Mne dcérka spadla z postele v noci, počas spánku. Putovala po posteli a padla. Mala už, samozrejme, viac, ako pol roka, ale bola ešte malinká, málo vyše roka. Je zdravá ako buk 
Jediné, čo by som ti poradila, je netrápiť sa nad tým. Ničomu tým nepomôžeš, skôr naopak. Je to pochopiteľné, že si to vyčítaš, ale aj to treba len do istej miery a potom si odpustiť, dietku nemusí byť vôbec nič. Držím palec.
Jedine co Ti mozem poradit je odpustit si, poucit sa a uzivat si babatko.
Nasa starsia dcera spadla z postele ked mala asi 7 mesiacov. Boil sme pri nej obidvaja, aj manzel aj ja. Naozaj to bol zlomok sekundy a ona sa otocila po prvy krat o to hned dvakrat! Uplne rozumiem Tvojmu pocitu viny. Okamzite sme Utekali na pohotovost, dokladne ku skonrolovali a nas "ubezpecili", ze aj take sa stava. Teraz ma uz 4 roky, a je zdrava ako buk.
Drzim palce a prajem Len to naj.
môj syn /teraz už 18 ročný/ spadol, keď mal cca 6 mesiacov z postele. Leteli sme k lekárovi, prezrel ho a skonštatoval, že je v poriadku. Potom sa ešte podelil s podobným zážitkom so svojím synom, ktorý toho času študoval na VŠ. Viem, že strach je silný, ale časom zabudneš. Koľko krát syn niečo nezmyselné vyvedie alebo povie a keď sa to zopakuje viac krát, už to otočíme na žart, že to spôsobil ten pád... prípadne sa ja manžela spýtam: "čo si to splodil?" 
Ale to len zo žartu. Inak je chalanisko v poriadku a aj keď mal trochu rečové problémy, súviseli s tým, že začal neskoro rozprávať a to isté mal aj manžel v detstve a takisto aj ja...takže tam hľadala sa súvislosť 
.
Sama som spadla mamke z postele ako 3-mesačná. Nepozorujem že by som mala nejaké následky, aj keď dosť ľudí tvrí, že nie som normálna 
Neboj, ak vyšetrenia boli v poriadku, treba tomu veriť a malinká bude tiež určite v pohode 
mne spadla dcéra rovno na hlavu (hlavou dolu) a to na tvrdú dlažbu keď mala necelý rok. Prišli sme z prechádzky, sedela na botníku (cca 45 cm vysokom) a po vyzutí topánok si sama ako vždy vyzúvala ponožky (ťahala za špičky), ale jedna jej akosi nešla a keď konečne povolila, prevážilo ju to a už bola na zemi. A to som od nej stála asi 40 cm a pozerala som sa na ňu! Ale bol to taký zlomok sekundy, že som skrátka ju zachytiť nestihla. tiež sme išli na pohotovosť, ale okrem hrče na hlave jej nič nebolo. Teraz má takmer päť a je zdravá ako rybička! Nič si nevyčítaj. Deti proste padajú. Chápem, že si teraz vystrašená, ale pády detí nie sú vôbec taký ojedinelý jav ako sa ti možno zdá. A zvlášť na hlavu. U takýchto malých detí je stále hlavička najťažšia, takže ich pri páde zväčša preváži a preto hlavu mávajú udretú takéto deti takmer vždy keď dôjde k nejakému pádu. Ak by každý pád na hlavu mal mať nejaké následky, tak sme postihnutý rad za radom asi všetci. Samozrejme úplne vylúčiť sa to nedá - tá možnosť tu je vždy - tak ako ti povedala neurologička. Ale mala si sa jej spýtať na percento pravdepodobnosti niečoho takého. Som si istá že by bol veľmi malé. Tak držím palce.
Dakujem dievcata,trochu ste ma upokojili prajem vela zdravia a co najmenej padov aj vasim ratolestiam
No a mne sa syn skoro obesil medzi mriežkami postielky, proste "našiel" tie, kde bola medzera najväčšia a celé telíčko okrem hlávky ňou prepchal. Našťastie mal sestričku "anjeličku", ktorá na mňa na poschodie, kde som vešala prádlo, kríčí: " Mamí, Kamko vypadol z postieľky." Samozrejme som si povedala veď to je blbosť, ako mohol vypadnúť, veď sa ani otočiť ešte nevedel, ale utekala som dole a on visel za hlávku. No čo na to povedať strašilo ma to dlho, dnes sa na tom už len zasmejeme, ale vtedy mi nebolo všetko jedno.
Nemám presne rovnakú skúsennosť, ale viem ťa pochopiť, nevyčítaj si to neprimerane, radšej svoju energiu venuj dcérke, ako keby si sa mala utápať v tom čo všetko sa mohlo stať. Držím prsty
Teraz mi napadlo, že ja som vlastne padnutá, či presne na hlavu to nikto nevie, ale keď som bola bábätko otec ma prevážal v aute v košíku na prádlo na zadných sedadlách, kdeto vtedy autosedačky. Nuž a havaroval a ja som sa našla v priekope pri ceste a vedľa mňa výfuk, myslim som preletela cez rozbité predné sklo. Bola som vraj na pozorovaní, a nuž myslím som vcelku v norme.
.. šmáriapanna, aké šťastie, že čas všetko vylieči - následky (syn) i traumy (Ty)... :)
Ahojte mamicky,
bola by som rada, keby ste sa podelili o svoje skusenosti, ak sa niektorej z vas stalo, ze vam babatko padlo na zem. Polrocna dcerka mi totiz padla z postele na zem na chrbatik, cize aj na hlavicku...viem, ze takato tema tu uz urcite bola, no nejde mi teraz o to, co v danej chvili robit, vsetky vysetrenia sme uz absolvovali a vsetko vyzera byt v poriadku, no najviac ma strasi to, ci takyto pad nemoze mat nejake dlhodobe nasledky, ak babatko padlo na hlavu. Myslim tym vady, ktore sa prejavia az po rokoch, napr. poruchy reci, spravania, epilepsia a pod. Viem, ze ta moznost tam urcite je, len by ma potesilo, keby som od niekoho pocula, ze po x rokoch po pade na zem je dietatko zdrave a nic mu nie je. Strasne si to vycitam, velmi sa kvoli tomu trapim a predpokladam, ze odteraz budem zit v strachu, co som jej tym mozno sposobila...Ked som sa na to pytala neurologicky, povedala mi len, ze ano, je mozne, ze nejake mentalne vady mozu byt a odvtedy nemam pokoja. Viem, ze mnohe ma asi odsudite ako matku, ako sa mi to mohlo stat, sama nechapem, ze som bola taka nepozorna, ale nemozem sa na nic vyhovarat. Velmi by ma potesila akakolvek reakcia, dakujem.