nejak som sa v poslednej dobe rozpisala a dlho som uvazovala,ci sem supnut aj toto,ale nakoniec mi nedalo neskusit to
uz som v inom prispevku spominala,ze po narodeni mojej dcerky,ktora preplakala pre svoje choroby nejednu noc sa moj manzel ukazal ako pekny kvietok.teda konkretne ako nervak,ktory,ked nemal svoj klud v noci,tak vedel byt velmi neprijemny.len co dcerka podrastla,zacali byt vztahy v nasej kvazi rodine dost neunosne,az to nakoniec doslo k tomu,ze nas vyhodil.zo dna na den,s dvoma taskami s oblecenim,liekmi pre malu a par hrackami.
trosku dlhsie som to predychavala,v cudzine sama s deckom a rodina sa nam otocila chrbtom...pomohla mi nacas kamoska,ktora mala vacsi byt a sli sme byvat k nej.
vlastne to ani nelutujem,hoci ekonomicka situacia,kedze drahy bio neplati dodnes bola nevesela.vyhli sme sa uz konecne aspon bitkam,ponizovaniu a vlastne tomu zlemu...
po 2mesiacoch byvania u kamosky,som usudila,ze su dost nervozni z toho,ako maju narusene sukromie tym,ze kazdu volnu izbu prenajali niekomu a bolo nas v 4-izbovom byte ako maku.a odisla som byvat s clovekom,ktory bol roky moj dobry kamarat,navstevovali sme sa,rozumeli sme si.az jedneho dna kamarat bol nieco viac...
zacali sme zdielat jednu spalnu,moja dcerka ho spontanne zacala nazyvat ocinko a my sme vytvorili novu rodinku.nejdem tvrdit,ze bolo vsetko stale ruzove,je pravda,ze obcas,ked ju upozorni,skaredo na neho pozriem,obvinujuc ho,ze keby bola jeho,tak by sa k nej spraval lepsie.a vzapati ma napadne ze som hus,pretoze on len vidi veci objektivnejsie a vlastne ju vychovava svojim sposobom lepsie ako ja.
nasla som vlastne cloveka,ktory,hoci som si nikdy nemyslela,ze by sa to mohlo stat,my dal opat pocit istoty,dal mi domov a dal mi lasku
a mojej dcerke nahradil otca.uplne.
a tak ma napadlo len,ak by tu bol nejaky zabludilec s podobnym osudom,nikdy nie je neskoro na to,aby sme zacali novy zivot s niekym inym.s niekym,kto si nas zasluzi.
pretoze hoci ja som mala nevlastneho otca,ktory mi sice dal po materialnej stranke vsetko,ale po citovej nic,viem,ze na svete existuju aj vynimky.ludia,ktori cudzie dietatko dokazu milovat ako svoje.a je super vidiet,ako je moj priatel pysny a vsetkym znamym vyprava:moja dcera 
Cielito, krásne počítaníčko.
Ale vidíš, aké paradoxi - vlastný otec sa k dcére nechová tak pekne ako tvoj terajší priateľ, a ty priateľa obviňuješ (aj keď v myšlienkach), že keby bola jeho, správal by sa k nej lepšie (to je ako? tak ako sa správal pokrvný? tak ako sa to páči tebe?). To nebola výčitka, len také podtrhnutie toho čo si už sama napísala.
Čo znamená tvoja prezývka? Je to niečo v španielčine, či taliančine? Ako sa to číta?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
filipka,nechcela som to az tak rozpisovat,ale pravdupovediac,moj "estestalemanzel" celi trestnemu oznameniu za domace nasilie a vyhrazanie,malu bil dost,mna tiez,ked som ju chcela chranit...
a tie myslienky,to je len o tom,ze moj priatel si dokaze zachovat chladnu hlavu a ked vidi,ze mala papuluje alebo je certica,tak ju posle do kuta,obcas aj zvysi hlas a ja som vtedy ako prepnuta,hned ma napadne,ze to preto,ze nie je jeho,ale vlastne je to hlupost a mala by som byt ja ta,co to urobi
cielito je nieco ako nebicko-obloha a je to v spanielcine a cita sa sielito viac menej 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kludne sa mozes rozpisovať. Ja čítam i píšem veľmi rada.
Tak nebíčko hovoríš... no dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krasne, normalne mam mokry monitor od toho jak tu revem 
... jaj prajem vam vsetko dobre, celej vasej rodinke 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...mam za sebou niečo podobné.. držím nám palce 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vies moja my mamy vychovavame deti neobjektivne, milujeme ich nekonecne, dali by sme im modre z neba. Ked robia chyby donekonecna ich omluvame a hladame vyhovorky, preco to tak spravili a neprispustime si, ze sme na ne mohli byt tvrdsie. Niekedy sa stava, ze ich strasne zle vychovame a to nam "dojde" az ked su dospele, kedy je samozrejme neskoro.
Bud rada, ze mas pomoc, bud objektivna a neber to z pohladu ega. On mi karha moje dieta, on je na nu prisny...atd. Verim, ze casom jeho pomoc ocenis a budes si ju vazit. Skus to, drzim paste. pa A.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jeeej tak to je krasne! mas velke stastie! tak si ho uzivaj a nech ti vydrzi navzdy