Ahoj. Bab s podobnym osudom ako mas ty je tu vela. Jedna vec je ale overena. Stane sa co sa ma stat. Ak ta bude chciet podviest, spravi to. Tak mu viac nelustruj mobil a bud spokojna s tym co mas. A ak spokjna nie si, tak to ries. Odist je tazke ale ak to chces....tak to sprav. Je tazke radit...keby sa to dalo, nejaky univerzalny liek...uzijem pirulu a zabudnem...hmmmmmm....taka by sa niekedy aj mne zisla.
Kamosky su fajn ale najlepsie je ked sa spolahnes na vlastny usudok. Papa a hlavu hore. A usmev. A namiesto kriku na syna ....skusa sa na neho zadivat a potom ho objim....pomaha to viac ako nezmyselny krik ktory aj tak nepocuje...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zdravim babenky.Nahodou som natrafila na tuto stranku.Par dni sledujem diskusie a Vase problemy. Clovek si uvedomi, ze nepreziva len on svoje trapenie.Mam aj ja svoje.S manzelom zijeme spolu 7 rokov,máme 7rocneho syna.Ked sme spolu randili/3roky/ bola to velka laska a nikdy by som nepovedala,ze sa tak vsetko zmeni.Musim povedať,ze manzel je super chlap a otec, ale vzdy mi nieco vo vztahu chyba.Co sa tyka domacich prac,pomoze v ramci jeho schopnosti, ale nevie ma vnimat ako zenu.Som typ,ktory potrebuje rozmaznavat a byt zahrnuty pozornostou.Nepocut od neho:urobim Ti kavu?Nejdeme niekde von a dame maleho k niekomu?Da sa povedat,ze vsetko organizujem ja. Som z toho unavena, lebo aj pracu mam taku,vecne treba rozmyslat a poviem Vam, ze vecer uz niekedy ani neviem,ako sa volam.
Manzel pred 2 rokmi zmenil zamestnanie a zacal chodit na tyzdnovky.Najprv sa mi to pacilo,netrebalo stat vecne pri sporaku,ale potom sa to zacalo kopit a uz to bolo na mna vela. Subezne sme mali problemy so synom-zdravotne problemy od narodenia,vecne u Dr. stres v praci,bliziaci sa datum operacie mojho syna/ine riesenie nexistovalo/.Az raz som si vsimla,ze schovava mobil predo mnou.Nema sa to,ale som donho isla.Nasla som tam flirtujuce SMS.Bolo to v noci,nelutostne som ho zobudila a spravila cirkus.Tvrdil, ze to nic neznamena.Uverila som tomu,ale aj tak si este myslim,ze tam nieco bolo.Ona /o 10rokov mladsia/ ho vzdy prezvanala aj prezvana.A mne to trha srdce. Lebo kym on je tam a ja tu zavreta s deckom, tak si domyslam.Aj sme sa o tom bavili,ale on mi povedal,ze sa mam nad to povzniest.Da sa to? Asi nie.V kutiku duse viem,ze ho lubim,ale necitim to z jeho strany a tak neviem co mam robit.Ci to ma zmysel zachranovat vztah.Kedze mam dost stresujucu pracu a na vsetko som sama, obcas sa viem tak nasrdit,ze ten moj nepricetny krik si odnesie syn.Velmi ma to mrzi a vtedy placem do vankusa.Mozno mi chyba len kamoska.Nestretavam sa s nikym,lebo nemam kedy a s kym.Mozno tu na nete nejaka baba odpise par riadkov a vylejeme si duse.
Je toho aj viac,ale to hadam pre zaciatok staci.Budem rada ak niekto odpise.Majte sa.