Ahojte

Dobrí deň ja som kristian mám srasni život fakt neviem čo mám robiť som úplne nad dne môj problém je taký že. Mal som asi 16 rokov keď sa mi narodila dcérka fakt som mal čo robiť vtom mi pomáhala mama fakt som musel na sebe makať ani sme sa mali dobre potom neskôr som mal 18 rokov keď sme sa zobrali šlo to fak ako to malo ísť potom prišli hadki a tak ďalej ved ako to býva v manželstve .potom som sa vikašlal na všetko .mal som kamarátov ktorí ma potopili robil som naozaj zle drogoval som a tak ďalej potom po niakich časoch mi mama hukala do hlavi abi som sa vrátil tak som sa dal nahovoriť a vrátil som sa k žene potom som už bolo zle nerozumeli zme sa čo som si zarobil a všetko to šlo na drogy a tak td potom som sa zobral odisel som lebo som vedel že to už nefungovalo tak ako malo bohu žiaľ tak som bol na ulici asi rok sviatku som mal na hooooo......no fakt mi bolo stoho všetkého zle tak som chodil po bratislavských krajoch bratislave som sa nasel cítil som sa opustení neozival som sa rodine nikomu dcérku som nevidel 3 roki až potom som sa dozvedel. ,že moja žena má opustíla to bolo pre mňa šok mal som plnú hlavu bral som to pohode lebo som si uvedomil že so zato mohol sám ale cez fb zme sa dohodli že budeme naj naj kamoši všetko bolo pohode tak som zostal v Ba až na to že som bol ako bezdomovec pom po chvíľke som si vyhľadával fakt spoločnosť potom som videl do cesto dvom chalanom ktorí boli fak suprovi oni to tiž boli kresťania ale oni boli ties bez domova tak skoro sme mali takí istí problém ti kamoši má zobrali pod krídla verte mi že som bol ako slnko ktorí sa usmieval na nebi verte mi že nikdy som neverila bohu a oni ma knemu priviedli a prestavte si že to má zmenilo milujem svojho nebeského ocka len jedno mi zobral moju krásnu ženu ktorú som nado všetko miloval aj kvôli tomu že mala druhého včera 20.10.2016 večer na fb som zistil že mi odišla na druhi svet čo som stoho smutní lebo mi veľmi chiba už si neprestávam nanu misliet ale mam jednu na nádhernú dcérku ktorá sa volá veronika a má 6 rokov a ani onu prídem lebo mii ju odobere socialka v ba pracujem ale je to malo na to abi som si nasel nie čo som stoho na zblaznenie neviem či to vydržím už mi nič neostalo od mojej kraski iba jediná spomienka fotografia na ktorú sa dívam za deň 30krat a revem ako dieťa mám sice 21 rokov ale hovorím vám mám to ho fak dosť tak mi prosím vás poraďte mi čo mám robiť ďalej dakujem