Odpustili by ste niekedy?

lubka ani sa nas nemusis pytat ci by sme jej odpustili ... a tebe to nikto zazlievat nebude ako sa citis. snazila by som sa na nu zabudnut, asi by ma len mrzelo ze sa to neda. tak ako ma clovek dobre spomienky ktore si ochranuje ... ma aj zle ktore nedovolia zabudnut.

a obdivujem ta, musis byt velmi silna.

Ahoj Lubka,je to hrozné,to čo píšeš,keď to číta,tak sa mi ľudský rozum zastavuje a normálne premýšľm,ako si to dokázala rozchodiť a predýchať.Tvoja mam si podľa mňa nezaslúži,aby si ju nazývala mama,lebo naozajstná mama by nikdy nič také nespravila a myslím že ti pripravila aj pekné detstvo.Aspoń ja by som sa teda snažila,aby moje deti s nikým takým v živote neprišli do styku a mali lepšie detstvo ako ty.A myslím si,že to znáslilňovanie môže mať niečo spolčné s detstvom,ale na Tvojom mieste by som to riešila cez psychiatričku.Veľmi Ťa obdivujem a prajem Ti,aby Tvoj ďalší život už bol len super.
P.S.asi som bola pritvrdá na Tvoju mamu,ale ver mi,nezaslúži si nič lepšie.

Páni ja zírám . No fakt nemám slov. To nie je matka, to je sviňa. Čo na to hovoria tvoje sestry, čo im vykonala?
Až sa mi rozum zastavuje, že sú ľudia niečoho podobného vôbec schopní. Bez chrbtovej kosti. A čo na to otec? Takýmto ľuďom sa nedá odpustiť. Ani matke, ani bývalému. Nezažila som nič podobné, ale neverím, že by som niekedy dokázala čo len pozrieť matke do očí, keby že náhodou ....

A s tým znásilnením, myslíš si že kvôli matke sa ti stalo? Niekde som kdesy čítala, že niektorí ľudia zo seba vyžarujú takú tú , neviem to nazvať, že sa ľahko nechajú obalamutiť, manipulovať, že proste akokeby sami priťahujú podobné problémy.

Je mi moc ľúto, že sa ti takéto niečo vôbec prihodilo.
Je hrozne smutné, že deti musiahanbiť za takého otca a takú starú matku.
Píšeš, že máš 2 ročné dieťatko. To je ešte s bývalím? prepáč som len zvedavá.
Ako to vlastne zvládaš? Musíš byť veľmi silná, ke´d si toto všetko dokázala preskákať.

Ľubka, nikto ti nezaprie, že si veľmi ťažký kríž nosíš na pleciach... uf, tá jeho tiaha na chvíľu zrazila na zem aj mňa. Mrzí ma, že si niekto musí v živote prežiť toľko zlého, ale kvôli svojim musíš byť silná a statočná, vybojovať si kúsok svojho šťastia, zabudnúť a ísť ďalej. Nedokážem ti poradiť, ako odpustiť, ani ti nebudem hovoriť, aké je ľahké v sebe živiť nenávisť, avšak budem ti tlieskať , ak sa čoskoro opäť ozveš a napíšeš, že si zmierený, vyrovnaný človek, ktorý si v živote prežil veľa zlého, preto si už nedá ubližovať a nebude už ubližovať ani sám sebe.
A o opakovanom prepadaní /prepáč, ale myslím, že to slovo opakovať netreba- také je príšerné!/ - bol to iba manžel alebo aj niekto cudzí? Táto informácia je dosť dôležitá- pretože takýto "sviniari" si trúfnu iba na toho, kto vyzerá, že má strach...
Hlavu hore, slniečko opäť víde a tie čierne mraky, ktoré ho takú dlhú zatieňovali sa stratia. Veď aká by to bola rovnováha, keby niekomu neustále na päty stúpala taká čierno- čierna smola?

a napíš, prosím, aby sme Ti mohli

Ľubica, keby si mi svoj príbeh porozprávala pred pár rokmi, ľutovala by som ťa a povedala ti, že to, čo ti urobila žena, ktorá ťa priviedla na svet, je neodpustiteľné...
Dnes si však myslím, že nič lepšie pre seba nemôžeš urobiť a že skôr či neskôr sama na to prídeš...
možno sa ti to zdá necitlivé - ale aj naprávanie zlomených kostí bolí (a zranenej duše o to viac)...
Nech ti svetlo srdca ukáže cestu...

Lubka, ty si si uz toho teda prezila! Po precitani tvojho prispevku nemam slov...
Nieco take si neviem vobec predstavit. To, ze sa s tvojho prveho partnera vyklul gambler, alkoholik, tyran a suknickar, to beriem. Nikdy presne nevieme, do akeho vztahu ideme. Ale spravanie tvojej mamky je absolutne neprijatelne, prepac mi, ale je viac nez asocialne. Neviem, ci sa v jej pripade jedna o poruchu osobnosti, alebo ma taky apetit, ze jej je vsetko jedno...
Myslim, ze je vas viac, ktori by ste mali zvazovat odpustenie, ved tvoja mama svojim konanim velmi ublizila aj svojim dvom sestram, aj manzelovi, vnucatam,a samozrejme tebe. ked tak nad tym rozmysla, ublizila ale hlavne sebe. Myslim, ze musi byt velmi osamela.
Je tazke odpustit nieco take. Uz aj preto, ze sa to stalo a jednoducho sa na to neda zabudnut. Prilis vela ublizenia a zla. Aj tie veci, co sa ti prihodili..
Ak mam povedat za seba, ja by som asi nedokazala odpustit. Teda, ak by to bolo potrebne, o mamu by som sa ako jej dcera na stare kolena postarala (ak by to bolo potrebne, domov dochodcov a tak..), ale ziadne kontakty s nou urcite nevyhladavala. Snazila by som sa nemysliet na skaredu a bolestivu minulost, ale prave naopak, zila by som len a len pre pritomnost a budocnost v kruhu svojich najblizsich zlaticok. Tych, ktori ma nesklamali, a ktorym mozem verit.

Ahoj. Vyzerá to až na niečo karmické, takéto ťažké prípady ... a súvisia so základnou koreňovou čakrou obidvoje v podstate JA by som odporučila dať si spraviť rodinné konštelácie, ak to niekde na okolí budú robiť .. určite prídeš na niečo dôležité .. ako von z kruhu, prečo, kedy a kde sa to pokazilo a dostalo až do takéhoto extrému.
Ťa obdivujem musíš byť riadne silná bytosť, drž sa

Ahoj Lubka. Ťažko sa to číta a nie to ešte prežiť. Ja budem veľmi stručná, nikdy!!!!! by som to matke neodpustila, bola by pre mňa mŕtva. Viem odpúšťať, ale všetko má svoje hranice.
Držím Ti palce, musíš byť veľmi silná žena.

Stotožnujem sa s Ariesou,,,je to tažké čítat,nie ešte prežit,,,život niekedy píše velmi tažké scenáre,,,,Prajem ti už konečne lepší život..apropo..na tvoju otazku neviem odpoved........................................

Naozaj je ťažké použiť slovo "ODPUSTIT"....Neviem,ale ja by som to sotva dokázala....je to všetko v tvojej dušičke-ale pozor aby si nebola ty tá "PORAZENá".....Volakedy dávnejšie som niečo podobné zažila aj ja...no bolo to trocha z "iného súdka"...nechcem povedať že som "bez viny" ale na také "veci" sú STALE dvaja...vieš ešte to nebolo tak dávno ked som to v sebe dusila.Pri jednej príležitosti to prasklo...za čo som osudu vdačná...bolo to dosť kruté lebo všetko to zlé padlo na moju hlavu...bolo to ešte v "mladosti" ale stále ma to trápilo!To je na tom zlé že to bolo "v rodine"............................ALE DAKUJEM OSUDU ZA DOBREHO MANZELA U KTOREHO SOM NASLA VELKU OPORU-CO MI NESKUTOCNE POMOHLO.......

Neviem či niečo takéto sa dá odpustit asi nie."Hovorí sa že božie mlyny melú pomaly ale isto." aj na ňu to raz doľahne.Tažko sa zabúda na to čo si si prežila ale Ty máš svoje štyri slniečka ktoré Ta potrebujú štastnú a usmiatu.Prajem Ti aby Si už viac nepoznala bôľ a plač a mala vždy úsmev na perách.

Lubica, tvoj manzel vie, ze ta znasilnil jeho kolega, nahlasila si to niekde, prepac, ze sa tak priamo pytam, ako si to vlastne poriesila? Chces to oznamit manzelovi, znesie to vas vztah? Bojis sa mu to povedat? Ak samozrejme chces o tom rozpravat. V kazdom pripade, jedna sa o trestny cin znasilnenia, ja som najprv myslela, ze to, co sa ti stalo bola trauma a krivda este z detstva (a hoci je to zlocin ten isty), ze je to akosi "premlcane". Ale toto je cerstve, to by sa muzovmu kolegovi v ziadnom pripade nemalo prepiect. Tabletky ti podla mna na to nepomozu. Mala by si skusit psychoterapiu. Podla toho co pises, treba vymenit psychologicku, ona ti nema co jednorazovo poradit, ona ta ma tymto stavom previest, musi ti pomoct tieto zazitky spracovat. Psychiatricku s tabletkami ti mozno ani netreba (alebo mas depresivne stavy z toho, co sa stalo? Na druhej strane, ani by som sa samozrejme nedivila, ak ano), skusila by som urcite kvalitnu psychoterapiu ( aj skupinovu). Dufam, ze sa nehnevas, ze ti takto priamo radim v tak vaznej veci, hoci sa nepozname. Zelam vsetko dobre, pekny den.

Akira,tým smajlíkom začínam vždy,to tam mám dané,akože smiech na duši,len tam sa to akosi nehodí.Ľubka moja krásna,neviem si ani z 10 percent predstaviť,čo si si zažila,jedno viem určite,musíš byť veľmi,veľmi silná.Ty kokso,my sme sa pohádali s mužom za takú blbosť a ja sa s ním nebavím,potom si prečítam toto a je mi zo mňa do plaču,aký so ja sebec a čo prežívajú iné baby sú naozaj problémy.A k tej psychologičke,skúsju vymeniť,keď Ti niekto povie,že ona nevie,čo Ti má na to povedať,nemá tam čo robiť.A ten mužov kolega je strašný chudák,dúfam,že si ho udala.Kiežby som Ti mohla aspoň nejako pomôcť,posielam Ti aspoň energiu na diaľku.A ešte niečo,ja viem,že je to možno blbosť,ale keď sa to tak na Teba sype,nemáš na sebe nejakú zlú karmu?A čo sa týka babičky,sú aj také babky na inzerát,oni sú osamelé,ty im aj s deťmi spravíš radosť a deti budú mať radosť z novej babičky.

A ešte Ľubka,ja mám kontakt na jedného pána,ak budš chcieť,napíš na súkr.mail,tam ti to vysvetlím bližšie,on je z Ba,ale chodí po slovensku,aj mne pomohol.

Ľubka, dievča, táto stránka sama o sebe je jednou terapiou, tak sa "lieč" , vylej všetko zlé zo seba a naber veľa síl. Prajem ti.

Neodpustila by som, "tu pani" by som prehliadala ako vzduch.

Ľubka, prežila si hodne zlých vecí, držím ti prsty. Tvojej matke na tvojom mieste by som dala jasne najavo, že pre teba neexistuje, to čo spravila, robila, je len k poľutovaniu, nie k odpusteniu a už vôbec nie k udržiavaniu vzťahov hlavne kvôli deťom. Asi nebude fajn, že sa k tomu vrátim, ale tie pokusy o znásilnenie a znásilnenia ak boli v okolí podľa mňa možno súvisia s povesťou tvojej mamy a neviem kto boli tí grobiani, ale mám pocit, že očakávali od teba to isté. Alebo v tom bude naozaj niečo viac..... Každopádne aj mňa dosť zaujíma a trápi to posledné čo sa ti stalo s manželovým kolegom, vie o tom tvoj manžel, oznámila si to? Nemala by si mlčať a niesť vinu na svojich pleciach. Tiež by som zmenila psychologičku aj psychiatričku, drž sa.

Lubka, niet co dakovat. my, co tu riesime somariny sme ti vdacne, myslim ze si nas viac veci naucila ... trochu sa spamatat, a byt lepsie k inym, ktori nas tak rozculuju-viacmenej z lasky. ak sa co len trochu odreagujes, trosku ta potesime - tak sme len radi. si super

Ahoj Ľubka
Filipka ma pravdu velmi ti pomože ked o tom budeš hovoriť a nie dusiť to v sebe a my sme tu pre to. Tu psychiatričku určite vymeň a vypytala by som si od nej aj peniaze pretože ako povedala nama ti ako pomocť.
Ta pani je chudera ale ty musiš vedeť ako to citiš či odpustiť alebo nie, jedno je však iste zabudnuť sa nikdy neda a preto ju vymaž zo svojich spomienok, musiš sa od toho odputať aby si mohla žiť dalej. A v tom ti určite pomože manžel aj detičky.
A jedna blba otazka to posledne znasilnenie sa ako udialo to sa poznate alebo len tak nahodou? Pytam sa preto lebo ako tu bolo spomenute že priťahuješ take typy tak sa tomu uple vyvarovať- takym ludom
Ale si silna žena a držim ti palce

ahoj Lubka,dlho som tu nebola a dnes som si nasla cas,ze idem kuknut a...precitam si toto..no nejdem ti vypisovat,ze je to svinstvo..bla bla...ale ak prijmes radu tak v prvom rade je to v tebe..si slaba osobnost... ked uvazujem nad tebou tak sa ti ani necudujem..prosim ta len neber na seba chyby a viny druhych..v prvom rade sa nad sebou zamysli ale nie nady tym ci si nieco urobila zle.ale nad tym ako vidis sama seba...zapamataj si vetu,ktoru som aj ja pre par rokmi pocula a ktorou sa radim dodnes...SPRAVAJ SA AKO OSOBNOST,MAJ SA RADA A VER SI..tak ta budu vnimat aj ostatni ludia.... rozmyslam nad tym znasilnenim ako k tomu doslo..kde si s tym kolegom bola a ako k tomu prislo..lebo mi to je cudne...ked to clovek nezazije tak si to nevie ani predstavit...brrrr.... ja osobne by som nehladala pomoc u psychiatricky tam ta mozu akurat tak nastavit na lieky,ktore ta utlmia,ale neliecia....neviem z akeho si mesta,ale skus vyhladat pomoc napr ako odblok stresu metoda sa vola one brain...ja by som sa spytala u nas ci nemaju kontakt na niekoho v tvojej blizkosti....ja som to absolvovala pred...uffff teraz som zarozmyslala..no cas leti su to uz 3 roky......treba skusit...tak sa drz!!!!

no ked len toto ti pomoze tak je to namenej co mozeme pre teba urobit..on sa lahko radi..ale tazsie sa kona...ale ked sa velmi chce tak sa vsetko da...zacni si verit..to je najlepsie co mozes pre seba urobit....neboj sa reakcii ak sa niekedy stretnes z naznakmi alebo budes mat pocit,ze je na teba niekto neprijemny konaj vylep mu facku na prebratie...ved v tom pripade je to jedno ako to dopadne..hlavne ze ty nebudes poskodena........drz sa

Lubka, este som ti chcela povedat, ze v ziadnom pripade sa neobvinuj z toho, co sa stalo s manzelovym kolegom. Reagujem na odsudenie tvojej osoby na tom inom diskusnom fore (tro museli byt naslovovzati odbornici). Nemozes si za to, co bolo, a ani si nikoho nevyprovokovala k cinu, ako to tvrdia oni. A to z jedneho velmi jednoducheho hladiska. Znasilnenie v ziadnom pripade neznamena sexualny akt (ako si vacsina ludi mysli), je to LEN a LEN prejav nasilia a dominancie utocnika na obeti. Dokonca ved aj obet to preziva ako nieco ponizujuce, utocne a nasilne. A ty predsa nijako nemozes zato, ze ten dotycny clovek mal potrebu byt v danej chvili dominantny a nasilny voci bezbrannej zene.
To, co sa ti stalo, sa velmi casto udeje presne takymto sposobom. V domacom prostredi a so znamym clovekom. Bohuzial, v nasej spolocnosti stale prevlada mytus, ze ak obet akt znasilnenia prezije, a nie je doskriabana, v polobezvedomi atd., tak to urcite chcela sama, aby sa to stalo. Nie je to tak. Obet sa vobec nemusi aktivne branit, ale v zaujme, aby prezila, NEKLADIE ODPOR. A to je prosim, velky rozdiel.

To, co spravil vas rodinny znamy moze byt z pohladu, PRECO TO UROBIL, aj forma superenia, alebo snaha o nadradenost vo vztahu k tvojmu manzelovi (su kolegovia z prace, moze mu cokolvek zavidiet, rodinu, uspech v praci atd. -akt pomsty?). To vobec nemusi mat nic spolocne s tebou. Ty sa nicim neobvinuj. Ty si nic nespravila. Z nasilia je vinny je LEN a LEN nasilnik! A moze dakovat panbozkovi, ze sa mu to takto prepieklo, ze si sa ROZHODLA neudat ho, hoci aj po 3 mesiacoch mas plne moralne pravo tak ucinit ( nikde nie je povedane,ze tak treba ucinit bezprostredne po, niekto sa s tym skratka musi isty cas vyrovnavat), pretoze podla nasho trestneho prava, za akt znasilnenia mu v tomto pripade realne hrozi trest odnatia slobody na 5-10 rokov.
Ak ti mozem Lubka poradit, kedze sa ti to stalo uz druhy krat, skus na sebe pracovat v tom zmysle, ze budes doraznejsia vo vyjadrovani svojich tuzob a priani. Jednoducho jasne NIE a hotovo! Nemaj nizke sebavedomie, pretoze si intelignetna zena, v zivote si toho velmi vela prezila a dokazala, mas 4 krasne deti, dobre manzelstvo, zdravy pohlad na zivot. Ty Lubka, mozes byt uz len stastna. Velmi ti to prajem.

suhlasim s Danielou..naozaj si to spravne napisala....Mas pravdu naozaj je to tak,ze vela ludi klasifikuje znasilnenie ako ze ho zena vyprovokovala....ale ja sa pytam skocil by zo strechy 8 poschodoveho domu keby som ho vyprovokovala??????????????????????????

Pánečku! Nemala som si dávať rannú kávu, lebo po tejto Ľubicinej mi hrozí infarkt! Toto sa dá prežiť? Toto svinstvo sa dá preglgnúť?

K "tej žene" - nemala by som si s ňou už nikdy čo povedať. Je to chorá žena, ktorá si komplexy alebo nejaké iné hrozné veci (možno je to nymfomanka, hahaha!) nesie a takýmto "pravzláštnym" štýlom lieči... volá o pomoc?!... Alebo je to len "bielou pečeňou"? Nemali ju v detstve radi... nejaký chlap jej ublížil... Ale že ona ublížila VEDOME VLASTNÉMU DIEŤAŤU... Ja strieskam malého, lebo ide dom podpáliť a potom mi je z toho strašne, no nájsť guráž na toto a tváriť sa ža nič sa nestalo a nedeje sa aj naďalej...

K znásilneniam: čudujem sa tvojmu mužovi. Môj by ho zabil a ja by som mu ho pomohla zahrabať. Aspoň v prvých dňoch. Príp. v tom aquaparku by sa "náhodou" utopil... Má ženu a deti: minimálne s jeho manželkou by som to riešila - no, vlastne riešiť niet čo. Ublížilo by to žene, ktorá s tým nemá nič spoločné, ale ktovie, koľkokrát takto "nezištne" pomáhal iným v minulosti a tá biedna žena je takto potupovaná tiež... Mať otca, čo si takto dvíha sebavedomie - to by bolo hrozné zistenie. Ja by som možno stavila na nechutné zosmiešnenie: vyvešala by som nejaký textík v štýle, že ma malého a nik mu nechce dať tak to rieši podobnými spôsobmi - nech si ženy z okolia dajú bacha, pripojila by som mu tam jeho fotku, nech je každému jasné o koho ide a aj mobilné telefónné číslo - ak by sa nejaká nad ním zmilovala či príp. pestuje agresívnejšie sexuálne metódy - nech si chlapec užije...

Asi to pôsobí šialane ale to JE ŠIALENÉ!!!!!!!

Mňa raz obťažoval gynekológ (ale to je nič oproti tomu, čo si zažila ty) a manžel - vtedy ešte len frajer sa to dozvedel - no nechcem preháňať, ale asi rok po tom - vypočul si môj rozhovor s kamoškou. Skoro sme sa rozišli no napokon sa mi stala taká vec, až som sa bála, že v tom mal prsty môj muž. Tomu človeku vyhorelo auto v areáli nemocnice, počas jeho nočnej služby. V ten večer bol s bratrancom v bare pár metrov od domu. Teda, tvrdil to. Mala som hrozný strach spýťať sam, či bol isto - iste v tom bare... Videl, že sa niečo deje, mámil to zo mňa a keď som sa mu zdôverila, čo ma trápi, zasmial sa a vravel: "Nie, ja som mu auto nepodpálil. Ja by mu ho podlálil len vtedy, keby v ňom sedel..."

Fakt sa bojím, čo by urobil, keby mne niekto vykonal takúto hroznú vec...

prepač lubica, ale ja ťa nechapem, ..........vedela si aka je tvoja mama, že spala s kade kým a dala si jej priležitosť spat vedla tvojho muža v jednej izbe?ked si pozrieš profil 80% ludí na pokeci, má napisane na priležitostný sex, že to záleži len na okolnostiach........možno si potrebovala dostat poriadny kopanec, aby si sa konečne vzchopila a začala konať pre svoje vlastne dobro a dobro tvojich detí, pre svoje vlastne šťastie........aby ste sa konečne oslobodili od týrania a ponižovania........vlastne jej za to možeš podakovať, ........našla si si normalneho muža s ktorým si teraz štastna.......suhlasim so svetlanou, že pokial sa s tým nevysporiadaš bude ťa to prenasledovať celý život, zaujimave na tom všetkom je že ona čo to spôsobila sa vôbec pre to netrapi a ty trpíš, verim, že všetko zle je aj na niečo dobre, tak ty si zober to dobre pre teba.......a k tým znasilneniam?.......po prvom raze by som mu to už nedovolila.....kúpila by som si paralizer, kaser, alebo sama by som nechodila von.....nikdy by som mu nedala druhu šancu, aby sa to zopakovalo.....nieto ešte 9krat.........prepáč.........

Keywest,sorry,ale nie si nejaký provokatér?teraz som čítala tvoju negatívnu odpoveď na manžela škroba,čo Ťa štve,keď máš také negatívne názory?Tie baby chcú niekedy len vypočuť.

ahoj Lubka, mne sa pacila myslienka najst si nahradnu babicku, myslim, ze to bol skvely napad a na "tu pani" zabudnut, A co sa tyka toho kolegu, ja by som ho udala, ved to moze znovu urobit nejakej inej zene , a nemal by ostat nepotrestany a s kludom spavat, mala by si na niektorych veciach trvat, ved ked ti niekto ublizil, ako moze chodit v klude nadalej do prace? to je svinstvo,
Tak sa drzkaj a hlavu hore, si silna, ked si toto vsetko prezila a mas energiu ist a zit dalej

Diky,Keywest,nevedela som,len som mala taký pocit aj z jednej aj z druhej odpovede.za veľa vecí v živote si človek môže sám,len niekedy proste spraví chybu a už je neskoro a možno ani nechce ľutovať,ani poučovať,ani nič.Na tejto stránke je super to,že sa môže vyrozprávať bez toho,aby si ám sebe alebo druhým niečo vyčítal ,aj ja keď mi je ťažko,alebo smutno,prídem sem medzi vás a Vaše problémy a je mi lepšie.A možno len to chceli dotyčné,aj keď vedia svoje chyby a nedostatky.A čo as týka Lubice,myslíš,že by existoval tak morbídny človek,aby si také niečo vymyšľal?Prečo by to robil?????asi som z inej planéty.

Plne suhlasím s tým, čo napísala Vyvyka, táto stránka je práve sa o vyrozprávaní sa. každý si je vedomí svojich chýb a omylov, ale tým, že dostaneme zo seba svoje starosti, či už na papier, na net sa nám trochu uľaví. Môj život je plný chýb, za ktoré nesiem plnú zodpovednosť, viem, to, ale nepomôže mi to, keď mi to niekto bude otrepávať o hlavu keď sa potrebujem na chvíľu vyžalovať. V živote nás ovplyvňuje toľko rôznych činiteľov. Za niektoré nemôžeme, niektoré vieme ovplyvniť, ale vždy to je o sile osobnosti, vôli človeka. Je tak neskutočný rozdiel medzi mnou a Svetlanou, čo sa týka schopnosti mať pod kontrolou vlastné bytie a možno aj keywest, ktorá napriek tomu, že pôsobí ako veľka optimistka, má svoje srdce bôle.

Je mi veľmi ľúto ako sa " zvrhla" táto debata k Ľubicinmu príbehu. Takéto niečo by som si nedokázala vymyslieť aj keby som sa veľmi snažila. S takouto ťažkou nádielkou, sa každý vysporiadava po svojom, niekto to zamkne na dvadsať zámkou hlboko vo svojej duši, a zožiera ho to celý život. Niekto to potrebuje vykričať svetu, aby sa aspoň na malú chvíľočku zbavil ťažkého balvana v duši. Desivé detstvo je často predpokladom k zlej súčasnosti. Aj keď sa silou mocou chceme vyhnúť z područia našich rodičov, či už v ozajstných vzťahoch alebo len ich názorov v našej hlave. Snažíme sa tak byť iný až sa pri tom môžeme dopustiť mnohých omylov, ako napríklad výberom nesprávneho partnera.

Ľubica hľadaj dobrého psychológa, psychoanalytika, nepostretol ma ani zlomok s tvojej traumy, ale vedia pomôcť, ak nie oni tak potom už len nezlomá ľudská vôľa ale na tú ja recept nemám. veľmi držím palce.