Ocko pri pôrode......?

Ahoj Kačenka, môj manžel nechcel ísť k pôrodu, ale časom zmenil názor, že pôjde aspoň na preddýchavanie. Bola to úžasná podpora z jeho strany a keď ti mám pravdu povedať bol pri mne až kým mi nezdvihli nohy a to už bola pre mňa otázka 4 zatlačení cca pár minútiek, kým malý prišiel na svet. Rýchlo ho odviedli k maličkému a bol z toho krásne dojatý. Vzápätí doniesli malého ku mne a on prišiel s ním, rozplakala som sa od dojatia. Bol to najkrajší okamžik v mojom živote. Mala som dva najväčšie poklady pri sebe. Síce mi potom tvrdil, že sa cítil taký bezmocný pri tých posledných kontrakciách, ale som ho ubezpečila, že keby tam nebol tak určite nie som taká statočná a že on mi dával po celý čas podporu a silu tým, že tam pri mne bol. Takže nerozumiem čo je na tom "nedôstojné" ! Bol to aj preňho jeden z najkrajších momentov v našom spoločnom živote.

Pri prvom pôrode so mnou manžel nebol, nejako sa to cele skomplikovalo, teraz pri druhom bol so mnou počas predýchavania ale na samotné tlačenie som aj ja chcela aby šiel von, až potom došiel, už s malou na rukách, videl ju vlastne ako prvý.... pokochal sa a utekal za našim synom domov. Ale keďže som mala epidurál, celé predýchavanie a kontrakcie spočívali v našej debate o tom, čo budú chlapi variť, čo budú bezo mňa porábať a tak ... aspoň sme si pokecali

môj manžel bol pri oboch pôrodch a fungovalo to tak, že bol pri mojej hlave čiže výhľad gynekológa nemal a bolo to super mať ho tam. Pri prvom synovi sme o tom debatovali pri druhom už nebolo treba a tvrdí že ak bude tretie ide aj k nemu . Z chanmi má úžasný vzťah, neviem či je to prítomnostou pri pôrode. Bol moja veľká opora. Vdaka mu za to.

ahoj Kačena , Moj muz je velka citlivka a krv ani vidiet, odpadol by. Ale ja som velmi chcela, aby bol pri mne ked sa bude nas anjelik pytat na svet. Tak som ho pocas celeho tehotenstva pripravovala- pustila som mu jeden porod na internete (zvladol ), a este som mu ukazala aj cisarsky, ale to uz bolo moc- ved to je hotova operacia. Potom sme pozerali kazdy stvrtok vecer v telke o babatkach a tam boli tiez porody, tak si nejak zvykol- zlatyyyyyyyyy
Mne porod dva dni vyvolavali a v den D mi bolo zle od rana, tak prisiel asi okolo jednej poobede. Ja som bola ubolena (uz aj o cisarsky som skemrala ), o tretej ma doktorka pozrela, a zacalo sa to rozbiehat. Rychlo ma dali na salu, klystir a skoro som porodila v sprche
manzel sa musel rychlo prezliect - a pri jeho tempe som si bola ista, ze to nestihne , ale cuduj sa, v tej chvili bol pri mne v nejakom smiesnom a asi o 5 cisel vacsom mundure a maly sa dral von (uz mohol, ked tam bol aj tatinko),
a musim povedat, ze mi velmi pomohol. To, ze ma hladil ukludnoval, povzbudzoval a bol na mna pysny, aka som statocna . Ono je to fajn, ze predtym mas nejaku predstavu ako by to malo asi byt a mas urcite poziadavky, napr. dieta hned na brusko. Ale ked rodis, mas hlavu "inde" a Tvoj muz moze poprosit , keby si nahodou zabudla, aby Ti Tvoje babatko hned prilozili, takze je to super mat ho pri sebe. A este je uzastny pocit pre chlapa, ako sa derie hlavicka von a on uz vidi vlasky. Manzel sa najprv nechcel pozerat, ale zvedavost ho premohla a dodnes je stastny, ze bol pri tom aj on. Dokonca aj fotil A ked o tom niekomu hovori, je citit ze mal uzastny pocit a je stastny . No trochu som sa rozpisala, prepac. V kazdom pripade, ak chce Tvoj muz byt pri tom, tak to bude skvele pre oboch . A drzim palceky,

Neviem ako funguju porody este nemam "experience" Ale bracho bol pri porode a viem, ze bol dokonca "uzitocny" aj po inej stranke.. v tom chaose co tam vznikol si nikto nevsimol, ze maly hned po narodeni curaaaaal a vraj sa to kontroluje, tak bracho tam hrdo hlasil, ze ON videl toho svojho syna ako krasne a hned ukazal co vie
Ja si ale napriklad myslim, ze ten moj by odpadol jemu stacia aj nejake lekarske filmy kde ani nic neukazuju a pracuje len predstavivost a uz je hotovy.. esteze pri telke sedi, inac by som ho pravidelne pri vecernych filmoch musela preberat z komy Pohlad na krv - NULA bodov

Ahoj Kačena
TAtina pri porode možem vrele odporučiť. A presne ako pišeš nie je to nedvostojne, to je asi len dotyčnej hanblivosť lebo určite sa ta nedvostojnosť (pozeranie tam ... ) nekonči porodom. Prave potom ked sa tam chodia doktori nakukať ako do chladničky potom je to blbe, ale to už je o inom.
Ja som sa pri sťahoch na vzdycharni trapila samozrejme rovnako ako na porodnici ale tam ked bol so mnou už muž uplne inak som to preživala. A ten neopisatelny zažitok ked mi drobca dali na brucho a tata hrdy strihal pupočnu šnuru, nezabudnem s akou hrdostou sa tym chvalil všade. A dokonca mame aj čerstvu fotku maleho na mojom bruchu.
A nie posledny rad, čo ma tata za ulohu pri porode : ja som mala 5 zatlačeni a veru keby nekričal dychaj tak zabudnem aj dychať ( obrazne povedane )

Tatino by pri porode mal byť..pokiaľ to len ide.. iba naozaj v prípade, že to vôbec nezvláda..dá sa o tom uvažovať...
Vôbec nie je na tom nič nedôstojné..bolesti nie sú nedôstojné..a môže pomáhať žene pokiaľ to len ide..ak chce na poslednú fázu môže odísť..ale zase keď je pri partnerke pri jej hlave..a nechce sa veľmi pozerať ako sa dieťaťko tlačí von..nemusí..ak bude pri nej stáť či sedieť "hore" v podstate bude mať výhľad na bruško, košeľu a pokrčené či vyvesené nohy...a to je všetko...ak bude chcieť može mrknúť viac...
Ja mám superrýchle pôrody. Nerátala som, že môj muž bude so mňou pri pôrode, pretože v Spojených Arabských Emirátoch, je to záležitosť každého emirátu zvlášť. V súkromných nemocniciach otcovia môžu byť všade, v štátnych nie. Bola som prekvapená, keď na pohotovosti v št. nemocnici v Dubaji bol muž so mnou a nevyhodili ho..dokonca so mnou išiel aj ked ma viezli na posteli na sálu..na sále som čakala kedy ho pošlu preč..a nič sa nedialo..a žiadnu prípravu nikto neabsolvoval, ani oblečenie extra mu nedali...ešte poznámka..že sála..každá rodička je sama v miestnosti s "midwife"..teda ženskou sestrou špecialistkou na pôrody a tímom sestričiek..doktorka chodí kontrolovať čo sa deje a podľa potreby zostáva a odchádza...
Hoci sme nemali žiadnu extra prípravu..celé to prebehlo super..stačilo počúvať personál..fakt tie ženy boli skvelé..to asi záleží kdekoľvek na svete od nemocnice....
Druhý pôrod som mala ešte rýchlejší..to už tatino nestihol byť so mnou..trochu to ľutoval...
Tatinov jednoznačne treba podporovať v tom, aby boli pri svojich deťoch od začiatku... nech sa darí...

Ahojte!Kedysi ked som čakala svoje detičky nebola taká možnosť aby bol otecko pri pôrode dnes je to už iné a ja si myslým že keď to otecko chce a zvlada nech je pri pôrode pretože je to veľka podpora.Mne manžel nebol ani pri poslednom pôrode,čo mne osobne je tak trochu ľúto ale som si vedoma toho že by to nezvládol tak som ho do toho ani netlačila.

Ja to tiež tak vnímam, ak obidvaja partneri pozitívne vnímajú účasť manžela pri pôrode určite je muž veľkou oporou, tak trochu nad vecou, zachytia to čo mi v tej chvíli nestíhame vnímať, majú možnosť byť len pri hlave, až po nástrih pupočnej šnúry, nikto ich nemôže nútiť, ale majú tú možnosť zažiť ten zázrak. Môj manžel bol pri všetkých troch pôrodoch, on nie je moc ako by som to, netvrdí, že to preňho bolo niečo najúžasnejšie, nebol ani moc dojatý, ale tým svojím spôsobom dal najavo radosť, hrdosť a cítila som jeho oporu. Takže ja môžem len odporúčať.

Môj to má 2:2. Prvé dva pôrody prespal doma v pohodlí, ďalšie som mu už nedovolila, nech aj z toho niečo má. Pri treťom my rozprával vtipy a štvrtý bol dosť rýchly, tak sa nestihol realizovať, ale sestrička ho zavolala, keď maličkú hneď po pôrode obriaďovala, tak bol nadšený aj dokumentoval svojho čerstvo narodeného štvrtého potomka. Všetkým mamičkám vrelo odporúčam.

Ahojky. Ja mam s manželom pri pôrode vynikajúce skúsenosti. Bez neho by som už rodiť nešla.
Môj manžel nechcel ísť pôvodne k pôrodu nášho prvého dieťaťa - bál sa krvi, vraj odpadne. Keď sa však dozvedel, že sa personál lepšie správa k rodičke, keď je pri pôrode manžel, rozmyslel si to a išiel. K nohám ho pri pôrode pravdaže nepustili a tak aj z tých 2dl krvi čo som stratila nevidel skoro nič. Zato ja som mala zážitky hneď dva. Sestričky sa ma cely čas ani raz neopytali či niečo potrebujem a hoci mi jedna z nich sľúbila, že mi pomôže s dýchaním (nemohla som chodiť na cvičenia pred pôrodom) urobila tak až pred posledným potlačením. Bez manžela a jeho pomoci (osviežoval mi pery a prepašovával kvapky vody do úst - zle som dýchala a tak som si úplne vysušila ústa) by som to ledva zvládla. To bol zážitok s nenahraditeľnej pomoci mojej polovičky. Druhým na ktorý do smrti nezabudnem boli jeho slzy v očiach a výraz, ktorý som nikdy predtým nevidela. Nikdy predtým som tak hmatateľne necítila jeho lásku ku mne ako v tom momente, keď som porodila naše prvé dieťa a sestričky mi dcérku položili na hruď. To sa nedá ani len opísať. To treba zažiť - Vrelo odporúčam.