Maju na vyber: klud spolocne alebo vojna v izbe. A to kazda vo svojej. Zo zaciatku bol protest. Potom bol obcasny protest. Teraz je klud. Ale to nemam pubertalne veky, len tie vzdorove.
***hrošica***
nuž moji malí augumentujú len jedným spôsobom: revom.Nechápem, ako som kedysi na magnetofone mohla vytáčať decibely do takých obrátok...teraz je mojou jedinou túžbou ticho.Dožijem sa toho?Pubertu detí si predstavujem tak, že malá vbehne do kuchyne, zreve: Nenávidím ťa a s patričným buchnutím dverí sa zatvorí na celý deň do izby...ale, čo ak bude chcieť argumentovať:)Ďalšou mojou nenaplnenou túžbou asi zostane spánok. Myslela som, že ked vypadnú von a začnú sa vracať čoraz neskôr, budem spokojná, že sú dosť silní a dokážu sa ubrániť, ale už teraz tuším, že budem zaspávať až keď sa vrátia domov, celí a nekaličení.
Kami, ty si bola u nás? Ten popis presne sedí na moje dve dievčence. Každá má svoj argument, aj desať, len aby ma presvedčili o tom že majú dôvod "rýpať sa"! Je mi z toho vždy nanič, a "neznášam byť rozhodcom" považujem za svoje motto. Väčšinou to riešim tak, že sa aj ja vyziapem potom ma to trápi, lebo či chcem či nie, väčšinou majú obe kúsok pravdy (len ktorá väčší?!). Teším sa, až raz dokončíme dom a každá sa bude môcť zavrieť do svojej izby!
Ty buď ticho a ty nežaluj. Moja najošúchanejšia fráza. Keď situácia ako tak utíchne, potom riešim s každým jedincom zvlášť. Máme doma tri píšťaľky. Tuším som už spolovice imúnna. Hľadím na nich z výšky a rozmýšľam, či je to normálne... Aká som rada, že to nie je len u nás.
Milé maminy, ak máte doma aspoň dve nezbedné kobylky, určite to poznáte, naťahovanie, hádky, bitky sú u na dennom poriadku. Striedajú sa s krátkym obdobím pokoja v rôznych intervaloch. Končia ako inak, veľkým krikom, plačom, revom .... Ako som tu už spomínala s tým krikom sa k ním pridám aj ja hrôza.
Ak však vynechám svoju spoluúčasť, a položím jednoduchú otázku! "Čo sa deje?" Spustí sa lavína vysvetľovania, žalovania, argumentov: "On mi zobral toto ...., On ma zlostil ...,Ona mi obsadila kreslo..., On ma kopol..., On sa mi vysmieval...." To nemá konca kraja. Najhoršie je že si vypočujete dve zväčša veľmi protichodné verzie. Moja pubertálna krásavica k tomu pridá adekvátne decibely, ktoré odkukala odo mňa ... šialenstvo. Ešte spustí "Ja som ta najhoršia a len na mňa kričíte..." Je to tým, že starší syn, ktorý je najväčší provokatér sa väčšinou stiahne a je ticho, zato dcéra argumentuje aj za neho, horor. Ja už len utekám.
Ako riešite vy, súrodenecké vojny.