Neviem, chodila som na liečenie sama a pravda je že manžel za mnou nechodil.
Ved liečenie je aj o oddychu a relaxe, no neviem ako to je ak je tam žena s deťmi, ale ja by som to určite nebrala tragický. 
Minulý rok som bola na spoznávacom tábore s deťmi.Môj sa neunúval mi zavolať a ani za mnou neprišiel.Naklusal hned po tom ako som mu zavolala že nám má prísť odviesť batožinu že sa vraciame domov.Pre mna to bolo o oddychu.Ved doma sa vidíme celé dni.Načo by si mal meniť svoj program a utekať za nami?Nebola som hospitalizovaná aby ma navštevoval
Lenami prepac, ale myslim, ze Tebe radit je uplne zbytocne...vela dievcat ti tu radilo a myslim, ze dobre ale v Tvojom pripade plati stare zname -Komu niet rady tomu niet pomoci
Čo by som mu povedala? Nič. Niektorí chlapi sú skrátka takí. Uži si to aj s deťmi a veď budete spolu ešte dlho, predlho. 
lenami, manzel ti slubil, ze za vami niekedy pride, ci si si to ty vysnivala? ak ini otcovia prisli, neznamena to, ze tvoj muz je povinny urobit to iste. Co tak respektovat jeho nazor?
Eva
Ja jeho názor rešpektujem. Ale je to dosť čudné, že veľa otcov prišlo za deťmi, ale on nie. No to ma štve, že jemu teda asi nechýbajú. Aj deti mu volali, aby prišiel...
Prikláňam sa k Evke. Ak ste sa dohodli, že príde za vami a neprišiel, môžeš sa právom hnevať. Ak si mu nepovedala, že má prísť, nedohodli ste sa, že príde, tak sa nehnevaj, ale nepoznám nikoho, kto vie čítať myšlienky. A hlavne chlapi... My sme manželia 20 rokov, ale platí, že keĎ niečo chcem, je najjednoduchšie povedať manželovi, čo chcem. A vo všetkom - potom je život krásny
Ešte doma sme sa rozprávali, žeby si mohol zobrať dovolenku a prísť za nami. Tak povedal, že sa pokúsi. No a potom keď mali byť tri dni voľna -to si nemusel brať dovolenku- tak sme telefonovali, či príde a on nechcel prísť. Takže ja som mu povedala, ale u nás to tak nefunguje.
Čo už. Nechcel prísť. Prinútiť ho nemôžeš.
Môžeš mu povedať, že vám chýbal a chýba, keď zatelefonuje alebo keď sa vrátite domov. Nebuď však nahnevaná. Napokon, keď ho už porovnávame s ostatnými manželmi, určite počas víkendu neprišiel za svojou rodinou každý jeden.
Ja by som to nevidela tragicky, ale určite by som sa zamyslela nad tým, prečo sa cítiš nahnevaná. Keď budeš toto vedieť, tak sa s ním o tom v pokoji porozprávať. Ak ste sa nedohodli, že za vami príde, tak si možno myslí, že vám obom prospeje byť od seba. Ťažko povedať. Ja ťa celkom chápem, mňa by asi tiež mrzelo, keby za mnou neprišiel, ale asi by som sa nehnevala. Ale to tvrdím čisto hypoteticky:))) 200 km je nič, aspoň z môjho pohľadu. Ale možno by ti stačilo počuť, že mu chýbaš, ani chodiť by nemusel. :)
Ahojte, chcela by som počuť váš názor. Som s deťmi už 10 dní na liečení (a ešte budeme 2 týždne)asi 200 km od domova. Je tu krásne, s deťmi si to užívame, relaxujeme, hráme sa, chodíme na výlety,...no hlavne deťom je smutno za ich otcom. Teraz je predĺžený víkend a on za nami neprišiel. Stále hľadá nejaké výhovorky. No mne je jasné, že sa mu nechce prísť. Je mi ľúto keď vidím koľko sa tu pozberalo otcov, ktorí prišli za rodinami na víkend a my sme tu stále samy. Som na neho nahnevaná... Ako mám reagovať keď nám zavolá alebo keď sa vrátime domov? Čo by ste mu povedali?