Ako sa da zlepsovat partnersky vztah?

Myslím si, že neradíme, teda ja určite neradím systémov:
1. problémy vo vzťahu bez detí - uteč
2. problémy vo vzťahu s detmi - zostaň a trp
je úplne jedno čí sú tam deti alebo nie. Ak partnery nie sú šťastní, tak potom nebudú šťastné ani deti.

Ono je to závislé aj od tých problémov.
Kedysi na jeseň tu muška písala, že jej vyvolený je lakomec, mamičkár a tak. Ona bola tehotná, závislá na jeho príjme, a on jej nedovolil ani nič kúpiť pre malé, ani pre ňu. Doslova ju vlastnil a ovládal a zneužíval svoje postavenie živiteľa. Tak jej som radila: uteč!!! Už veľmi dlho sa neozvala, dúfam že sa rohodla správne /podľa jej srdca a uváženia/ adúfam že je šťastná aj s mrňúskom.

Vachna to je iný prípad.
Vyjadrili sa obaja, ona je detská, taká akokeby ešte nedozretá osobnosť, on o desaťročie starší skúsenejší muž /hodnotím podľa ich písmeniek/. Ona písala, on písal, každý si písal svoju pravdu. Bolo však jasné, že obaja nesú svoj podiel viny. Čakali, že práve ten druhý by mal spraviť ten prvý dôležitý krok. Po ďalšom článku bolo jasné že on sa ďalej zachoval veľmi zle - bol neverný, phŕdal ňou, urážal ju, preto jej žienky radili: uteč. A moj názor: súhlas. v takom vzťahu asi ťažko budú šťastní, a ak by prišli ešte deti, bolo by to omnoho horšie nielen pre nich ale aj pre detičky.

Maťa, to je zas iný prípad. Ona si vyslovene pýtala náš súhlas na neveru.
Maťa má rodinu, má manžela, má deťi /jedno ešte k tomu pod srdcom/ U mati som mala pocit, že sa nudí, že ich vzťah sa dostal do stereotypu, ona potrebuje nejaké vzrúšo. Tak má romantické predstavy o inom mužovi. Žiadny partner sa nebude správať a robiť veci presne podľa našich predstáv. Maťa píše, že doma nemá pochopenie, vypočutie. A ona to dáva svojmu mužovi? Nepíše predsa, že je grázel, že ju bije, uráža, ponižuje, je zlý na deti. Tak vychádzam z toho, že jej manžel je normálny muž, starajúci sa o rodinu. Že nie je už taký romantik, že nežiarli? To je dôvod na neveru? Budem pokúšať partnera, koľko vydrží? Budem no zraňovať svojim konaním? Vezmem deťom otca, zničím funkčnú rodinu? O čom to je? Preto je moja rada k Mate: spamätaj sa.

Mišena sa nám zdôverila zo svojim problémom, majú deti, a aj napriek deťom moja rada znela, bež od neho. Ve´d ich chorým vzťahom aj deti veľmi trpia.

Tak ako píše molekula. Vzťah je ako stavba. Treba ho spoločne budovať. Ja som tiež dostala šancu na druhý pokus, prvý som ani ja nezvládla. Ale poučilo ma to. Viem, že aj ja som robila chyby. Uvedomila som si ich a to ma posunulo o hodný kus ďalej.
Teraz viem, že len láska nestačí. Lebo tá sa mení. ALe je dôležité, ako sa partnery navzájom vnímanú. Musia byť priateľmi, najlepšími priateľmi. Ktorí dokážu problémy riešiť spolu, vážia si jeden druhého a podľa toho sa aj k sebe správajú, nezraňujú sa navzájom.
Urážky, útoky, bitky, nevera, ponižovanie nemajú vo vzťahu miesto. Toť môj názor.

Ja ti dávam za pravdu, Konvalinka- v manželstve, kde dvaja zostávajú pokope kvôli deťom je viac nešťastných ako šťastných- vlastne šťastný sú asi iba susedia, čo "vedia vždy o všetkom", alebo si to aspoň myslia.
Raz u nás nastala situácia, kedy by ma vtedy ešte priateľ mohol podviesť. Verila som, že je natoľko čestný, že by vyšiel s pravdou von. A ako som tak rozmýšľala, ako by som reagovala po tej otrasujúcej vete "podviedol som ťa", napadla ma odpoveď: "ŽIADAŠ ODPUSTENIE ALEBO POŽEHNANIE???" Asi by ma veľmi bolelo, keby som bola ochotná odpustiť a on by mi ľútosťou v hlase oznámil, že chce slobodu. Netrpela by som vo vzťahu kvôli dcérke- samozrejme by som o vzťah môžno zabojovala a ak by nevyšlo nič, proste by som sa odláskovala(brokenheart) A udržiavala by som vzťah otec- dcéra...

Tanka ma pravdu. nikto tu zene neradi, aby utekala z manzelstva, ked sa zda, ze svieti iskricka nadeje na urovnanie, bez ohladu nato ci ma alebo nema deti. Vztah treba budovat, nie tvrdohlavo trvat na tom, ze toto nie je podla mojich predstav, zmen sa, inak to nema zmysel a radsej odidem.
Len vtedy sa tu radi: bez prec, ked su na to naozaj ocividne priciny. Nepamatam si meno, ale jedna z nas tu riesila problem s partnerom, ktory ju mal rad, ale mal agresivnu povahu a nevahal ju tlct. utiekla od neho a zase sa vratila. neviem ako jej je dnes. dufam, ze lepsie. cloveka zvyknuteho na agresivne prejavy menis len tazko.
A ked citas viacere prispevky, vzdy sa ozvu hlasy, ktore ziadaju, aby sa na to skusila pozriet aj tak, ze chyba je v nej. lebo vzdy je chyba v oboch.
ALe v jednom mas pravdu. Ked je niekto bezdetny, je lahsie povedat mu, ked sa ti to nepaci, tak odid a skus ci ta stastie caka niekde inde. Pretoze nesie zodpovdnost len sam za seba.
Matka s detmi nesie ovela vacsiu zodpovednost. Nemoze si so svojim zivotom narabat tak volne a bezstarostne. To iste plati aj pre otcov, ktori by tu pripadne hladali radu.

"Nič pre lásku neurobí ten, kto pre ňu neurobí všetko" (E.REY).
Myslím si, ak človek nájde naozajstnú, skutočnú lásku, je schopný pre ňu naozaj urobiť všetko a potom to nevníma ako obetu. Akonáhle je to "obeta", je zle, lebo na rad prichádzajú nenaplnené očakávania, výčitky a porovnávanie, čo kto vzťahu obetoval...."ja viac, ty menej...." a potom to už nie je pre dobro vzťahu.
Pre to, aby vzťah napredoval sa dá urobiť veľmi veľa, bolo by zle, keby sa nedalo. Dôležité ale je, aby to vychádzalo z najhlbšieho vnútra človeka.
A čo sa týka toho "mierneho delenia", ak nemáš deti-uteč, ak máš deti-zostaň...Aj keď si nemyslím, že tie rady sú mienené doslova takto, ale je isté, že žena bez detí sa ľahšie zbalí a odíde, ľahšie si nájde strechu nad hlavou, ľahšie sa postará sama o seba, ako keď má na zodpovednosti deti. Nie raz sa tu preberalo, ako ťažko sa zamestná žena s malými deťmi. Keď už sú dietky na svete, je ťažšie zdvihnúť kotvy. Aj z finančných dôvodov, existenčných, ale často aj preto, že hoci si manželia nerozumejú, deti môžu dobre vychádzať aj s otcom, aj s matkou. A vtedy je veľmi ťažké toto puto pretrhnúť...taký je môj skromný názor

Ale otazka tu nebola len, preco radime "stereotypne" nemas deti - utec, mas deti - ostan, ale aj ako zlepsit tie vztahy, aby sa takto radit nemuselo, tak nato nezabudnite . Aj mna by taketo rady zaujimali, kedze v poslednej dobe mam pocit, ze sa mi vztah ruca alebo prinajmensom dost vratko stagnuje.

...v partnerstve, či v manželstve bez detí, v podstate zostáva žena naďalej slobodná, čo sa týka rozhodovania o svojom ďaľšom živote...keď príde na životnú križovatku, tak rieši voľbu, čo je pre ňu lepšie...
...akonáhle sa stane matkou, tak stráca túto "pomyselnú" slobodu a musí rozhodovať nielen za seba, ale aj za svoje deti, čo je pre nich najlepšie...
...určite ešte k tejto téme napíšem, terz musím ísť robiť obed ...pekný deň

To, že partnerský vzťah je potrebné zveľaďovať neustále, a snažiť sa robiť preto maximum, je nám všetkým jasné. Všeobecný návod, čo konkrétne by to malo byť asi neexistuje. Je potrebné mať otvorené oči, srdce (srdce samozrejme obrazne, pretože pri otvorenom srdci naozaj ťažko budeme zveľaďovať vzťah)a vedieť načúvať tomu druhému. Robiť mu radosť nie veľkými darmi ale pocitom, že náš partner je pre nás na prvom mieste, že som voči nemu vždy korektný, uznanlivý, spravodlivý, nežný a tak. Napr. mne zvýšilo teraz zopár stovák, o ktorých žena nemusela vediť a ja som sa o ne rozdelil, aby sme si každý urobili maličkú radosť s niečim pekným. Potešilo ju to viac, ako keby som jej bol dal možno tisíce. Samozrejme nejde iba o peniaze, ale vždy to čo cítite vyjdrujete cez nejaké "prostriedky" (nemyslím finančné). Pretože všetky city sa musia zviditeľniť, zhmotniť teda prejaviť navonok, aby sa dali vnímať tým druhým.
Myslím, že žena vie veľmi oceniť, ak je jej manžel, druh, priateľ nápomocný vo všetkom. My sa s mojou manželkou aj so synom (ktorý už má svoj život, ale je super mladý muž)držíme takého hesla: Spoločne robíme, spoločne oddychujeme. Nie je to nič veľkolepé ale aj to jeden z aspekov, ktoré vzťah posúvajú ďalej. Manželka nikdy nezabúda na mňa a ani ja na ňu. Veľakrát stačí úsmev, oslovenie - nemusí byť krstným menom, stačí povedať srdiečko, láska, miláčik, a hneď všetko ide lepšie. Vždy je to o vzájomnej úcte, porozumení, chápaní toho druhého...

Konvalinka, ako sa dá zlepšiť partnerský vzťah?
V prvom rade to musia chcieť obaja. Ak sa snaží len jeden, často krát z celého srdca a zo všetkých síl a druhý len vznáša ďaľšie a ďaľšie požiadavky (prípadne pokračuje v chovaní, ktoré nie je v poriadku - urážky, ignorovanie, bitka, nevera atď.), tak podľa mňa to nemá zmysel. Ak takáto situácia trvá cca rok, treba to vzdať a partnerstvo ukončiť, a to aj vtedy, ak majú partneri deti - toto nie je proste vhodné prostredie na výchovu. Deti vidia a nie sú hlúpe. Darmo sa budú rodičia pred nimi tváriť, že je všetko v poriadku. Ak to nie je naozaj, deti to vycítia.
Ale ak si obaja partneri spolu sadnú, otvorene sa porozprávajú, pripustia, že majú problémy (a nejaké problémy časom prídu VŽDY, v každom partnerstve) a hlavne, že za to môžu nejakým spôsobom obaja (a VŽDY za to môžu obaja, lebo je to zväzok dvoch dospelých ľudí) a potom sa SPOLOČNE dohodnú, ako to riešiť a SPOLOČNE to aj riešia - tak za týchto okolností je vždy veľká šanca, že sa veci dajú zase do poriadku.
S mojím manželom sme už dlho spolu a prešli sme si cez všeličo. Bolo dobre, aj veľmi dobre, bolo aj zle, aj veľmi zle - a tak je to takmer v každom dlhoročnom vzťahu. Ale vždy sme riešili veci spolu a myslím, že to je hlavný dôvod, prečo sme ešte stále pokope.
Každý robí chyby (dokonca aj ja ), ide len o to, ako sa potom človek zachová. Ak sa tvári, že sa vlastne nič nestalo, alebo dokonca za svoju chybu obviní partnera - tak pardón, to podľa mňa nie je jednanie dospelého, zodpovedného človeka a s takým žiť asi nie je žiadna výhra. Ale ak si chybu prizná a aspoň sa snaží s tým niečo robiť - nuž, potom je to o niečom inom a môžeme sa baviť, ako ďalej.
V skratke - treba začať vždy u seba, potom spolu s partnerom. Nemôžem zlepšovať svoj vzťah, keď nepripustím, že tiež nie som dokonalá a môj partner to so mňou tiež hocikedy nemá ľahké (a tak isto, samozrejme, to musí chápať a brať aj partner ). A potom zlepšovať spolu

ahojte vsetci, asi mam doma serioznejsiu manzelsku krizu veru, ale snad uz bude dobre. ja som si v najhorsich chvilach aj pisala klady i zapory manzela a zvazovala prestahovanie za kolegom. po dokladnom zvazeni viem, ze ostanem s manzelom a chcem byt veru dobrou manzelkou, aj ked pokusenie bolo pomerne silne, ale uz mi je lepsie.
a preco som chcela odist? asi kvoli drobnostiam. moj manzel je vysoko technicky typ, co znamena ze on vie vselico vybavit, opravit, zarobit peniaze,a je velky pedant k tomu, ale nevie kupit darcek ani k narodeninam ani k vianociam, k ziadnemu sviatku, na sviatky zasadne zabuda, vianoce ignoruje, vie roznasat dobru naladu, ale i nervozitu, vela frfle, ja stale v jeho ociach robim cosi zle...
na jeho obranu treba povedat, ze po tych 8 rokoch co sme spolu sa uz snazi, 2 krat som uz na vianoce aj darcek dostala.

a teda okrem toho, co som pisala pred chvilou je neustale v praci a ak nie je v praci tak vela, naozaj vela sportuje, t.j. vlastne je malokedy doma.

s najvacsou pravdepodobnostou nie, moj manzel by v zivote neprispieval na takejto stranke

A ty si zenaty 8 rokov, mas jedno dieta a druhe na ceste a k tomu vies, ze tvoja zena ma veeeeelmi dobreho priatela, s ktorym ma asi nieco viac?
ano?
tak potom je to tvoja zena!

nic v zlom

No Konvalinka manžel ma nepodviedol fyzicky , ale aj tá psychická nevera strašne bolela. V prvom momente som mala pocit- nech vypadne, alebo vypadnem ja a nechcem ho už nikdy vidieť, chcem ho vygumovať zo svojho života...Bolesť, bolesť, bolesť...lenže...nechcem tu písať o dôvodoch prečo ostať ako sú deti,ako sú financie ale niečo iné...môj manžel sa odsťahoval, ubližoval deťom keď v tom bol až po uši a bol totálne nevšímavý voči svojim deťom, taraz je to povedala by som v poriadku, lebo sa im venuje, stará sa o nich, dokonca môžem povedať že oveľa intenzívnejšie ako keď býval s nami doma. Peniaze tiež nie sú u nás problém- dáva mi toľko koľko mi dával keď sme spolu žili a keď sa ho opýtam z čoho žije on, len mi povie že o to si ja nemám robiť starosti...ale odišiel. A myslím že to urobil preto lebo cítil bolesť, cítil svoju bolesť a aj tú ktorú spôsobil mne a nevedel tak fungovať so mnou v jednej domácnosti.Ja som sa tiež nedokázala nad to len povzniesť a tváriť sa že je všetko ako predtým...ale v našom vzťahu si myslím ostalo niečo veľmi dôležité- je to akési zvláštne puto, zaujíma sa o moju prácu, o to či niečo nepotrebujem, mňa zaujíma to ako sa jemu darí,namaľoval mi na vianoce krásny obraz- maľoval ho po nociach,ale bolesť tam stále je...a asi je zatiaľ stále silnejšia ako túžba žiť spolu a možno ani nie ako túžba žiť spolu, ale ako viera že sa to opäť dá fungovať v takomto vzťahu. Sama neviem ako to nakoniec dopadne, ale jedno viem naisto, že svojho manžela ľúbim a že nechcem našu lásku zahodiť len preto lebo nejaká ženská nemala zábrany, nemala v sebe hranicu. V podstate zneužila, že bol manžel psychicky na dne a nalepila sa naňho a už sa to viezlo...

mne sa nezda, ze by baby ci nasi nanicmama-muzi( ) radili podla toho, ci ma alebo nema deti - skor sa mi zdalo, ze do toho idu podla kvality vztahu, ku ktoremu sa vyjadrovali. ci sa im zdalo ze ten druhy partner si zasluzi aspon uctu, ked uz si nie sme isti laskou alebo ci naopak je prchky a nespravodlivy, arogantny a vztah navonok nevyzera perspektivne ...