fuha, ja som zatial take drsne konce nejak zaobalila...aj kohutika jarabeho na konci nabiju a nie zabiju....doteraz som citala radsej vesele rozpravky, kde som to nemusela riesit...Karkulku som jej veru este necitala a Janko s Marienkou babu Jagu len supli do pece (Zoja pec v zivote nevidela, nevie o com....mozno si mysli, ze mila baba Jaga skoncila len na samotke a nie v plamenoch)
nejak sa mi zdalo skoro jej citat o tom, jak niekoho zabiju, odseknu hlavu a pod....este stale mame obdobie "preco" a "ako", takze jej otazky nemaju konca....vysvetlit "preco" je este v pohode, ale "ako" - niekedy moze vyzniet ako navod
inak Zoji mala strasnu svandu, ked sme minuly tyzden nahanali muchu s placackou a chceli ju zabit...nedarilo sa nam, tak sa rehnila odusu jak hromzime a poskakujeme a vykrikovala do toho "zabi tu muchuuuu...." no mne to prislo dost hnusne z jej pusinky
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pri poslednej návšteve u mojej psychologičky som sa dozvedela pre mňa dosť prekvapujúcu novinku: Detské rozprávky, kde Janíček a Marienka hodia ježibabu do pece, alebo kde zlý vlk, ktorý chcel zožrať kozliatka, skončí v studni s plným bruchom kameňov, prípadne zlému drakova sa postínajú hlavy ... takto by som mohla ešte dosť dlho vymenúvať, majú pre detskú dušu svoj zmysel. Prinášajú posolstvo, že vo svete fantázie sa so zlom musí a dá vysporiadať, dokonca aj takýmto, alebo možno práve týmto ráznym spôsobom. A aj každodennom živote by malo byť zlo potrestané. V psychoterapii sa podobným spôsobom dá zatočiť aj so skutočným strachom, nepokojom ...
Prosím berte to ako výklad laika, názoru odborníka. Nebolo času na podrobnejšie rozobratie tejto témy, ale raz tak určite spolu urobíme, lebo je veľmi zaujímavá a dúfam, že nielen pre mňa.