Este doplnim, ze samozrejme pocas roka, tych rozchodov a zchodov mi stale sluboval, ze uz nebude, ze s tym chce nieco robit a tak...
vzdy som sa dala obmekcit, lebo mi ho bolo luto...
a tak je to stale dokola...
Ja by som to dávno ukončila.
ved aj ja... kaze mi zdravy rozum,,, ale som taka mäkka, vzdy ma zlomi...
slubmi, a tym ze mi je ho luto, ze bude sam, a potom nadejou, ze sa snad napravi...
Daj nohy na plecia a utekaj kade ľahšie. 
Alkoholik si nikdy neprizna, ze ma problem, naopak ako pises, robi ta paraoidnu. Na sluby by som kaslala, pokial si to neprizna a zacne sa liecit. Nedaj sa omotat okolo prstu, lebo na mesiac bude posluchat a pit tajne a neskorsie mu to vadit nebude. Mysli na svoje deti, nedopust, aby prezivali zivot s alkoholikom, sam sa nezmeni a klamat bude viac, alkohol schovavat a teba robit hlupu, ked mu to vytknes. Daj ultimatum, bud sa bude liecit, alebo rozchod a ty musis mysliet na svoje deti. Ako ti uz vyssie radia, utekaj,kade lahsie.
ja alkoholika netolerujem, ale kazdy sme iny a ja ta neodsudzujem
prezila som nieco podobne. az na to, ze to trvalo 4.5 roka. Posledny rok a pol sa strasne zmenil, aj povahovo, aj jeho zvyky... nechcela som to vidiet, stale som dufala, ze ved sa to napravi. Mala som ho rada. Tiez napodobne, on sam, ja sama, ale "nedalo sa prist" - ako mi neskor doslo, spravne, pil. Samozrejme, tak za volant nesiel.
Nie, nezmeni sa, ked sa k tebe nastahuje.Ocakavat to a s tym ist do toho by bola, podla mna, chyba. Ja som rada, ze som to ukoncila hned po tom, ako vyplavalo na povrch, ze pije uz pravidelne. Pritom mi az take cirkusy nerobil. Stacilo, ze sa nanho neda spolahnut, ze klamal a nasledne si ani nepamatal, co povedal, ze tu nebol pre mna, ale si vzdy drzal zadne dvierka pre svoj vecerny chlast. Mna napriklad urazalo, ze si radsej vypil, nez by prisiel za mnou. POznam zeny, co alkoholizmus toleruju, ja medzi ne nepatrim. Najprv som aj lutovala ten cas a lasku a energiu, ktoru som mu venovala. Ale ludia sa v nasom zivote objavia, aby nas nieco naucili.
katy, hovoris mi z duse, neda sa nanho spolahnut, kolko krat som mu vravela, ze co keby sa mi nieco stalo, a ty mi nevies pomoct, keby som ta potrebovala, lebo nedviha tel, alebo proste neda sa prist.. a presne to mi bolo od zaciatku divne, v case najvecsej zamilovanosti, on sam, bez zavezkov, ja sama, teda ja mam vzdy deti, ale tiez maju svoj program, a on proste je radsej zahrabany sam doma.. a to nas deli 15 km, 15 minut...
Rozíď sa s ním. Tu niet čo riešiť. Neľutuj jeho (neliečiť sa z alkoholizmu je jeho rozhodnutie), ľutuj každú svoju voľnú chvíľu, ktorú si mu venovala alebo ešte v budúcnosti venuješ.
Stačia dva riadky na odpoveď.
Tvoj priateľ má radšej 
,tak kašli na neho.
anvian - odzadu čítam naivná....bez urážky, nick sedí...Nebud naivná!
Je ti ho ľúto...dala si mu už 6 šancí (ako píšeš 6 rozchodov), nie je to DOSŤ ?! bez nejakého posunu vpred?
Žiaden vzťah postavený na ľútosti nemá perspektívu. Ja na tvojom mieste by som 7-mu šancu nedávala. Prečo je toľko rokov sám? Neverím, že za tie roky nemal vzťahy - ale asi zutekali kým bol čas. Prečo by si ty mala byť nárazník a čakať, že ho zrovna ty zmeníš, alebo že sa kvôli tebe zmení? Nezmení, vieš to takmer na 100% (6x to ukázal) a aj tak strácaš drahocenný čas....zaklapni dvere na tejto komnate a otvor si iné.
Prajem veľa šťastia a sily 
dakujem dievky za nazory, a vlastne za podporu v mojom rozhodnuti 
Dobre ranko....
s problemom, ktory tu v skratke popisem zijem priblizne rok. Potesilo by ma, keby ste vyjadrili svoj nazor, popripade podobnu skusenost...
Nieco vyse roka mam vztah, nezijeme spolu iba sa stretavame , travime spolu vikendy.
Od sameho zaciatku mi boli niektore veci dost cudne, pripisovala som ich veku priatela, je o 10 rokov starsi, jeho sposobu zivota / cca 18 rokov zije sam/....
Ale kedze som osoba tolerantna, dala som sancu rozvijajucemu sa vztahu...
no.. teda rozvijajucemu...
Moj priatel je na pohlad velmi seriozny a slusny clovek,sympaticky, nijako nevytrcajuci, zije sam, nema dlhy, ma dost dobru pracovnu poziciu, dospele deti, ziadnu aktivnu byvalu:) proste ideal, nie?
Po case som zistila, ze ma blizky vztah k alkoholu, v case, ked nie je so mnou, si rad vypije, co ma vplyv na jeho spravanie, obtazuje ma milion sms kami, prezvana, potom nezdvihne, potom konstruuje situacie, ktore sa nikdy nestali, je neskutocne ziarlivy..na druhy den sa odmieta o tom bavit...
Kazdy takyto vystup, je na tyzdenom poriadku posunie nas vztah o krok spet..
za ten rok sme sa asi 6 krat rozisli, prave pre toto.
Najdlhsie vydrzal mesiac, samozrejme ze popija stale, ale myslim, ze ked to prezenie, meni sa jeho spravanie, je to uplne iny clovek....
Napr. v lete, ja sama, on sam, byva 15 km odo mna, ale on nikdy nechcel prist, aby sme boli spolu.. teraz uz viem preco, lebo uz nemohol... nemohol soferovat...
ked som mu toto vytkla, vzy zatlkal, povedal ze som paranoidna a pod..
teraz sme spolu vyse roka, on planuje so mnou byvat, ale ja viem, ze MA VELKY PROBLEM. vela citam o alkoholikoch, vecsinou radia UTEKAT KADE LAHSIE....
tak sa teraz zamyslam, ci to ma zmysel, ked viem, aky ma problem, ci s nim planovat buducnost, lebo inak je super, nebyt jeho "hoby" ale uz ho pokladam za nespolahliveho.. lebo vlastne vzdy uz ocakavam, kedy sa prejavi...
zatial nezijeme spolu, ale co by bolo, keby?vedel by to udrzat na udze? neboli by to len sms ky, ziarlive a nezmyselne? Okrem toho, mam dve deti.. mozem ich vystavit takemuto riziku?
zaujimave je aj to, ze zasadne nechce hovorit o svojej minulosti.. ja nemam problem presne povedat preco som sa rozviedla... ako som zila predtym a pod...
on o tychto veciach, o predchadzajucom vztahu mlci...
Neviem ci som to dokazala popisat..... ale dakujem za kazdy nazor..