No myslím, že sa to nespraví.
Alkohol, hádky, nadávky, tu treba odísť z kratšej cesty. Na tvojom mieste by som sa poohliadla po inej práci, kľudne aj v ČR, keď si sa tam mala dobre, zbalila sa a šla. Si mladá, život pred sebou, mala by si si vyberať s kým stráviš najbližšie roky a možno aj svoju budúcnosť. Ak to nevieš urobiť sama, cítiš sa labilná, závislá, zájdi trebárs ku psychológovi, alebo sa zdôver niekomu blízkemu, kto by ťa vedel podržať a nakopnúť na lepšiu cestu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
AHOJTE!
Nikdy v zivote by ma nenapdlo,ze dakedy budem pisat o sebe do nejakej diskuzie. Ale dnes to robim...neviem, ci dobre vyjadrim to, co ma trapi,lebo je toho dost vela,ale skusim.
S priatelom sme spolu skoro 3 a pol roka, 3 roky sme mali vztah na dialku,ja som stuodvala v ČR a on na Slovensku. Po 3 rokoch som skoncila studium a konecne som prisla za nim na Slovensko...ale dnes mam pocit, ze to lutujem.
Od zaciatku boli medzi nami problemy a hadky, myslela som si, ze je to tym, ze sme od seba daleko. Viackrat ma aj oklamal, hoci ohladom alkoholu, ale aj tak to bolo klamstvo, zprvu sa aj priznal ked somna to prisla. No casom uz ani to, vzdy povedal, ze sa nema k comu priznat, aj ked sme obaja vedeli, ze klame. Dovera k nemu postupne opadala, snazila som sa zacat znova verit, ale slo to tazko. Po tych 3 rokoch ked som prisla za nim som si povedala, ze za vsetkym spravim hrubu ciaru.ako tak sa mi to darilo a verila som, ze bude lepsie ked sme konecne spolu.
Ale aj tak je zle. Ja mam pocit, ze mi klame vo vsetkom, vzdy ked si vypije, potoom zrazu napise sms ze prepac ze som klamal a je to vyriesene podla neho. Ale pre mna nie. Stale som pre nho zla, sprosto si nadavame, hadame sa, a dost casto amme tak tie pripomienky akoze "hej jasne aj tak klames"...a nicime tym jeden druheho, a hlavne mam pocit, ze si ma uz ani nevazi, ked vidi ze sa trapim, tak povie ze to robim z nudy, ze si vgymyslam. Ked spravi nieco zle, tak povie ze mi nic nerobi. Ked len tak pride domov a zacne kricat abo mat vycitky, povie, ze to tak neni, ze on nic nerobi. To je jeho veta: Ja ti nic nerobim! Mne je to jedno! Ale podla mna ano. Viem ze aj ja mu robim zle a som neprijemna, a nechcem to robit!!!! Lenze on mi nedava sancu, krici, nadava mi, ponizuje ma pred druhymi, klame mi a ani nema odvahu sa priznat aj ked vie, ze viem pravdu, este do mna nakrici, krici ze placem....som z toho zufala a psychicky na dne. Vsetky tie klamstva ma tak poznacili ze mu neverim dokopy nic.A ten pocit ze som mu jedno a nezaujimam ho. Tak ale naco so mnou je? Ani nekomunikuje, vzdy vediem monolog. A na vsetko povie ze su debilne otazky.. Naco so mnou je? Zo zvyku?
neviem co robit, kvoli nemu som odisla na Slovensko, nasla som si pracu, som na nom financne zavisla lebo nezarabam vela. A hlavne mam taky pocit, ze som na tom citovo zavisla , ze sa nikdy nerozidem lebo neviem co by som robila, tak cakam kym to spravi on a trpim to setko, co sa deje...len neviem kolko toho unesiem...
Mozno ma odsudite, neviem, som rada, ze som to zo seba dostala, aj ked toto je len take v skratke, mozno ani riadne z toho nepochopite co vsetko za tym je. asi som riadne naivna ked dufam, ze sa to spravi...