Všeličo sa o tomto sviatku popísalo. Aj o spomínamí, o našich drahých. Aj o komercii. Aj o ekológii. Aj o hádkach nad hrobom.
Pre mňa má tento sviatok ešte jeden rozmer. Návštevy. Nemyslím tie na cintoríne. Ale tento sviatok je vždy dôvod, že sa stretnú rodiny aj so vzdialenejších kútov. Také, ktoré sa možno nevidia počas celého roka. Mama u nás doma vždy v tento deň piekla koláč. Dnes som u nej nazrela do špajze a videla som, že pre istotu upiekla tie koláče dva 
A niečo podobné som videla aj dnes v obchode v košíkoch pri pokladni. Skoro v každom bol sendvič, krájaná saláma. Alebo rožky, klobása. Také to tradičné rýchle pohostenie. Takže zajtrajšom bude dňom návštev.
Tak si to spoločne užime bez zbytočnej nervozity. Lebo hlavné nie je to, čo na cintorín prinesieme. Hlavné je to, čo nosíme v srdci.
...o spomienkach, lebo sme s našimi blízkymi boli, o láske, lebo ich máme stále v srdci a o pokore, lebo si opäť uvedomíme že s nimi zase raz budeme
