aj takéto "pravidlá" tu chýbali a o toooooooooooľko hádok a nedorozumení by tu bolo menej
Ja môžem, ty môžeš...
reklama
reklama
...o toooooooooooľko hádok a nedorozumení by tu bolo menej...
zas neznamená to, že teraz tu hádky nebudú.. lebo tie krásne pravdivé vety treba aj pochopiť
Radka, toť hneď nižšie to Adus krásne rozpísala 
.
Kukám, písali sme to naraz, tak som si to nevšimla 
Aaaale nebolo, budú aj naďalej, ale bude treba menej vysvetľovania - bude odteraz stačiť jeden link na tento príspevok.
Ľudia sú totiž nepoučiteľní - poznám to z práce: keď k nám prichádzajú naši poslucháči, už pri prezentácii im povieme základné informácie, o.i. napríklad o tom, že obedňajšiu prestávku majú od-do, to isté visí aj na výveske v programe školenia, na vchode do jedálne sú tiež vypísané časy, kedy sa ten obed podáva a napriek tomu sa 8 z 10 ľudí na to pýta, často stojac pod či pri jednou z týchto "cedulí" a keby len to - mnohí z nich dokonca úplne neomylne prídu na ten obed v úplne nesprávnom čase
Eva
na diskusiach budu vzdy hadky a nedorozumenia, nech je tu clankov kolko chce a to som si ista.. je nas tu tolko roznych povah, ze nieje mozne, aby tu nevznikali nedorozumenia.. aby tu mohla byt dennodenne pokojna atmosfera, to by sa tu muselo prestat pisat
Simika, už dávno si nerobím ilúzie, že jedného pekného dňa bude NM bez hádok a žabo-myších vojen a bez búrok v šerbli. Ale keďže tu stále pribúdajú noví prispievatelia, takýmto zhrnutím aspoň odpadne kopec dokolečka dokola vysvetľovania v komentároch. Ako napísala vyššie Adus - "vybaví" to jeden link .
Ako link, je to samozrejme super, bude setrit pismenka
ženiálny nápad
moja skúsenosť: niet nad osobné stretko, spoznať sa, a človek, už nevidí "iróniu" v písmenkách ako predtým
blog
No veď, Apple .
Internetová komunikácia je stále lepšia ako žiadna komunikácia - to je jasné.
Na druhej strane je dobré mať vždy na pamäti, že pri rozhovore tvárou v tvár sa iba 7% informácií prenáša slovami. Ostatný "prenos" tvorí výraz tváre, výraz očí, tón hlasu, reč tela, gestikulácia... atď.
To znamená, že pri písomnom styku si pri čítaní niekoho písmeniek 93% informácií len domýšľame. A domnienky nie sú fakty.
Anka, v jednoduchosti je nie len krása, ale mnohokrát aj genialita
A takéto vysvetlenie, riešenia, čokoľvek - mám skutočne rada
Mne chyba uz len mala poznamka, mozeme, mame pravo byt nedokonale, prave preto sa stranka vola nanicmama.
Presne, Kamilka. K dokonalosti máme úplne všetci stále ešte poriadne ďaleko. A stále sa máme jeden od druhého čo učiť. Toto je podľa mňa jedna z najúžasnejších možností na NM - odovzdávať si svoje skúsenosti, postrehy, názory, myšlienky a tak sa navzájom posúvať stále ďalej a ďalej...
Pri tom vzájomnom posúvaní sa je však fajn, ak sa rozlišuje medzi konštruktívnou kritikou a osobným útokom.
Ak mi niekto napíše niečo na spôsob: "Počuj, myslím si, že tuto a tuto robíš chybu..", jedná sa o konštruktívnu kritiku a môžem na ňu reagovať rôzne:
1. uraziť sa (a prípadne začať urážať aj druhú stranu)
2. jedným okom dnu, druhým von (proste ignorovať)
3. zamyslieť sa nad tým a prípadne si vyvodiť pre seba z toho nejaké závery (napr. "Nie, to nie je pravda", alebo "Možno na tom niečo bude...", alebo "A prečo som na to neprišla skôr a sama?")
Ak mi niekto napíše niečo na spôsob: "Ty si taká a onaká, robíš stále toto a hento, mňa to rozčuľuje, neotravuj ma...atď. ", jedná sa o osobný útok. Podľa mňa je v takom prípade najlepšie použiť asertívnu techniku selektívneho ignorovania.
v poslednej dobe sa coraz viac presviedcam o jednom: ze to, ze sme kdesi v priebehu modernych dejin prehodili poradie z POVINNOSTI A PRAVA na PRAVA A POVINNOSTI, bol velmi chybny krok. clovek je tvor pohodlny a vzdy hlada cestu lahsieho odporu. a ked uz mal tie prava na prvom mieste, povinnosti nechal potichucky upadnut do zabudnutia.
vela diskutujucich by si pouvedomeni tohoto poradia urcite odpustili nezmyselne dotahovania o tom, kto ma a nema pravo povedat, atd. proste najprv by si povedali: mam povinnost respektovat jeho prava. a az potom: mam pravo sa k tomu vyjadrit.
myslim, ze taketo myslenie by schladilo mnohe zbytocne vyprovokovane vasne. lebo v prvom rade by sa v cloveku prebudila ucta, az potom vlastna potreba.
Magic, keby bolo len to, že ľudia vidia najprv svoje práva, potom dlho nič a nakoniec niekde aj nejaké tie povinnosti... Pozorujem, že stále viac sa šíri prístup typu: "Ja mám všetky práva a žiadne povinnosti a všetci ostatní nemajú žiadne práva a všetky povinnosti."
No a najviac žasnem, ak si tu znova a znova prečítam niečo na spôsob: "Ak so mňou nesúhlasíš, znamená to, že netoleruješ a nerešpektuješ môj názor!"
V tejto súvislosti ma napadol včera, keď som si už ľahla do postele, ešte jeden citát od Voltaira - dopĺňam ho hore do textu...
Mám jednu otázku.
Napíšem sem nejaký blog. Rozprúdi sa diskusia a po čase sa pri názve objaví aktualizované, ja som si však istá, že som v článku určite nič neopravovala, nemenila, atď. Čo to znamená?
Carly, znamená to len dve možnosti:
1. niektorý admin "prehodil" diskusiu do iného fóra (napr. z Mama na metle do Ja, mama), prípadne opravil gramatickú chybu v nadpise: http://www.nanicmama.sk/dennik-nanicmamy/cenzura
2. Kamilka "zavesila" diskusiu na titulku: http://www.nanicmama.sk/
(Na doplnenie: ak si niečo v texte, a/alebo v nadpise opraví sám autor, a/alebo preradí svoj príspevok do iného fóra, tak označenie aktualizované sa pri nadpise objaví všetkým užívateľom - okrem autora.)
Ha, konečne niekto mal "odvahu" sa spýtať - toto už nejakú dobu aj mňa zaujímalo ale mala som to presne v takej tej kategórii ako bol kedysi ten film Woodyho Allena (Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe, ale hanbili ste sa opýtať) 
a ja som mudra, vasilisa premudra. ja som na to prisla sama uz davno! heč-heč! 
a ja sice nie som vasilisa, ale zvedavka obecna a spytala som sa na to uz davnejsie, preto to viem
Eva
Aha, ďakujem za vysvetlenie.
Asi to vyznie ako ješitnosť z mojej strany, ale nebolo by možné, v rámci povinností a práv ("autorské práva"), dať na vedomie autorovi blogu, že boli urobené v jeho príspevku nejaké korektúry? Alebo by to bolo veľmi pracné?
Pýtam sa preto, aby som si niekedy v budúcnosti nemusela lámať hlavu nad tým, čo bolo zlé alebo akú chybu som kde spravila, prípadne sa mohla vyvarovať opakovaniu tej istej chyby.
Nuž, ješitnosť to nie je - je to žiadosť o spätnú väzbu a konštruktívnu kritiku .
OK, myslím, že to môžeme zaviesť .
Aj keď je to, samozrejme, práca pre adminov navyše. Napísať do mailu, kde autor príspevku urobil chybu a prečo bola urobená korektúra, chvíľu trvá .
Aha, vidíš, to som nedomyslela, že by sa to muselo riešiť mailom. Navrhovala by som teda, aby to admini nemuseli robiť pri každej korektúre, nech sa autori blogov, ak sa im niečo nebude pozdávať, príp. im nebude niečo jasné, obrátili mailom na admina, myslím, že to by bolo menej náročné na čas, niekedy pri tých aktualizáciách okamžite jasné k akej úprave/oprave došlo.
Áno, to znie ako dobrý kompromis .
ano, tzv. na dopyt
Ešte by som rada dodala, už som sa niekde vyjadrila, že ja pravidlá milujem, nemám problém byť slušná, slušne odpovedať aj na rýpavú otázku alebo pri "milej" reakcii na mňa, predýcham a radšej ďalej nereagujem, nech si už dotyčný myslí čo chce. Ja ako cholerik si však viem predstaviť aj takú búrlivejšiu, pikantnejšiu reakciu z mojej strany, pretože podľa mňa, je aj tu, tak ako všade, veľa takých, ktoré majú talent "zavesiť" sa na tie, ktoré tie rýpavé, ale slušné, komentáre nedokážu len tak obísť a nechajú sa stiahnuť do nikam nevedúcich debát a dohadov a následne k použitiu rôznych osobných invektív. Čo s tým? Či sú to len moje subjektívne pocity?
Carly, nemyslím, že sú to len tvoje subjektívne pocity. A bolo tu už XY-krát rozoberané, aký prístup je najlepší.
No, nech dumám ako chcem, mne z toho vychádza len jedno - každému je najlepší ten jeho prístup. Niekto píše milo, niekto srandičky, niekto vecne, niekto bez servítky pekne na plnú hubu...
Ak si také "špecifické" písmenká prečíta niekto, kto je na stránke už nejaký čas, tak si povie (napr.): "No, jasne, Geo - už zaseeee vysvetľuje!" Problém však je, že ak si tie isté písmenká prečíta niekto, kto je tu desať minút aj s cestou, tak sa (napr.) urazí: "A čo si tá myslí, že som na hlavu padnutá?"
A čo s tým? Netuším.
Tak ja zase len po svojom - vysvetľujem a vysvetľujem a vysvetľujem...
- carly, druhá časť tvojej odpovede mi z duše hovorí
Ja som tiež prudká, temperamentná, miestami cholerická a veruže mávam problém spracovať niektoré vášnivé a nikam nevedúce diskusie.
No v rámci zachovania vlastného duševného zdravia sa nezapájam.
Niekedy si však neodpustím hlasnú verbálnu komunickáciu s pc ...
Oslovujem diskutujúce, niečo im "zo srdca poviem" ...
Mne sa uľaví a ... nikoho sa nedotknem
Hm, keby ma však nejaká konkrétna NM počula, bolo by to aj na trestné oznámenie za urážku na cti
Inak som normálna
Kefara, také "vypustenie pary" mimo NM veru často vôbec nie je od veci. Niekedy si aj ja zavelím: "Vieš čo? Choď radšej pokosiť záhradu, a/alebo na prechádzku s bambuľkou, a/alebo upiecť koláč..." a pekne sa zdvihnem a idem od PC. Keď potom prídem za hodinku späť, už to (zväčša) vidím inak .
to pomaha Uz len banalna navsteva chladnicky je niekedy velmi prospesna
Lydush, to ja nesmiem. Ja keby som to riešila návštevami chladničky, šak bych čochvíľa
cez futrá neprešla.
naaaaaa sak ale nie na slaninu, na hrozno treba chodit
toto ani mne nenapadlo skodaaa, dnes by som sla naprazdno, viem, ze hrozno nie je, ale uz mam chute na zajtrajsiu desiatu do roboty
aaaaaaa, sak to ty o mne piiiiises! Co mi sedis v hlavicke?
Eva
Plne s Tebou súhlasím,Kefi, nápodobne ventilujem, radšej nepíšem, ale keby si niekedy vypočuli môj komentár
Ja si nemôžem pomôcť, keby som aj chladničku komplet zjedla a pokosila celé futbalové ihrisko, niektoré žabo-myšie vojny mi opakovane, zas a znova, zdvihnú adrenalín.
Xii, ale bude to u mňa nejaké potláčané sado-maso, lebo neviem nedočítať rozbehnutú story
Že sado-maso!
sado - maso -udeniny (v chladnicke)
Geo, pred chvíľou som sa pasovala za ješitnú, teraz budem za podlízavú.
Keď som začala čítať NM, priznám sa, tak aj moje reakcie na Teba a ešte niektoré devuchy, boli podobné, ale potom som si všimla, že Ty a spol. (píšem o čisto mojich subjektívnych postrehoch) "nakladáš" všetkým rovnako - Hane, Kate, Mare - ak sa Ti niečo nezdá, a to je rozdiel oproti tým, ktoré si len niekoho vytypujú a idú po nej všade, nech napíše čokoľvek, vždy majú poruke nejaký trefný komentár, ktorý dotyčnú rozpáli dobiela. To sú tie veci, ktoré ja chodím rozdýchavať.
Kefara, u mňa taky tak, ako cez kopirák. Koľkokrát ma svrbia prsty k okamžitej odpovedi, ale v tom je výhoda písania oproti rozhovoru. Mám čas sa upokojiť a keď ma to stále neprejde, tak potom pomerne slušne reagovať, pri osobnom kontakte často zlyhávam, som prchká, avšak snažím sa ...
No, na toto "rozkukanie sa" a utvorenie si vlastného názoru je podľa mňa úplne skvelé pravidlo číslo 3. z netikety:
3. Dodržujte miestne zvyklosti.
To, čo je na jednom internetovom fóre bežné, je na inom neprípustné. Je vhodné si na novom internetovom fóre najprv niečo prečítať, až potom začať prispievať.
http://www.nanicmama.sk/portal-spravnej-nanicmamy/netiketa
Keď som objavila NM, dlho som si tu chodila len čítať. Ani som sa nezaregistrovala, aby ma klávesnica nepokúšala. A až po pár mesiacoch, keď som mala prečítanú väčšinu toho, čo tu bolo (vtedy toho bolo, samozrejme, podstatne menej), tak som začala aj písať.
No, ale sú, samozrejme, aj iné spôsoby. Nie je až tak výnimočný jav, že sem niekto príde a začne písať hneď.
Aj tak sa dá - ale potom by sa nemal dotyčný moc čudovať, že nejaké písmenká z neznalosti miestnych zvyklostí pochopí úplne inak, ako boli myslené.
A ešte k tomu sebaovládaniu - Magic raz nazvala NM skvelým trenažérom na život. Podľa mňa zase jeden raz trafila klinček rovno po hlavičke (ako je u nej zvykom .)
No a k tomu, ako sa tu kto prezentuje... Beriem to tak, že každý sme nejaký a je každého vec, ako sa tu rozhodne písať.
Mimochodom, považujem za veľmi užitočné aj pravidlo číslo 5. z netikety:
5. Pracujte na svojom image.
Účastníci diskusií nebývajú posudzovaní podľa veku, výzoru, zamestnania - ale podľa kvality svojich príspevkov. Preto sa snažte o ich kvalitu - a to nielen po gramatickej stránke, ale hlavne po obsahovej. Buďte slušní a priateľskí - je zbytočné urážať druhých a vyvolávať konfrontácie.
"Medzi impulzom a reakciou existuje priestor. V tomto priestore sa nachadza nasa sloboda a sila vybrat si nasu reakciu. A tato volba je zakladom naseho rastu a stastia."
Stephen R.Covey: Osmy zvyk
jooooooj, velice dobre
Zuzana
hm, uz ked sa zacalo o tomto ... mna to zas celkom zaujima - temy, inspiracie, uhol pohladu. som zavisla na informaciach rozneho druhu a tu sa mi ich aj dostava. a priznavam, obcas ich treba zlozitejsie dolovat a nemusim vzdy odhadnut mieru, unosnu pre vsetkych. ale ked to je take zaujimave! nemam snahu ist dakomu po krku, iba po tych jeho informaciach
geo, velmi ocenujem vyroky
No, s týmto mám aj ja problém. Teda - ani nie tak ja, ako mnohí tí, ktorých sa pýtam. Chápem, že bez intonácie a výrazu tváre (proste bez tých 93%) sa môžu moje otázky mnohým javiť rýpavé. Ale sú to len otázky - vecné, stručné a k tomu, čo sa mne javí ako podstata problému (aj keď, samozrejme, inému sa to môže javiť ako otázka úplne mimo).
K výrokom - podľa mňa sú dokonalé. Málo slovami povedané tak veľa .
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
...on/ona/ono môže, my môžeme, vy môžete, oni/ony môžu.
Nie, to nie je opakovanie gramatiky zo základnej školy. To je stručné zhrnutie toho, o čom sa tu dokolečka dokola polemizuje: kto, čo, kedy, kde a ako na NM môže písať.
Radšej si to spíšme na jednom mieste a pokúsme sa vyjasniť si pojmy a dojmy.
Právo = niečo, čo môžem u/robiť vždy a všade.
Môžem sa ho zriecť (t.j. nevyužiť svoje právo na čokoľvek), ale to ma neoprávňuje vyžadovať od druhých zrieknutie sa ich práv (na čokoľvek).
Povinnosť = niečo, čo musím urobiť, či sa mi to páči alebo nie.
Ak si (akúkoľvek) povinnosť nesplním, je veľmi pravdepodobné, že budem za to (nejakým spôsobom) potrestaná. Možné je aj to, že trest nedostanem – aj to sa stáva.
Práva a aj povinnosti platia pre všetkých.
Nefunguje to tak, že XYZ má iba všetky práva a všetci ostatní majú iba všetky povinnosti.
Tolerancia a rešpektovanie názorov druhých nie sú synonymá slova súhlas.
Čo nie je zakázané, je dovolené.
Na Naničmame je iba päť zákazov – sú uvedené v kódexe diskutujúceho. Všetko ostatné sa môže...
Ktokoľvek tu môže kedykoľvek a kdekoľvek napísať príspevok o čomkoľvek (napr.) o hruškách.
Nik však nie je povinný o danej téme aj diskutovať. V komentároch môže ktokoľvek písať (napr.) o jablkách, o mrkve, o spôsobe obživy kolibríkov, o Marťanoch... atď.
Ktokoľvek sa tu môže pýtať kohokoľvek, kdekoľvek a na čokoľvek.
Nik však nie je povinný na danú otázku odpovedať.
Ak niekto (ktokoľvek) osloví v komentári Zuzku, odpovedať môže nielen ona, ale aj Božka, Lenka, Monika, Macko Uško...atď.
Ktokoľvek tu môže napísať: "Neviem, nechce sa mi, nerozumiem, nechcem odpovedať... atď.", a dokonca môže jednoducho neodpísať (na čokoľvek).
Ktokoľvek tu môže písať krátko, rozvláčne, s chybami, vysvetľovať, argumentovať, brániť sa a brániť druhých, používať iróniu a sarkazmus, hnevať sa, protestovať, urážať sa... atď.
Za svoje ne/činy sme zodpovední len my - sme totiž dospelí a svojprávni.
Ak sa teda niekto (ktokoľvek) z akýchkoľvek pohnútok rozhodne sem ne/napísať čokoľvek, je to len a len jeho rozhodnutie – nie je to "vina" kohokoľvek písmeniek.
No, a ešte dva výroky:
Nesúhlasím s vaším názorom, ale do posledného dychu budem brániť vaše právo naň.
Voltair
Múdry napadne nesprávny názor, hlupák jeho autora.
Kurt Tackmann