Nie je to lahke rozhodnutie, ale podla mna by si mala mysliet aj na to, co by sa vsetko mohlo stat, keby si na tu operaciu nesla. Nejde len o ten polrok, co by si sa nemohla starat o maleho, ale aj o dalsie roky, kedy by si uz mala byt zdrava a mohla sa starat o obe deti. Zdravie je bohuzial iba jedno a niektore veci sa uz dodatocne nedaju zvratit. Ak neveris doktorom, ze je ta operacia akutna, skus si najst inych. A ak aj oni budu rovnako diagnostikovat tvoje problemy, uz by som sa vazne nad tym zamyslela.
Mojej znamej tiez raz vyskocila platnicka (dufam, ze je to to iste, co trapi teba ) a to hned musela na operaciu.. Nemohla sa ani pohnut, nie to sa este obliect a bezne veci..
Tak si to preber z oboch stran, rozhodnutie je na tebe. A hlavne pamataj, ze deti potrebuju hlavne zdravu mamu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
,pretože ak by som sa dala operovat,nezaručujú vysledok a ani sa do toho nehrnú,lebo to mam na nejakom kritickom mieste, ale aj tak by som sa dala operovat.
Je to naozaj tazke rozhodnutie, kedze nikto mi nevie povedat, ako sa budem citit po operacii 
Dobry den prajem vsetkym Nanicmamkam.
)
sa narodil rano o osmej a sestricka prisla o stvrtej popoludni, ci nechcem este stale nieco proti bolesti. Ja som na nu vyvalila oci, ze vsak odkedy ma priviezli na izbu, tak mi nonstop tecie infuzia. A ona, ze ano, ale ze to je cisty fyziologicky roztok 
Som tu zaregistrovana uz viac ako dva roky a pravidelne tu aj chodim a citam si vas, ale doteraz som napisala len maloco. Dnes by som vam vsak chcela vyliat svoje srdce na dlan a poprosit vas o vase nazory a skusenosti.
Moj problem spociva v mojich zdravotnych problemoch. Dva roky mam diagnostikovanu protruziu disku (ludovo povedane vysunutu platnicku), stalo sa mi to, ked dcerka mala rok a pol, absolvovala som rehabko, infuzie, ale nejak extra to nepomohlo. O par mesiacov som sa rozhodla, ze koncim s kojenim, aby som mohla podstupit serioznu liecbu (lieky, infuzie a ked nepomoze, tak ozonoterapiu). Chcela som sa dat doporiadku a potom mat druhe dietatko.
Par dni na to som ale zistila, ze fazu liecby musime na nejaky cas vynechat, bola som totiz tehotna.
Na dietatko sme sa samozrejme vsetci velmi tesili, ale ja som bola v dost zufalom fyzickom stave, mala som velke bolesti a hlavne som sa obavala, ako to zvladnem neskor s velkym bruskom. Poviem pravdu, prvy a treti trimester bol naozaj velmi zly, bolesti boli obrovske, k tomu som sa este starala o starsiu dcerku, ale rodina mi dost pomahala a nakoniec sme to teda zvladli a ja som cele tehotenstvo zvladla bez liekov proti bolesti (ani ma nejak nelakali, kedze mi aj tak zaberali velmi mizerne
Strasne som sa bala aj porodu, mal to byt planovany cisarsky rez, s tym som uz skusenosti mala, kedze aj dcerka sa tak narodila a prve dva dni po porode som mala obrovske bolesti, lieky klasicky nezaberali a teraz ma to cakalo opat a navyse aj s bolestami chrbta. Ale tentoraz to bola malina, po porode som sa citila uzasne, maly
Aha, tak nic, ale naozaj som nic nepotrebovala. Az potom, ked mi pichali injekcie na stahovanie maternice, tak ma sestricka presvedcila, ze spolu s tym mi budu pichat aj proti bolesti. Proste ked to porovnam s prvym porodom, tak sa to neda ani porovnat :)
A moje bolesti chrbta tiez prestali v momente porodu. Teraz ma moje male zlaticko uz pol roka, chrbat ma zvykne pobolievat poobede, vecer, z tej celodennej namahy a starostlivosti o dve deti, ale zvladam to v pohode. Neberiem ziadne lieky.
A v com je teda problem ?
V tom, ze ked videl moj nalez z magn. rezonancie primar na rehabilitacnom, tak povedal, ze nie je o com, treba operovat. To bolo mesiac po porode. Povedal, ze nemusim utekat na operaciu hned, tie 3-4 mesiace, ktore su najdolezitejsie pre babo z hladiska vyzivy, ked chcem kojit, nech kludne pockam, ale dlhsie by to neodkladal. Minuly tyzden videl snimky neurochirurg (ale ten videl len snimky, mna osobne este nie), tak sa vyjadril, ze tu nepomoze ziadna konzervativna liecba a treba to operovat. A neodkladal by to na leto, ci jesen
No a tu je kamen urazu. Ja nechcem
Viem, toto je ako reakcia 3rocneho dietata, ktore nechce ist do skolky, ale ja proste nechcem ist na operaciu, ked mam doma 6 mesacne babetko 
A hlavne sa na operaciu vobec necitim. Ano, pobolieva ma chrbat, ale to predsa pobolieva aj vela zdravych zien, starostlivost o dieta proste chrbatu da zabrat. Keby to bola operacia, ze tyzden v nemocnici a tyzden-dva doma setrenia sa, tak nevaham. Ale toto je o niecom inom, rekonvalescencia trva pol roka 
O deti by sa starala moja mama, v tom problem nie je, ale ja nechcem najkrajsie obdobie mojho synceka prelezat v posteli a nemoct sa o neho starat 
Ale samozrejme, nechcem si ani znicit vlastne zdravie viac ako je potrebne.
Asi to bolo riadne dlhe, dakujem vsetkym, ktori to docitali az do konca. Viem, ze mi asi nepomozete (alebo predsa ? Nema niekto Arabelin prsten ?
), ale ak mi mate k tomu co povedat, budem rada. Pekny den vsetkym.