rozladii ta to preto ze ti nie je lahostajnyy..ty chces aby bol,usilujes sa o to ale niekde v hllbke duse k nemu este nieco ciitis...bojujes proti tomu ale srdcu sa nedaa rozkaazat...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
rozladii ta to preto ze ti nie je lahostajnyy..ty chces aby bol,usilujes sa o to ale niekde v hllbke duse k nemu este nieco ciitis...bojujes proti tomu ale srdcu sa nedaa rozkaazat...
no som zmierená,že je to ako je,súčasný vzťah mi vyhovuje,priateľ je úžasný,aj ku mne aj k deťom.No tie náhody mi fakt lezú na nervy.Keby sa nediali,tak som ok.Som ok 3 mesiace napr.a zrazu na seba narazíme a zas som z toho rozladená.
Pabe ale si rozladenaa praave koli tomu ze ti nie je lahostajnyy..keby bol tak by ti to bolo srdecne jedno...bud si casom zvyknes alebo to zivot a osud vyriesi inak drziim palce aby si bola okej...
Ďakujem
PaBe....NIC nie je nahoda
Niekedy by ludia mali viac citat zo znameni, ktore im "okolity svet" vysiela
Ja si s tým neviem poradiť ničí ma to.Stále si myslím,že mám po všetkom,čo som prežila pohodový život,pekný vzťah,no toto ma vie tak dostať z rovnováhy...A vracia sa to,a vracia-neviem s tým bojovať,ani si to nepripúšťať.
Ja mám takú LÁÁÁSKU z mládí - takého junáčika, po ktorom som pokukovala a nikdy som sa ani do reči neodvážila s ním dať A toho, keď vidím v meste, tak konec. Normálne mdloby, podlomené kolená
Ešteže ho vídam tak raz za rok. (vyzerá stále rovnako... NAOZAJ
)
Kedysi dávno som myslela, že keby za mnou prišiel a povedal - poď so mnou žiť kamkoľvek a za akýchkoľvek podmienok, tak by som bežala a ani sa neobzrela.
Teraz sa už na to dívam inak. Hlavne nejak tuším, že všetky tie vlastnosti, čo som mu prisúdila, nebudú celkom skutočné.
Ešte jedna taká paralela mi napadla - všetci moji frajeri boli nejakým spôsobom prepojený s mojou minulosťou - moje dva hlavné vzťahy života:
1. chlapec bol jediný chlapec, čo sa ma ujal v škôlke, keď som tam bola prvý deň v kúte a hanbila som sa prihovoriť ostatným deťom, pretože oni sa už poznali z predchádzajúcich rokov a ja som bola dovtedy doma s mamou na materskej (brat)
2. chlapec (súčasný) ma poznal od pradávna - a to preto, že ho moja TEHOTNÁ mama (so mnou) učila jeden rok v škôlke
Takže si vravím, že toto je konečná stanica, pretože dlhšie ma už naozaj nikto poznať nemôže.
Pekné náhody, nie?
... Neviem, či to bolo k téme... ale zdalo sa mi...
Pabe, ja by som sa ho nesnazila odstranit ... ono je to celkom normalne, ze rozne osoby spolu komunikuju aj na inej ako fyzickej urovni. Moze to mozno znamenat, ze by bolo vhodne, aby ste raz boli partnermi, ale nemsui to tak byt .... odpoved bude musiet najst sama.
Myslis, ze mozes ku nemu prechovavat pozitivne city a pocity - ako k hocijakemu inemu cloveku, kt. mas rada - bez pocitu nejakeho zlyhania, alebo pocitu podvadzania voci tvojmu terajsiemu priatelovi ?
Trebars si na neho spomenies a tuto myslienku "posles spat" so zelanim pekneho dna, kopy stastia, ....
Mozno si nesiete svoj vztah z predchadzajucich zivotov a to je osud...co sa ma stat-stane sa...nechaj tomu volny priebeh.
ivet
No tak toto ma napadlo ako prvé a ešte keď takú hlášku na adresu dotyčného zahlásila dcérka...deti vidia a vedia viac ako my
Presne ako hovorí Lydushka,nič nie je náhoda ...povedala by som a neznášam keď mne to niekto povie,že za pár rokov sa nám veci javia jasnejšie.Veľa vecí vyrieši čas,máš odstup na kopec vecí iný názor.
Ale práve v tom ma ide trafiť-ja chcem tú odpoveď vedieť teraz a nie ako stará babka driemajúca pri okne spomínajúca na mladé časy!!!!
Ak prezijes cely zivot naplno a nepremrhas ho, tak aj to obdobie starenky pri okne bude mat svoje caro.
ivet
ako vieš kedy premrháš príležitosť a kedy nie?čo keď práve teraz nám niečo uniká a my tomu venujeme pramalú pozornosť?
použiješ vnútorné inštinkty?
až keď si spätne pozrieš na svoj doterajší život vidíš tie premrhané a využité príležitosti...
mnohokrát nechápeme ako a prečo ...až ten čas príde a my pochopíme
prečo si začala so školou neskoršie?nemalo to tak byť?neuzatvára sa ti nejaký kruh?neotvára sa ti nový?poznáš to?
dneska som rypák že?
hehehehehhe ja uz mam koprivku ked vidim slovo rypak
Vsetko je tak, ako ma byt my uz len plavajme a jemne veslujme zivotom
S otvorenymi ocami a otvorenym srdcom Pocuvajme, co nam sepka dusa, ci lipa po vetre
ked nas napadne nejaka myslienka, ktora by nam pripadala trebars "od veci", zapisme si ju
a rovnako aj sny
nielen ludia, ale cely vesmir s nami komunikuje
nielen slovami, ktore pocujeme...ale aj tymi, co su niekde len tak napisane a mozno nepatria rovno nam.....a hlavne tymi, co nam lietaju v hlave
Vsade okolo nas su same odkazy
presne tak.
ivet
ako poznam kedy premrham prilezitost? Ja nemozem premrhat ziadnu prilezitost-pretoze vzdy urobim to, co je pre mna v dannej chvili najlepsie a viac nad tym nespekulujem- potom si ani nic nevycitam, lebo viem, preco som sa rozhodla tak, ako som sa rozhodla- a ak by som zajtra mala umriet, tak poviem, ze som zila naplno a budem spokojna s tym, co sa mi dostalo.
ivet
noemi podla mna sa to da aj urychlit ale to su uz zas ine "veci" Ide o to, ze kto sa pyta, ten sa dozvie
Su to rozne tie "nahody", co nas stretaju a my im mnohokrat nevenujeme pozornost. Ludia , ktorych stretame, nasi blizky, ale aj taki uplne nahodni, kazdy nam nieco dava
Nieco ukazuje....pripomina...uci nas
Nahody neexistuju.Ak nieco k niekomu citis, asi to ma niekde nejaky podklad. Skusit co z toho moze byt by bolo asi najlepsie.Vzdy sa mozes rozhodnut co s tym.
To čo ťa hnevá sú vlastne akési výčitky svedomia, cítiš sa vinná voči terajšiemu partnerovi. Dôverne poznám, ja tiež mám jedného takého - len sa mi priplieta do cesty menej často - u nás sú obdobia medzi stretnutiami aj viacročné. Vždy sú náhodné a vždy sú osudové. Jeho prvorodená mohla byť počatá v momente, keď prichádzala na svet moja prvorodená, druhé deti majú dátumy narodenia tak, že jeden je dvojnásobkom druhého, prvorodené deti sa nám stretli na jednej strednej škole ..... nebudem ani vypisovať radšej.
Lenže podobne osudový je pre mňa aj môj zákonitý: naše životy sa (nevedomky) preplietali, od kedy prišiel do BA - len sme vtedy o sebe nevedeli, zistili sme to až spätne. Prvé bydlisko mal v Ba tam, odkiaľ sme sa my krátko predtým odsťahovali, chodili sme na jednu ZŠ bez toho, aby sme o sebe vedeli, na promóciách sedeli naše rodiny v hľadisku vedľa seba, bez toho aby sme o tom vedeli, bez toho, aby sme sa poznali. Až raz prišiel ten deň - a ono to pekne zapadlo do seba. Teraz len čakám, ako do seba zapadnú tie "náhody" s tým druhým "osudovým" - čo ja viem, čo mi ešte život nachystal? Neriešim - a z pocitu "mäkkých kolien" keď ho raz za x rokov stretnem sa celkom teším. Je predsa taký fajn pocit.....
nápodobne...môj frajer, z doby keď som mala 18-19, mal svadbu v ten istý deň aj hodinu ako ja - akurát, že každý s iným partnerom 3 roky po našom rozchode...a zomrel vo veku 39 rokov
, presne vo veku, keď zomrel môj otec...viackrát ma napadlo, ako by sa vyvíjal môj život, keby sme sa vtedy neboli rozišli...
... a terajší manžel, s tým sme sa tesne míňali hádam 11-12 rokov, kým sme sa konečne stretli a zoznámili ...obaja sme mali spoločného kamaráta, ktorý nás nakoniec aj zoznámil, a ten často organizoval chaty, oslavy, dovolenky a podobné akcie, no a my s mužíčkom sme sa nejak podivne striedali- buď tam bol on alebo ja
...ja tiež verím tomu, že nič v našom živote nie je náhoda a určité veci a ľudia nám vstupujú do života práve vtedy, keď je to potrebné...aj keď ten zmysel môžeme niekedy vidieť a pochopiť až po nejakom čase
Nejde náhodou o to že trvalý vzťah by bol príliš komplikovaný a ty už máš určitý štandard vo svojom terajšom? Skôr máš strach ? Ale nevieš sa dohodnúť so svojim srdcom lebo ťa ovláda myseľ.A hl
avne praktická stránka veci. Vieš žiadne stretnutie nie je náhodné.Život ti ubehne a ty budeš analyzovať ako to bolo a malo byť keď si stála na križovatke.
Prajem ti len,nech je tvoje doma.
ak budeš režisér filmu a nebudú sa ti páčiť nejaké natočené veci, tie môžeš vystrihnúť. ale v živote sa to nedá. ty chceš potlačiť rozumom to, čo tvoje srdce cíti. / a aj srdce dieťaťa/ a to sa nedá. prijmi tú časť života s ním. on tam patrí. vráť mu to miesto, ktoré mu chceš " vymazať " a potom sa to rozplynie
Ďakujem Vám.Dúfam,že život žijem naplno,snažím sa.A hádam nebudem analyzovať,ako to mohlo byť.Som spokojná s týmto životom,ktorý mám,so vzťahom,so všetkým a predsa...Preto ma to tak metie.Myslela som,že je to za mnou,aj je,kým sa nám zas nespletú cesty.A vtedy to zas so mnou zatočí.Znervozňuje ma,keď neviem,prečo sa tie veci dejú.A zároveň-je fakt,že už mám ten štandard v terajšom vzťahu a živote a neviem si predstaviť,keby veci boli ináč,zas začínať od začiatku-to práve nechcem.Chcem ďalej byť šťastná s deťmi a partnerom.Neberiem to ako výčitky svedomia,skôr ma to obťažuje,akoby mi toho dotyčného stále niečo stavalo do cesty.Aj keby hneď prišiel za mnou,ostala by som s priateľom,tým som si istá,lebo taká situácia sa už stala.No a stále verím,že čo sa má stať,sa aj stane.
Už dlhšie ma trápi jedna vec.Neviem prečo,ale raz som mala kamaráta,ktorý bol no-viac,ako kamarát a okolnosti proste nedovolili viac...Je to za mnou,mám krásny vzťah,na dotyčného nemyslím,lebo spôsobil aj pár nepríjemností v mojom živote,ale vždy,keď si na ňho dlhšie nespomeniem,pripomenie sa nejak sám-prezvoní mi na mt,stretnem ho,sníva sa mi s ním...Pritom fakt po ňom netúžim,ani nič,chcela by som ho totálne vymazať aj zo spomienok,ale nejak to nejde,aj keď sa ako snažím.Dokonca sa mi snívalo,že havaroval(to sme už dávno neboli v kontakte).Brala som to ako sen,že blbosť,no pozdejšie som sa dozvedela,že fakt havaroval v tom čase,keď sa mi to snívalo.Nie sme v kontakte,aj keď kontakt na seba máme,ale vždy o seba nejakou náhodou zakopávame-aj on má dlhoročný vzťah.Ako sa toho zbaviť?Snažím sa vyhýbať mu,nechodiť tam,kde by som ho mohla stretnúť,ale vždy po nejakom čase na seba natrafíme(aj keď bývame relatívne ďaleko od seba).Aj sme sa tak zvláštne zoznámili,akoby sme sa roky poznali,pritom nič pravdy...Dokonca moja malá,raz,keď sme sa náhodou stretli a prehodili pár viet,si ho tak premerala-to ho videla prvý a posledný krát doteraz a tresla-mamka,za toho uja by si sa mala vydať...Trapas a čudné.Dúfam,že raz definitívne zmizne z môjho života,ale neviem brániť tým blbým náhodám a lezie mi to na nervy.Vždy ma to poriadne rozladí.