Dnes rano som začula v rozhlase výzvu, aby ľudia napísali na nejaké vyznanie, ktoré si pamätajú.
Spomenula som si na školu, učili sme sa na skúšky. A zrazu On sa ku mne otočil a napísal: "Si. A to je fajn." A je to niečo, čo mi fakt ostalo v pamäti.
Ja si zas pamätám na urývok jednej piesne, v tomto spojení:
Láska je veľmi bohatá,
láska ta všetko sľúbi,
no ten čo ľúbil sklamal sa
a ten čo sklamal ľúbi
momentálne som v stave, že najväčším vyznaním je pre mňa, keď drahý naloží umývačku a nakladá ju často 
prach dlhych smutnych letnych dni na stare listie pada, poznala priliš neskoro ako ho mala rada
je to moja oblubena basen od Valka
veru krásna
No ja neviem - tá definícia "Nie ste pomstychtiví, malicherní, manipulatívni a žiarliví. Nie ste vzťahovační a majetnícki, ... " ja asi neľúbim . Uvedomujem si, že som žiarlivá, som majetnícka. Ale snažím sa to krotiť a prejsť bez prejavov. Ale je to tak - ten pocit ma vie zachvátiť.
Myslím, že tieto vlastnosti, ktoré pani Karmažinová píše, cítim hlavne k človeku, ktorý mi je v podstate ukradnutý 
.
Čo je pre mňa láska? Rátam s tebou o rok, o dva, o desať, aj keď už viem aká si. To je v mojich očiach láska 
.
Juj a ešte pre chvíľou - " Počkám na teba so zmrzlinou."
Vidíš každá to asi úplne inak vnímame, ono je asi rozdiel, či ťa niektorí z týchto pocitov uchváti raz za čas, ako keď to je skoro na dennom poriadku.
No to istotne.
A každý si pod tým predstaví niečo iné. Žiarlivosť ako obmedzovanie slobody to nie, aby sme si rozumeli. Ale aby mnou ani trošičku nehrklo, keď sa venuje nejakej inej - hneď po očku čekujem, čo to jako to S KÝM TO!!!
kedysi písal Plzák - Milujem králika na smotane. Ale keby miho manželka pripravovala každý deň, tak by ma to rýchlo prestalo baviť. Ale keď viem, že dnes ma čaká v chladničke, tak sa teším. A zároveň sa bojím, či syn neprišiel domov veľmi hladný a či mi ho celého nezje.....
Hmmm - takže nejaké tie obavy sú v poriadku aj u Plzákovcov. Inak - veľmi zaujímavé prirovnanie a na to všetko hodne hodne veľa o tom všetkom hovorí. Od toho zovšednenia milovaných vecí, až po tie obavy.
Ale čo je vlastne potom žiarlivosť?
Neviem, či žiarlenie je to správne slovo, ale také jemné obavy sú podľa mňa vždy na mieste. Nikdy nevidíš druhému do hlavy, vlastne ani za seba človek nemôže dať ruku do ohňa, že sa vždy zachová na 100%.
Druhá vec je žiarlenie, ktoré nedá druhej osobe dýchať. Také, čo občas v začiatkoch aj imponuje. Len ako pribúdajú sni, tak je to horšie a horšie. Mnohé aj mnohí by mohli rozprávať.
Tak podľa tejto definície teda nežiarlim. 
.... Lásku necítite. Konáte ju. Láska sú skutky, nie pocity. Sú to rozhodnutia, okamih za okamihom, je to opätovný prísľub. Viete, kedy milujete, lebo to robíte vedome. Investujete. Vynaložíte nejaké úsilie. Nie ste pomstychtiví, malicherní, manipulatívni a žiarliví. Nie ste vzťahovační a majetnícki, a keď dávate, nečakáte niečo na oplátku. Podporujete ho. Držíte mu chrbát. Akceptujete, dovoľujete ....
Takže tak, mala by som drahému aspoň raz uvariť obed v rozumnú dobu a najmladšej deve upiecť muffiny a la Lenivá žena.
... téma, byť milovaný je možno o inom, alebo o tom istom? Tak či tak, bez "dávania" lásky, to nepôjde.
Prajem vám krásneho Valentína.