Nuž keď niekomu ten názov stránky spomeniem, tiež sa najprv začuduje, ale stačí sa trošku zamyslieť, či vidieť moje deti keď si niečo zmyslia, hneď pochopia. Môj manžel na stránku sem tam aj kukne, zasmeje sa na vtipe, či pozrie recepty. Trochu mu vadí, keď idem na stránku večer tak ako hovorí potom je jeho konkurenciou. Keďže aj ja mám konkurenciu v jeho práci na notebooku do nočných hodín tak to je vcelku vyrovnané. Keby mal viac času, tak by ho tu zaujímalo v rámci prieniku do ženskej duše všeličo, minule zablúdil tuším do témy antikoncepcia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ani po stranke slovnej, ani po stranke "zenskej" a mam to vybavene 
.
Keď som mu povedala, na akú stránku chodím, tak si myslel, že zle počuje: "Čo? naničmama? Veď ty predsa nie si nanič mama!" A to bola akože tá pochvala, nad ktorou som žasla ešte celý zvyšok dňa, že podľa neho naozaj nie som nanič mama... 
A tým jeho záujem asi končí, dnes keby som chcela, nech zopakuje ten názov, tak si nespomenie. 
Tak si delíme net a už nás vytláča aj náš syn odkedy objavil Thomasa, Nodyho, Minimax a i. 
Keď som sa rozhodla robiť túto stránku, hneď ma napadol jej názov a dokonca aj obsah, ktorý vidíte vľavo som mala hotový za tri minúty. Môj drahý sa zhrozil, aký pesimistický názov pre stránku, že každého odradí. Ja si myslím, že my ženy sa na to pozeráme inak. Trochu irónie, trochu humoru a nadhľadu, to som mala na mysli pri názve Naničmama. Ale aj to že sa trápime a snažíme a často sa nám nedarí. Môj manžel mi stále pomáha robiť stránku, ale rozčuľuje sa, že som na nej závislá. Aký je názor vašej polovičky, na našu stránku, ak o nej vedia? Čo si myslia o našom kecaní, či písaní?