Ako dlho sa dokážeme hnevať?

S mojim mužom sa nedá hádať. Je ho proste nevytočím, nepamätám, že by na mňa zvýšil hlas.
Takže u nás to vyzerá tak, že ja vytočená do vývrtky soptím, zvyšujem hlas....predýchavam...na kľudného chlapa!! Takže občas ma to vytočí ešte viac. Bývam občas "ofučaná" a tak kmitajúc po byte po chvili zistím, že vlastne nemám prečo stresovať, väčšinou ide v podstate o maličkosti...
Takže nemávame ani žiadne "sladké uzmierovanie"

No tak u nas je to "ticha" domacnost v talianskej domacnosti, ci talianska domacnost v tichej domacnosti??? U nas je to tak, ze ja brblem a brblem a on je ticho.. v nom to peni a peni.. a potom to exploduje.. potom su to "kriky a buchoty", co je vlastne sposob kde si "vydebatujeme" veci, len sa v tom pripade priznavam, ze som z tych, co potom "rezu" do veci, o ktorych viem, ze v nich ma ten druhy slabe miesto, co nie je pekne ale asi je to trosku "egoisticky utok" Ked viem, ze som spravila chybu ja, nedokazem sa hnevat ani 15 minut a hned sa snazim ospravelnit, co on ale tvrdo odmieta este aspon 2 hodky :-/ ak ale viem, ze som mala pravdu a stojim si za svojim nazorom, tak ten prvy krok neurobim.. moja polovicka je z tych, co sa nedokazu ospravedlnit "slovne" a tak nas maximalny vykon tichej domacnosti bol 4 dni :-/ (bola to debata len stylom "cau") Ale posledny takyto "tichy" efekt u nas urobil vcelku zazraky Myslim si, ze je to zas o charakteroch... poznam par, ktory sa ani raz nepohadal a vyzeraju akoby sa prave vcera spoznali.. ja sa ale priznam, ze ja som komplikovana a mne by takyto "kludny" vztah asi velmi rychlo zacal vadit.. ja tie nezhody a udobrovanie asi k tomu zivotu potrebujem

unbelami ahoj,
no pises to tak pekne romanticky, ja sa hnevám tolko, kolko treba. Aby som vyfucal a udobrovanie bolo spontánne. Ale trva mi to tak 2-3 hodinky, niekedy 5. Ak sa porafame vecer, tak si povieme dobru noc a rano je znovu vsetko OK. Ked pridem z prace, tak nieco pekne polovicke prinesiem a ona, ze mohli by sme sa pohádať aj dnes - nie je hlupa. Podaj prst... Och tie zeny. No ale nemajme ich pri sebe, kto by nam hladil dusu. Nemam na mysli nic dojzmyselne, normálne fakt dusu.

Moja skúsenosť s hádkami? Ja neviem, ja mám pocit, že väčšinou ustúpim ja a moj drahý má pocit, že väčšinou ustúpi on. Ale aj keď ideme spať pohnevaní a ráno sa nevidíme /vstávam do práce skôr/ tak najneskôr do ôsmej si pošleme sms-ku. Aj keď nie vždy je ospravedlňujúca, je jasné, že ten, kto ju poslal má už hnevu dosť. A udobrovanie je potom super.

Tazko sa hadat s kludasom...a tiez je pravda, ze mojho strelca len malokto vytoci....ale kedze ja som trpezliva a cielavedoma ...aspon niekedy, tak ja ho dokazem vytocit
ALe co uz....Kedysi davno som pisala, co nas pri prvom synovi naucil nas znamy-psychiater...kedze mame doma hyperkinetov ...a podla toho sme sa naucili spravat aj pri hadkach....
Ja ako ohnivy baran vyletim castejsie a on je trpezlivy...ale obcas aj on vybuchne a oduti...dokazeme byt tak max....1-2 hodiny, ale to uz musi byt!!!!
A je pravda, ze potom sa snazime priznat chybu...byva skoro vzdy na oboch stranach a prideme na to, ze sme sa vlastne nemali kvoli comu pohadat...a ked je klud...potom nie je problem s nicim,...ale "udobrovanie" po hadke...tak ako sa to casto vravi...tak to nepraktizujemechichi...dovod si vieme najst aj bez hadky

U nás je to detto čo u Lienky ... kedysi, v rámci mojej odutosti som zahlásila pamätnú vetu: "Čo sa na mňa usmievaš, keď sa s tebou nebavííím!?!?!??!"
Ako som ju dopovedala, uvedomila som si komičnosť a nezmyselnosť celej situácie.A rozosmiala som sa aj ja.
Ale priznávam, keď chytím fantu, aj 24 hodín vydržím. Postupne ani neviem, prečo sa odúvam, potom mi je zas trápne "len tak" prestať, no, šoky so mnou ...

Nemajú všetci to štastie, so mnou sa polovička nerozpráva aj 2-3 dni, ja si chcem skôr veci vyjasniť, a keď si to vyjasňujem, tak ho vytáčam (vraj), takže nakoniec na seba kričíme, no a potom prídu tie 2-3 dni........vyzerá to hrozivo, ale je to tak 2 krát do roka, takže sa to dá vydržať....... (na druhej strane sú to tie 2-3 dni, keď si dokáže sám urobiť večeru )

Trvalé skúsenosti nemám.

Ale zažila som chlapa, ktorý to riešil humorom. Keď som bola nahnevaná, tak vedel povedať jednu vetu, milú, neurážlivú, humornú, a bolo po hneve. Všetko napätie odfučalo preč. Ak by som sa chcela hnevať dlhšie, tak len na to, že sa na neho nedokážem hnevať.

Keby to takto vedelo fungovať v trvalom vzťahu (neviem, či môže), tak prajem každému.

Cez víkend som nebola na nete, tak mi ušla táto zaujímavá debata. My sme sa už v piatok s manželom uzmierili. Museli sme, bola akcia v škôlke a vyžadovala sa prítomnosť oboch rodičov. Cez víkend to trochu zaiskrilo znovu, ale v nedeľu som vytiahla malú von, so švagrinou a synovcom sme si boli posedieť, ja som sa vykecala, malá vybehala a doma som už večer bola ako med.
My sme s manželom obaja temperamentní a verbálne zdatní v hádkach. Môj muž dokonca zdatnejší, vie presne trafiť to slabé miesto. Vtedy sa ja odujem, aby si uvedomil, že prestrelil. Môj osobný rekord nerozprávania sa /len najnevyhnutnejšie veci/ je 2 týždne. Máme také talianske manželstvo. Aj naše malé kvítko medové je temperamentné /typický baran/, dakedy sa hádavame do trojky.

Lienka, Kefara...trochu sa vo vašich vetách nachádzam...
Voľakedy sa mi stávalo, že keď sa čosi "pokašľalo", zväčša som sa odula a čakala, že mu to dôjde a príde za mnou. No...do dnes by som čakala. Muži majú tendenciu nechať to vyprchať, však ono to bude potom dobré, netreba to rozmazávať...a tak som sa za tie roky naučila samu seba netrápiť. Ak sa aj nájde niečo, v čom sa nezhodujeme...čo sa budeme hádať? My sa rovno pobijeme a je po konflikte. A potom to fúkanie modrín stojí za to!
Viem že to nejde vždy a s každým, ale nadhľad je v živote veľmi dôležitý...

ja sa viem nafucat hlavne vtedy, ked ma moj chlap urazi (samozrejme, ze podla neho ma vobec neuraza). to sa s nim nerozpravam aj 2-3 dni (maximum bolo tyzden). Kedysi som hned zacala kricat a musela som ten hnev zo seba vydat, ale potom som mu uz vycitala aj to co bolo pred piatimi rokmi a vysledok bol ten, ze som ho akurat uistila v tom, ze som poriadne trafena Ale odkedy mame maly poklad (3 roky), tak nechcem kricat pred nou a riesim to tak, ze sa s nim nejaky cas nerozpravam (spravat sa akoze nic nezvladam - asi by som vybuchla), za ten cas si poriadne premyslim co mu chcem povedat, hovorim k veci a uplne ladovo. Chlap je hotovy, nevie ako ma reagovat a len chabo zabuble, ze mam pravdu, alebo obcas sa snazi oponovat, ze "ved ja som to tak nemyslel" ale to mu zase ja poviem, ze v tom pripade nech hovori to co si mysli pretoze neviem citat myslienky a ked povie nieco zle, tak moj mozog to spracuje ako zle a nie ze povedal sice nieco zle ale po preratani nejakej extra zlozitej psychologickej rovnice to v podstate moze byt aj dobre.
a na to uz odpovedat nevie a som VITAZ . Blbe je, ze len do dalsej hadky :-} potom uz nanho idem odzaciatku. Nastastie nestava sa to casto

ach hadky
mam pocit, ze u nas ich zacina ON. Vzdy si najde nieco do coho rypnut, ja sa obhajujem a tak sa to pomaly rozbehne a ak sa on neotoci na pate a nevidim len jeho chrbat, dokaze to byt celkom dobre italiano. Ale ticha domacnost nehrozi. Vybliakame sa po sebe, zanadavame si (toto ma velmi mrzi, mne sa najviac ulavi, ked pouzijem stavnate frazy), potom je chvilku dusna atmosfera, ale o chvilku sme akoby sa nic nebolo udialo. ON je v podstate kludas, malokedy sa rozohni, skor ma vo zvyku zdrhnut. Ibaze zvykne nonstop zabrdat a kritizovat. Ja som kludas tiez, ale ked padne posledna kvapka... varuj dusu! A tiez vzdy idem prva vyklepavat vztahy. Nedokazem sa oduvat, vela krat som sa aj snazila, ale nezvladla som to. Neviem sa hnevat a mlcat... no fakt neviem.
A k tejto teme jednu vetu, ktora plati: PRVY KROK K UZMIERENIU PO HADKE MA VZDY UROBIT TEN, KTO SI PRVY UVEDOMI, ZE HO TREBA UROBIT (bez ohladu na to, ci mal pravdu on alebo ten druhy)

som v papradí

Pol roka Keď už, tak už poriadne. My to vieme s manželom pekne predĺžiť. Niekedy mám pocit, že sa hádame iba pre to, aby sme mali potom od seba ten Božský pokoj

ja neviem ist spat pohadana
takze sa to vzdy musi vyriesit vecer. Najlepsi uvod na uzmierenie ( pre obe strany): Boze ked ty si take trdlo..Ale aj tak ta lubim...Zvysok si dosnivajte
Niekolko rokov sme totiz zili ako vikendovi manzelia, kedze moja polovicka pracovala mimo bydliska. To sme sa vlastne nikdy nehadali, lebo sme si nechceli pokazit ten kratky spolocny vikend. a nejak nam to ostalo..proste je to skoda marnit spolocny cas hadkami.

POdbne ako lunika, nezaspím s "pokojným srdiečkom"... vlastne neviem ani dýchať, keď sme pohádaní.. Nevieme sa na seba hnevať.. Ja pokričím pokričím vysvetľujem, MM občas povie jedno dve slovíčka... Dohromady možno dve minútky. POtom sa hrám 5 minút na urazenú a nahnevanú ... No mM je poklad, pekne ma vystíska, povie jednu dve pokojné vety, vystískame sa a ľúbime sa ďalej Keď je to niečo vážnejšie ako blatové stopy na čerstvo vytepovanom koberci, tak sme obaja mrzutí a nesprávame sa k sebe tak milo, skôr odmerane, no večer sa vždy udobríme (nie vžd tak ako myslíte ). Pojem "tichá domácnosť" u nás neexistuje. Prednedávnom som mala na mysli, že založím podobný blog, keďže naši známi minule vyhlásili len tak, že hej, po štyroch dnoch tichej domácnosti sa už akotak rozrpávajú Normálne šok, neviem si predstaviť, že by sme boli ticho štyri hodiny, kde to ešte štyri dni

ja som kedysi pri problemoch, konfliktoch zvykla najprv rypat, frflat, nepomohlo, potom tisko trpiet a hnevat sa. manzel chodil za mnou, chcel sa o problemoch bavit, mne sa nechcelo. som to ja ale potvora. potom sa nahneval, ofucal aj on a prestali sme sa rozpravat uplne a to bolo nasa najvacsia manzelska kriza, aku sme kedy zazili. teraz si uz hovorim, ze musime komunikovat, komunikovat, komunikovat a k srdcu si beriem vyrok z biblie, nech slnko nezapada nad vasim hnevom. snazim sa uz aj dlhodobe problemy riesit, pristupovat k veciach inak, viac pocuvat co mi manzel hovori, ...a hlavne sa nefucat. asi je lepsie sa "kludne pohadat", viac trpezlivosti a pokoja mam asi ja.

S MM sa hádať nedá.Jeho klud ma privedie takmer do nepríčetnosti.Ja sa urazím,ale nie nadlho.Moja polovička príde za mnou a dotial si uťahuje z mojej nafučanosti,kým sa opäť nesmejem.