NEVERA : ODPUSTIT alebo UKONCIT

Mati máte deti?

Ahoj Maťa, no, najskôr som mala chuť ti napísať, aby si sa na neho vykašľala, ale ako som prečítala celý príspevok... Myslela som si, že to robí pomaly každý víkend. Poznám manželov, ktorí takto fungujú už niekoľko desaťročí. Jednoducho si žena povie, že asi ten jej chlap potrebuje "únik" a trochu pocitu slobody. Iné to riešia hneď a radikálne. Neviem, aký máte vzťah mimo tohto problému. Vieš, ak by to bola nevera, tak len nerozumiem, či tej druhej strane stačí, ak príde za ňou chlap len raz za mesiac. Či to nie sú len pánske jazdy s bývalými kamarátmi. Urob si takú chvíľku pre seba a porozmýšľaj, či len toto je to, čo ťa v tom vzťahu trápi. Ak všetko ostatné funguje k tvojej spokojnosti, tak by som to skúsila prekonať. Porozprávaj sa aj s priateľom, ak sa to dá. A ak máš pocit, že toto nerozchodíš, tak to ukonči skôr, ako prídu deti. Potom to už ide oveľa ťažšie. Maj sa a pekný deň. Myslím na teba.

Matka.Ak nemáte deti,tak nie je nad čím uvažovat.Ja osobne,by som takého partnera nestrpela. Ak máte deti,to už je tažšie rozhodovanie,ale nie je- nereálne.Záleží na tebe či si ochotná a schopná mu to trpiet a tolerovat!!!

ahoj no ja mám skusenosť este ked sme bola slobodná. môj partner teraz už manžel ma podviedol ale odpustila som mu. všetko sme si vyrozprávali nebolo to tak že mi nasluboval hory-doly ale musel si znovu ziskať moju dôveru. a podarilo sa mu to. dnes sme štasný parik máme dve krásne deti a je nám fajn. musís sama usudiť či vás k sebe este niečo tahá a či je reálna šanca odpustiť mu a hlavne či on má snahu zmeniť sa. u mna to naštastie dopadlo dobre.znovu mu verim

ahoj mati, podobnu otazku si kladiem aj ja. S neverou som sa stretla po 4 rokoch chodenia. Bola to prva vazna znamost a zacala v 17-stke. Preto sa neni co cudovat, ze priatela po case zacali pritahovat nove, krajsie a hlavne neokukane baby. Obidvaja sme nastupili na vysku v roznych mestach, co len dopomohlo k novym znamostiam a podobne. Neveru mi tajil rok, po cely cas som to nejako tusila, pricom som mu ale bezvýhradne verila. Na zaciatku vztahu som mu povedala, ze dve veci neznesiem - bitku a neveru. Bol si toho vedomy a preto sa mi nepriznal. Vzdy, ked som nahodne vytiahla tuto temu, nejako to zahovoril. Po case mi zacala naznacovat kamaratka, ze ten moj nie je taky super, a ze nechape, ako mu mozem tak verit. Mala priatela, ktoremu sa ten moj zdôveril. Ale to som este nevedela, jednoducho odrazu zmenila svoj názor na mojho priatela. To ma len utvrdilo v tom, ze sa nieco stalo a tak som vyuzila priatelovu slabu chvilku, ked bol chory a hustila som do neho, ze nech sa prizna, ak mi bol neverny, ze to chapem a ze sa nerozideme. A priznal sa...Zo zaciatku mi to nedochadzalo...Postupne to zacalo byt strasne...Stale som ho mala rada, ale zradil ma, zradil moju dôveru a to som nedokazala predychat. Rozisla som sa s nim...Chodil za mnou uplakany, nedokazal doma nic robit. Zacalo mi ho byt luto. Nie seba!!! ale jeho!! Povedala som si, ze by sme to mohli skusit, ze najlepsie to bude s nim, ze uz mame vybudovany vztah, ktorý nam slape, ze naco sa "otravovat" s niekym novym a nanovo budovat nieco, co uz mam vybudovane. No stale som bola na pochybach. Chcela som dodrzat svoje zasady - nevera a koniec, no zaroven sa nedalo "odľúbiť". Neustale som to riesila, boli sme ochotni zajst za psychologom. To sa tahalo tak mesiac...Vtedy bol strasne milý a pozorny, mala som ho v hrsti a to sa mi pacilo. Az raz, po jednom milovani, som si uvedomila, ze ho nechcem. Ze sa mi protiví. Ze aj, ked mu teraz odpustim, zacnem byt paranoicka a budem ho vo vsetkom podozrievat. A tym nebudem ublizovat jemu, ale hlavne sebe. A to predsa nechcem! Hned som mu to povedala a poslala ho prec. Mala som vsak stastie, ze v tom obdobi (neviem, ako je to mozne a ci som si to vobec zasluzila) sa mi zacali z nicoho nic ozyvat stari kamarati a kamaratky, ktori o nicom netusili!!! a tahali ma von.Bola to jedna z veci, ktora mi pomohla utvrdit sa v rozhodnuti. Ziskala som dalsie nove znamosti a pomaly som zabudala. Neskor som na 2 mesiace odcestovala do zahranicia. Teraz uz bývalý o tom vedel a zacal mi vypisovat zalubene sms. Zrejme si myslel, ze tam budem sama, a ze ma znovu nalomí...No v zahranici som stretla zaujimaveho chalana, ktorý mi neustale lichotil. Samozrejme, zdvihlo mi to zranene sebavedomie a mozno nebyt jeho, vratila by som sa k byvalemu. Po navrate domov cakalo na mna dalsie prekvapenie...Uz v zahranici som si pisala s jednym chalanom z novej party a po case (aj ked som sa tomu branila - uz nechcem ziadneho, aspon polroka - rok byt sama!!) bola z toho laska. Od rozchodu sa zomlelo tolko veci...Ale necakajte happy end...S tym novym som sice dodnes, ale zdá sa, že stare krivdy som si preniesla do tohto vztahu .To, comu som sa chcela vyhnut, tej paranoi a podozrievaniu som si NECHTIAC preniesla do noveho vztahu. Zacala som byt ZIARLIVA...Strasne ma to obtazuje, bo niekedy mam dojem, ze moj novy priatel si "odsiera" (pardon za výraz) všetko za toho byvaleho. A rozmyslam, ze keby ma tento podvedie, asi mu to odpustim...Je to zaujimave, sama neviem preco...Asi som ti velmi nepomohla, skor som sa tu vykecala ja, ale sama musis vediet, ci ti to zato stoji...A mam kamaratku, ktora neveru odpustila, nestala sa podozrievavou ona, ale jej priatel...Asi zalezi na tom, ci sa dokazes cez to preniest, ja neviem...Ale nevera, to nie je asi len iba o tom jednom cloveku, ktorý podviedol, mozno je to nestastna reakcia na nieco vo vztahu...A osem rokov je dost dlha doba, mozno priatel potrebuje iba vypustit paru a nie byt stale s tebou, a nemusi byt hned neverny. Vies, chlapi su ako psy, daj mu najest, vyvenci ho, sem tam ho pusti s inymi psami, pohladkaj ho a bude dobry Ale nie je od neho pekne, ked sa ti ozve az na druhy den, to vyzera ako keby trucoval, alebo co...Tak vela zdaru

No neda mi, najma po tom, co napisala dudka v predposlednej vete - o tom ze su muzi ako psi. To naozaj plati!
Pokial ide o samotnu temu tohto blogu - to ze sa ti chlap niekde (hoc aj na par dni) "zabudne" este neznamena, ze ti je neverny. Toto skor vyzera na poriadnu "lumpacku" s kamaratmi z mokrej stvrte - ze sa nejaky cas neozval - pises, ze je to priatel a nie manzel, takze nema nijaku (ani len moralnu) povinnosti ti hlasit kde je a co robi. Naviac, ak ten "odvaz" bol poriadny, mozno ani nebol v stave. A ak bol naozaj v takom "stave", tak ja by som ho veru nechcela ani vidiet a ani pocut, kym sa neda "do normalu".
Moj muz chodi cca raz za kvartal s kumpanmi na "pansku jazdu" na nasu chatu - nech si ide - my sa doma zariadime v ramci hesla kocur neni doma, mysi maju volno. Pride taky odviazany, spokojny, ze sa nestiham divit - takze to pomaha aj nasmu vzajomnemu spoluzitiu - ba mam z toho aj materialny prospech, lebo vzdy donesie domov "rolnicke prebytky" - proste veci, co si nakupili a nestihli skonzumovat. Milujem jeho panske jazdy

Môj názor je taký že "chlapec" si neváži čo má.Ved iní v jeho veku by neviem čo dali za mladú kočku po svojom boku...Nedávaš mu moc najavo svoju lásku a oddanost ked sa ta tak skoro "najedol" ?To že nepiješ,nikde nechodíš berú chlapi skôr ako samozrejmost a s tým chodením je to skôr na škodu - mala by si si sem tam niekde vyrazit či už s kamarátkami alebo s dcérkou.Ukázat mu že si neni samozrejmost po jeho boku a nie je jediný.Nemyslím tým že by si mala chodit po baroch si užívat ale mat viac svoje záujmy,záluby a ak mu nezaimponuje tvoja chvílková nedostupnost tak potom...Si mladučká a ak mu to včas nedôjde tak neskôr môže lutovat...Drž sa...

aj ja sa priklanam k nazoru sonii!!!myslim ze si fakt nevazi co ma a svojimi skutkami ak to bude takto pokracovat pride o vela.ale tak sa hovori ze clovek si uvedomy ze dakoho miloval a potreboval az ked ho strati... ja ti v tom neviem pomoct lebo je to fakt na tebe a ako to ty citis.ja by som sa s nim otvorene porozpravala ze ci vie co chce a ci vobec este chce byt so mnou!ak ta uz nemiluje tak to podla mna nema vyznam,aj ked tam hra dost velku rolu aj dcerka!riad sa svojim srdieckom myslim si ze si dost mladucka a mozno by si si este nasla priatela ktory by ta naozaj miloval Paťka ale drzim palce a prajem pevnucke nervy!!!

Ešte mna tak napadlo či ti aspom občas dá najavo že ta má rád aj dcérku...Alebo nebodaj už mu nestojíš ani za to .Teba má istú tak chytá druhý dych? A ty k nemu ešte niečo cítiš a si na neho aj v nejakom smere odkázaná?To sú totiž pri tvojom rozhodovaní dost dôležité otázky...

Samozrejme že rozhodnutie je iba na tebe Martinka my sme napísali iba svoj názor...Riad sa svojím a uvidíš časom či sa situácia zmení alebo nie...

Každá z Vás ruku na srdce. Ak by mal doma to čo chce a potrebuje, tak to nebude zháňať inde.
To mi nikto nevyvráti.
A je zaujímavé sledovať takéto debaty, keď muž je neverný a zrazu sa zistí, že s vydatou.
Ale muž je na vine.

Martinka , ty vlastne nevieš či ti je naozaj neverný, sú to len tvoje dohady . Ak raz za mesiac niekde vyrazí bez teba, nemusí v tom byť iná žena, možno len banda kamarátov a potreba sa odreagovať. Pokiaľ inak fungujete normálne , stará sa o dcérku, máte pekný intímny život, nemusíš sa hneď báť najhoršieho. Horšie by boli, ak by váš intímny život nebol v poriadku, vtedy by to mohol byť signál , že je v tom iný vzťah. Ťažko radiť čokoľvek, myslím si , že my ženy máme taký šiesty zmysel vycítiť ak niečo nie je OK. Možno naozaj nejde o neveru. Pokiaľ áno, ja osobne neveru nedokážem odpustiť , nedokázala by som žiť s niekým komu nemôžem veriť, vracalo by sa to stále ako bumerang a to by som nezvládla.
Držím ti palce.