, totálne ho žerem, mám aj nejaké páky ako na neho a žijeme si celkom harmonicky. Riad umýval párkrát (keď som bola rizikovo tehotná) a potom kúpil umývačku 
. Nedokázala by som žiť s chlapom, ktorého by som mohla ovládať a kamaráti by sa mu smiali, že je pod papučou. Nemohla by som si ho vážiť a byť na neho hrdá. Celé je to o rozložení síl (alebo futbalovou terminológiou: o držaní lopty). Mne vyhovuje také cca 55:45.
Jooo, aby ste sa nebáli, môj ma nebije, ale sem-tam ma natlačí kam chce, napr.pred oltár, do porodnice, za volant auta 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jáj, prepáčte, toto mala byť vážna debata. Trocha som si hrkla medoviny a už sa mi to vymklo...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mne sa to zda ako spravny prispevok. harmonia, pomer sil ... ide to aj bez mlatenia 
ludia so zdravym sebavedomim si nemaju preco dokazovat nadradenost na ukor niekoho ineho. za kazdu cenu mat navrch ... je chore, dokazuje to nevyrovnanost a zakomplexovanost.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tazka tema,ale po prezitych utrapach s mojim ex musim povedat,ze vydrzat iste hranice som uz vyskusala a nikdy v zivote tu chybu neurobim.tiez to zacalo jednou fackou vo vytrzeni...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj keby si nejaka zena "zasluzila" ako chlapi hovoria, bitka nie je riesenie. Poslala by som sediet kazeho chlapa, zenu, ktori tyraju svojich blizkych a svoje deti. Videla som popaleneho chlapceka v Rose, ustrachane deti v Majaku a srdce mi stiskalo este dlho. Aj psychicke tyranie je tyranie, aj nedostatok jedla, tepla, lasky je tyranie, ludia by si mali uvedomit ake to ma nasledky na detoch, ak maju taketo detstvo. A ak to dospeli svojim detom robia, tak su horsi ako zvierata...
zeny nedajte sa bit, nedovolte im to... utecte, zacinajte od nuly, ale v kludnom domove, vydrzte aj bez kopy penazi, ale nedajte si sliapat po slobode a cti..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A aky mate nazor na jednu vychovnu na zadok? Hovorim o dietati, nie o manzelovi, aj ked ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....hhhmmm....dala som, paradoxne, keď boli deti menšie...ale nie často, respektíve som to rýchlo zamenila za izolovanie, alebo odobratie nejakej výhody...ťažko povedať, dala som a možno mať znova malé deti, dala by som znova...fajn otázka, pretože sa mi za ňu natíska ďalšia...v poslednej dobe sa veľmi roztrhlo vrece s rôznymi diagnózami...poruchy toho alebo onoho...a medzi ne sa dostala aj diagnóza "poruchy správania"...a problém nastal vtedy, keď si niektoré decká v puberte veľmi rýchlo spočítali výhody tejto diagnózy a v určitých situáciách to začali pekne zneužívať...čo znamená, že keď vyviedli blbosť, okomentovali to s tým, že "no a čo, veď ja mám na to papier, ja za to vlastne nemôžem"...môj kamarát má takéto decká v tíme a budem ho citovať "ide len o syndróm zabudnutého zaucha"....nie som za násilie, ale jedna výchovná opodstatnená dokáže robiť zázraky...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Yaya, myslím si, že často majú "poruchy správania" deti, ktoré začínajú rodičia vychovávať až v tej puberte... Kým sú deti malé, tak ich rodičia rozmaznávajú, všetko im prepáčia - veď tomu ešte nerozumejú...
Som presvedčená, že ani tá jedna výchovná nemusí byť, pokiaľ sú deti správne vedené od malého malička. My sme nášho chalana nikdy nebili a, chvalabohu, žiadne "poruchy správania" nemá.
Problém je asi v tom, že taká výchova, čo si toto označenie zaslúži bez úvodzoviek, je pekne náročná záležitosť - na čas (je rýchlejšie decku jednu tresknúť po zadku, ako mu pol hodiny niečo vysvetľovať), na sebaovládanie (je jednoduchšie nakričať na dieťa, ktoré sa nudí a robí zlotu - omnoho zložitejšie je snažiť sa ho pochopiť, venovať sa mu, hrať sa s ním a hodiť pri tom za hlavu nevyžehlenú horu bielizne a nedovarený obed), a aj na samoštúdium (koľko rodičov asi tak číta knihy o výchove?).
No ale - všetci sme len ľudia, však?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Apsolútne súhlasím. Mne dal lekciu môj starší syn. Od narodenia bol ťažšie zvládnuteľný a ja som to riešila tým, že často počul z mojich úst slová, že je zlý, neposlušný...Keď mal 4-5rokov povedal, že on je taký zlý, že patrí do HROBU. Pre mňa to bol taký šok, že som začala meniť svoj prístup a zmýšľanie a išlo to lepšie. Treba si uvedomiť, že deti sú rovnocenné bytosti a takto s nimi treba aj jednať a nie z pozície toho silnejšieho.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
za samostatnu temu by asi stala v sucasnosti ospevovana a propagovana "vztahova vychova", urcite ste o nej vela citali (na pokracovanie sa pise v casopise Dieta). Ked som o nej prvykrat citala, mi odlahlo, lebo presne tak zaobchadzame s nasim dietatom (na poziadanie kojeny, ked zamrnkal, hned som sa na neho isla pozriet, prihovorit, usmiat, proste venovala dostatocnu pozornost ... ), co je nesmierne narocne. Odlahlo mi v tom zmysle, ze robim to dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
katka ano, podla mna to je normalnejsie a krajsie ako ucit male dieta spat same v izbicke a nechat ho plakat , a dufat ze to prejde, ze si zvykne a podobne....vsetko ma svoj cas....a kazdy coviecik ma svoj osobity rytmus....nie je kazdy hladny v tom istom case a ani smutny ci vesely...
Inak knihy a casopisy su fajn...do istej miery....dolezite je to, ako to citis ty...
Babatka si treba vychutnavat a uzivat si ten vek...ja by som niekedy taaaaaaaak chcela aby luca mala namiesto sedemnast rokov sedemnast dni, tyzdnov, ci aspon mesiacov....jaaaaaaaj to boli zlate casy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A k tomuto tvrdeniu: "...ak žena vyslovene provokuje, je zlá voči mužovi - jedna, dve facky sa dajú prepáčiť."
Násilie v akejkoľvek podobe - a hlavne, keď niekto zneužíva svoju fyzickú prevahu - sa, podľa mňa, prepáčiť nedá.
Napríklad naša rodinka: manžel má 180cm a váhu cca 80kg, ja mám 165 cm, váhu cca 60kg, syn má 150 cm, váhu cca 45kg, dcérka má 80cm a váhu cca 11kg. Ako by to asi vyzeralo, keby sme sa išli navzájom pobiť? Kto by asi tak "vyhral"?
Keď si chcú dať jednu - dve po papuli dvaja chlapi, ktorí sú približne rovnako veľkí, ťažkí a v približne rovnakej fyzickej kondícii - je to aspoň férové.
Ale keď ide chlap mlátiť ženu? Alebo dospelý dieťa? Prosím vás, čo tu chcete ospravedlňovať? Akú má asi tá žena, či dieťa šancu sa ubrániť?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pokial sa hovori o vychovnej(no ked mu v zachvate mojej blbosti slubim, ze dostane po riti ked to a hento ... nemozem ho nechat potom uskrnat sa mi-ja si musim davat viac pozor na rychlejsie usta ako hlavu
) , beriem to inak ako vycapat dieta v navale afektu. ale pokial na dieta nemate INE skutocne vychovne paky, tak ziadne vychovne, ci nevychovne po zadku nepomozu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ariesa to si dobre povedala ...slovo je niekedy rychle a nevezmes ho spat aj keby si neviem ako velmi chcela....ja som raz povedala lucii ze chcem zmizik aby som ju mohla vyzmizikovat zo svojho zivota....dodnes si to pamata a ja to dodnes lutujem...uz to nikdy nevratim a to je dost hrozne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
lydush, diiky za to tvoje napisane ... lebo mam pocit, ze mne sa toto stava casto - hocijaka vyslovene hlupa nestastna hlaska ... moja zbrklost a drobcova vychova? dakedy to vobec nejde dokopy. chcelo by to viac pokoja v dusi ... mne sa zda ze som pokoj uz nasla, ale to by som predsa nerobila take zaciatocnicke preslapy a hlavne ked to trapi nielen mna, ale i niekoho ineho ?!?!
dakujem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ucime sa stale arieska....a vazne skor nez trepneme blbost, musime predychat...aspon ja to tak robim...lebo luca ma teraz niekedy taaaaaaaaaaak vytaca.....ale uz sa viac zamyslam nad tym co ma vytaca a obycajne to dokazem stravit bez vreskotu, ktory by este pred nedavnom nasledoval....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte, myslim si, ze vo velkej miere zavisi aj to, ako nas vychovavali nasi rodicia, ci skor milym slovom a vysvetlovanim a trpezlivo, alebo sem-tam aj nakricali a dali po zadku. Ja som bola vychovavana skor takto a mam sklon impulzivne reagovat aj pri mojom dietati, hlavne, ked mam na hlave dalsie veci, na sporaku mi kypi polievka, on sa niecoho dozaduje, alebo ma prave vytocil niekto z blizkeho okolia. Nemalo by to tak byt, je mi to jasne. Ked si vsak uvedomim, ze najdolezitejsie mi je moje dieta, potom sa ovladam a vedlajsie veci odsuniem nabok.
Naozaj, na tych, co k nam boli mili, si spomenieme aj po rokoch. Moja starka bol taky zlaty clovek, ze na nikom nevidel chybu, nikdy nekricala, bola vludna, trpezliva, nic nekritizovala. Ked umrela mala 79, zila si vo svojom svete, z moderneho vela veci nechapala, ale vedela pouzivat mobil, do ktoreho hlasno hovorila "Kto je tam?"... bol to anjel. Ju som brala tak ako svoju mamu.
Tym som chcela povedat to, ze mozno, ked uz budeme babicky, budeme na deti reagovat inak, s vacsim kludom, hovori sa, ze vnuca je vacsia laska ako vlastne dieta. Svoje deti musime vychovavat, ale vnucence mozme rozmaznavat.
Vdaka Bohu za babky a dedkov 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Násilie na ženách považujem ako riešenie chlapských komplexov alebo pocitov menejcennosti. V našej dedine odkiaľ pochádzam je jeden chlap, ktorého alkohol dohnal k tomu, aby si svoju zlosť vybíjal na žene. No neboli to len facky ale aj kopance, či škrtenie šnúrov od žehličky. Dokonca ju raz v zime priviazal do nejakého chlieva čo mali za domom. Jednoducho IQ šachta. S takýchto chlapov je mi priam na grc.
PS: Raz bolo v televíznych novinách, že chceli odsúdiť asi 75 ročného dedka pretože zabil svojho zaťa, ktorý týral jeho dcéru na 15 rokov väzenia. No a keď mu sudkyňa povedala verdikt tak on sa len usmial a povedal:... Pani sudkyňa je mi jedno koľko mi dáte rokov ale radšej sa budem pozerať do truhly svojho zaťa ako svojej dcéry. Porota a súd ostali v nemom úžase a dedko dostal len rok.
Myslím, že nielen ja ale mnoho iných rodičov by urobilo to isté. Teda ak by nebolo iné východisko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem si predstaviť aby ma muž mlátil.Je to primitívne a nízke ale myslím že je dosť zlé aj psychycké vydieranie ale horšie je asi ponižovanie a ešte pred deťmi...Potom sú len deti veľkí manipulátori hlavne v období puberty. Sú jednoducho ovplyvnené a kým uvidia čo je za tým a pochopia môžu sa odcudziť a to je zlé.A ak má partner ponižovať aká je to opora? Poznám mamy čo odišli v takých situáciach od rodiny aj od DETÍ a to už je čo povedať! Ale to už boli vypiplané. Tie mamy to jednoducho vzdali cítili sa z domu vytláčané a dobré len tak za slúžky a čo s tým? Ak odišli priesvitné vyžmýkané...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
my sme taký bojovníci- večne doškriabaní, rozbitá pera alebo zhodenie z postele či vyšticovanie. Vážny boj na "život a na smrť"
Smejeme sa, bojujeme o dušu a väčšinou to končí plačom a ešte sa potom 10 minút nebavíme Samozrejme plačem ja, hoci si dovolím tvrdiť, že často mu spravím väčšiu bolesť, ako on mne.
Obaja sme katastrofálne tvrdohlaví a tento náš "celoživotný boj" nám spestruje stereotyp Na Vianoce som sa rozhodla kúpiť tie molitanové pálky a budeme sa biť o dušu
Ale na malú mám iné požiadavky, biť sa za žiadnych okolností nesmie. Nevidí to na nás, na to si dávame pozor.
Bitie detí... Nicol je nadmieru samostatná a už veľmi dobre vie, že robí zle. Napr. keď lezie do šuflíku, stačí ju napomenúť, keď nezaberie zakričať. Ešte ho aj zavrie a ide ďalej Po prdeli občas dostane, dokonca aj "facku" - nijaké bolestivé bitie, ale častokrát ju taká rozbesnená, že potrebujem nejak zaujať jej pozornosť. Vie, že tento "prejav" robím iba keď je už veľmi zle, tak sa vie spamätať. Ale väčšinou ju proste iba odnesiem do druhej izby a poviem jej "keď sa upokojíš, prídi" A ona príde a už sa usmieva ako slniečko
Citová výchova... mojkáme sa stále, pusinkujeme sa, objímame a hráme. Ale sú veci, ktoré od nej "vyžadujem", napr. keď potrebujem variť. Nesmie sa mi motať pod nohami a vyťahovať riady, ale keď chce byť pri mne, dám jej misky a varechy a môže sa pri mne hrať. Ale má hranicu, že na ruky nejde a nesmie ani liezť do skriniek. Rovnako ako so spaním a pod.
Režim nemusím, ani dospelí režim nemajú, preto aj bábätko nemusí. Ale zas napr. spanie vo vlastnej izbe- Nicol pri nás !!!nikdy!!! nezaspí, rušíme ju. Žiadny večerný plač, v postieľke sa pohrá, pomojká medvedíka v župane (Lydushka
), spraví mu varila myšička kašičku a spinká
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
PS: a ja mám dojem že aj vzťahová výchova je o výchove, nie o tom podriadiť svoj život na 100% tomu, čo chce naše dieťatko. Môj názor je, že vzťahová výchova je o to, že výchova sa dá docieliť aj bez nejakého nútenia a obmedzovania. Dieťa sa dá naučiť spinkať v postieľke či vlastnej izbe aj bez večerného plakania a s usmievavým budením....
Teda ak ho to chceme naučiť, nie ho k tomu donútiť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.....bola otázka o capnutí po zadku, nie mlátenie hlava nehlava...nejde o trest, ale pozor, niečo robíš zle...alebo ak je v afekte, čo deti vedia byť, tak nejak liečba šokom, ale preboha baby, myslím tým všetko s mierou, myslím tým capnutie po zadku, nie zmlátenie po zadku....vieš, ono je jedna vec vysvetľovať niečo dookola a niečo rázne a jasne povedať...a nemyslím si, že dospelý nemajú režim tak ani deti nemusia mať...každý od narodenia funguje podľa určitých pravidiel, aj my dospelý, každý máme svoje hranice, vytvárajú nám ich druhý a ak ich nevytvárajú doma rodičia, tak tie pravidlá vyžadujú v jasliach, v škôlke a v škole a potom sa deti čudujú, alebo skôr učitelia, aké je to dieťa nezvládnuteľné a potom sa čudujú rodičia, aká je tá učiteľka hrozná....veď doma je to dieťa úplne úžasné....áno, doma je, lebo nemusí dodržiavať žiadne pravidlá....lenže jedného dňa to dieťa vyrastie a bude to už o niečom inom....bude zvyknuté žiť podľa svojho, ale okolie ho bude vnímať inak....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
práve to som myslela. Len by to bolo na stráááášne dlhý príspevok, keby to idem všetko vysvetľovať /vlastnými slovami/. Ale ty si to presne zachytila- dieťa potrebuje mať nejaké pevné body, ale tiež potrebuje aj čosi podľa seba- žiadne uspávanie o 7 365 dní v roku, či je leto či je zima, či je tma alebo svieti slniečko, či je jarmok alebo víkend.
A "capnutie"- súhlas.
V mnohom "porovnávam" Nicol s inými deťmi a vidím plody svojej výchovy. Mám doma sebavedomé, spokojné, samostatné dieťa, ktoré nebije, radšej každému urobí "moja" a všetkým sa veľmi teší
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
yaya, hranice su jasne, zneju nulove nasilie (= absolutne ziadny fyzicky nasilny kontakt). aj voci detom. na detoch jedine nasilie, kt. som ochotna konat, je odniest ich do vedlajsej izby.