Neviem ako dalej....

ach, tak to je ťažké.... skús sa s ním porozprávať ako si to on dalej predstavuje, a ak povie, že jemu to vyhovuje takto ako to je, obleč sa vyfinti a odíd z domu skôr ako on, aj ked len ku susede na kávu...., možno on vtedy pochopí, ako sa cítiš ty, ked sa zberá on.... A ak muž vidí ako sa tešíš na jeho návraty a čakáš ako sa vyjadrí, tak potom si je istý že sa má kam vracať....držím palce aby sa to krásne vrátilo a boli ste spolu šťastný

ked sa to raz takto pokazi uz sa to na lasku neobrati.nie je medzi vami laska ale len zotrvacnost a nemusis sa premahat aby si chodila s usmevom ked na to nie je dovod.dohodnite sa financne predajte dom a potom sa zacnes usmievat.pretoze z toho zo pises je viac nez jasne ze ten muz je s tebou len preto lebo sa mu nechce stahovat to je vsetko.a kedze to nechce riesit = v muzskej hlave to znamena ze ty uz pre neho moc neznamenas.

je to tazke zit s niekym tolko rokov a potom toto.ani sa rozviest ani ostat.nebudem sa hrat na hrdinku a radit nieco o com niesom presvedcena lebo sama neviem co by som v takej situacii robila.som sice rozvedena /a uz aj stastne vydata/ ale nemali sme hypoteku ani nic podobne,jedno dieta a dvojrocne manzelstvo ktore stalo za ... takze som to nemala take tazke.ale rozumiem ti a viem ze takato situacia je tazka.mozno keby nebola ta hypoteka aj rozhodovanie by bolo lahsie.drzim ti palce aby sa to cim skor vyriesilo

Tak toto musi byt velmi bolestne . Neviem poradit, nebola som v takejto situacii, ale aspon na dialku troska a .

No asi ma pan privela volneho casu, ktory by som mu vyplnila...ved pri podnikani je toho tolko na vybavovanie, chodenie, vozenie az- az...
A obcas by som mu hodila na starost aj deti- rodicka, skola, aktivity a pod..a tiez prace okolo domu- ved vecne nieco na dome treba.
Urcite by si mala viac casu na seba- bola by si este krajsia a mozno by mu trklo, co vsetko robis pre rodinu Ty a co robi on. A co dokazal v zivote on, a co si dokazala v zivote Ty. Asi mu to treba povedat z mosta doprosta.
Aj ja som urobila chybu- ze vsetko som obhospodarovala sama, ved pan manzel si musel oddychnut a nakoniec sa vsetko obratilo voci mne...bola som vzdy nervozna- ze sa vraj nedalo so mnou ani vydrzat, nic som poriadne nestihala , alebo nedotiahla dokonca a nakoniec este aj vlastne deti ma obvinili, ze sa im nevenujem, pretoze som vecne v robote. Tak som si povedala jedneho dna dost a nastala radikalna zmena- ako sa hovori od podlahy.
ivet

ahoj aj som som tu mala pred pár dňami svoj blog "ako ďalej?" neviem či si čítala. Viem aké to máš ťažké. Ale skús si prečítať knihu "Prečo muži milujú potvory". Ja som ju prečítala na "posedenie" a musím priznať , že na tom asi niečo bude vlastne som tam našla odpoveď prečo sa stalo ,to čo sa mi stalo. Prečítaj a aplikuj na neho. Myslím, že to zaberá niečo z toho som vyskúšala aj na môjho. držím palce

.....mas to velmi tazke,psychicky vycerpavajuce,citam ta tu a tiez ma napadla jedna vec,neviem,ale nieco mi hovori,ze manzel ma strach z tej operacie,mozno nieco tusi,mozno si nieco domysla....mozno????moj muz bol-je?? v prechode a to poriadne,hoci posledneho pol roka je to lepsie.Magic to vystihla uplne super,takze sa opakovat nebudem.Mozem ti vsak povedat,ze som mala o manzela tiez vazne strach a to nie je ziadna padavka,spominam si ako sa zo zdravotnymi problemami nevedel vyrovnat-prijat ich ako fakt,bolo to pre mna tazke obcas zufale,zacal sa opustat,jednoducho sa nom podpisal dlhorocny stres,vycerpanos.Ale ustali sme to.Chlapi su po 50 v tomto uplne ini,robime si z nich srandu-vid blog o ich malych chorobkach,ale ani ja som nevedela,ze aj "muzi maju svoje dni-teda obdobie"Nie su vsak vsetci rovnaki ani v tomto obdobi,kazdy si najde svoju uchylku,niekto alkohol niekto zeny,niekto nieco ine.Neobhajujem spravanie tvojho manzela,nie je to voci tebe a detom fer,je mi to luto,co prezivas,len som chcela poukazat,ze sa s nim nieco deje-teda v jeho hlave a ani on sam nevie co.To ma desi,ked povie,ze mu na nikom a na nicom nezalezi,ani na detoch.Neviem kolko ma tvoj muz rokov,ak je nahodou pred 50 uz to prechodove obdobie sa dostavilo.Tu operaciu by nemal odkladat,mozno sa nou vyriesia aj ine vase problemy.Drzim vsetky prsty aj na nohach.

S lussetitkou súhlasím a ešte chcem dodat že ty ho máš ako si písala stále rada - myslíš že on to cíti alebo mu to je šumafuk?Môže byt to že sa ta "najedol" je si tebou istý alebo môže byt aj to či si mu dávalo nejako najavo svoju lásku a to že ho máš rada - vieš akí sú chlapi,potrebujú niekedy mat pocit že sú najsamlepší,najmúdrejší ,že by sme bez nich proste neprežili ...Neviem naozaj napadá mna každá možnost,alebo ked nechce komunikovat skús mu to napísat - bude valentína,napíš mu všetko čo citiš a ako to je pre teba tažké a uvidíš či sa lady pohnú alebo nie...držím palce

ahoj zlato4107 nemáme toho istého manžela? musím povedať že som to riešila inak: po prosbách, plači a výčitkách, hádkach a keď neveru neukončil, dokonca sa mi vysmieval a ponižoval ma , tak som si povedala, že ho nebudem provokovať ale zosumarizujem jeho vzťah ku mne a k nášmu synovi. po jeho neustálych provokáciách som si povedala asi po 2 mesiacoch dosť a zbalila som seba aj malého a odišli sme (rodičia mi pomohli). najprv prišla fáza kedy mi vyvolával ako ma miluje a ako som mu to mohla urobiť, (pritom podotýkam že o 2 hodiny po mojom odchode do mojej postele zaľahla slečna). celý čas ju zapieral a zapiera dodnes.vyčítal mi že som rozbila rodinu a že on nikoho nemal, že ja som hlupaňa, že som niečomu takému uverila. prosíkal, aby som sa vrátila (slečna mala už v našom byte nasťahované veci), ja naivka som mu uverila a ešte som sa cítila byť naozaj tá čo urobila chybu a súhlasila som, že sa vrátim. asi čakal iba na to lebo povedal, že nie je obchodný dom do ktorého sa dá len tak vrátiť, že som ho veľmi sklamala. tomu som potom už vôbec nerozumela. tak sa mi zdalo ako najlepšie riešenie prestať sa na neho kontaktovať a úplne sa osamostatniť, predali sme byt a peniaze rozdelili (po menších výmenách názorov). prestala som mu úplne volať brala som to že ak chce hovoriť o malom alebo ho vidieť nech zavolá on. vydržalo to asi mesiac. medzitým sa aj so slečnou nasťahovali do podnájmu. ale zrejme to medzi nimi prestalo fungovať lebo slečna ďalej chodila von na flámy ale už bez môjho manžela. ten sa začal sťažovať že už ho nemám rada že mu ani nezavolám, že mi je už úplne ukradnutý a pod. na to som nereagovala, ale nevolala som mu. potom začal mať vážne zdravotné problémy a po pár mesiacoch sa to zhoršovalo, slečna sa flákala ďalej a začalo sa hovoriť že má niekoho ďalšieho, ale bývala zatiaľ s mojím manželom. bol párkrát v nemocnici a stále mi volal a ja som stále išla a doniesla mu veci, čo potreboval. zakaždým sa vrátil potom domov ku slečne. ignorovala som to, brala som to ako pomoc blízkemu. potom sa to zhoršilo tak že som mu pomáhala aj v podnikaní, reči jeho kamarátov, že mu robím slúžku som ignorovala. ked už som brala aj tržby slečna to s nervami nevyržala a odsťahovala sa ( ) nato sa dostal zase do nemocnice a zase som bola ja tá, ktorá tam za ním dennodenne chodila (upozorňujem, že výlučne na jeho prosby). teraz už niekoľko mesiacov rozpráva o novom domčeku a že ideme bývať spolu, žije sám ale pokiaľ viem slečna sa na neho občas kontaktuje, aj ked si myslím, že je to z jej strany len provokácia. ja to nechávam zatiaľ tak, neriešim to, uvidíme čo život prinesie, v podstate sa máme dobre...tak dobre ako sa len dá a k tomu to pocitu som dospela za 1 rok, ale bolo to hrozne ťažké, smutné, plné sĺz a sebazapierania. tebe zlatko veľmi veľmi držím palce a chcem ti povedať že som ani raz nezapochybovala o tom že som urobila dobre ked som vtedy odišla, bolo mi to strašne ľúto ale viem že som urobila dobre, vtedy som už nevedela nič riešiť s nadhľadom a náš vzťah už vôbec nie. získala som stratené sebavedomie, vrátila som sa k veciam čo ma bavia... a naštvala som slečnu , život je zvláštny, ale krásny len sa ho netreba báť. prajem múdre rozhodnutia a veľa veľa odvahy a neboj sa nič nie je tak zlé ako to na prvý pohľad vyzerá...

vyvyka, ty si to trafila