reklama

Chlapské ego?

Wal PunkPrince… , 21. 01. 2019 - 19:05

reklama

Ahojte, ženičky, prišla som si po radu. Bývame s priateľom v spoločnom byte, máme hypotéku, dve pôžičky, psa, sme spolu 8 rokov, plánujeme svadbu... Vraj idylka... Lenže priateľa začalo v poslednej dobe trápiť, že nezarobí bohvieaký obnos peňazí, len niečo okolo 550e. Ja zarobím trošku lepšie, okolo 850e. Stále mi hovorí, že by nám chcel dopriať niečo lepšie, že by mi chcel toľko vecí kúpiť a nemôže, pretože naše mesačné výdavky sú podstatne veľké (len podstatné veci, aby ste si nemysleli) plus výdavky na stravu, ošatenie, veď to poznáte. Ja však nepotrebujem nič navyše, všetko, čo mám mi stačí, no on stále melie svoje. Prišiel s ''úžasným'' nápadom, že si zrobí vodičák na kamión a bude jazdiť, aby zarobil aspoň o nejakú tú tisícku viac. Argumentuje tým, že to chce robiť len pár rokov, aby sme mohli ľahšie splatiť všetky pôžičky, že nechce, aby som sa v práci tak drela. Mňa to však nesmierne trápi. Obaja pochádzame z ''kamioňackej'' rodiny, môj otec, dedo, pradedo aj krstný robia alebo robili na kamiónoch a viem, čo to obnáša pre partnerky. Vychovávala ma len mama, lebo otec nikdy nebol doma a nakoniec sa aj tak rozviedli. Nechcem byť sama doma, bez neho a strachovať sa, či sa niekde nezabil pri autonehode alebo čo. Viem, že chce pre nás len to najlepšie, ale mne fakt netreba nič viac než to, čo už mám. Čo myslíte? Mám ho odhovárať alebo ho nechať tak? Nechcem byť nevďačná, no trápi ma to. Alebo je za tým mužské ego? Že zarobí menej ako ja?

reklama


reklama

dasa_, Po, 21. 01. 2019 - 20:18

toto je ťažká diléma. Nielen pre človeka ako takého ale aj pre vzťah dvoch ľudí.

Na jednej strane, je veľa mužov, pre ktorých je kamión životným snom. Kabína je ich svetom, cítia sa tam ako doma. Dokonca som videla extrémy, keď chodí aj partnerka. No len to asi ide iba vtedy, keď nie sú ešte deti.

Na druhej strane je to veľmi náročné pre spoločný život. Mnohokrát vlastne tí ľudia žijú dva samostatné životy, ktoré sa len z času na čas prepletú. Niekto to ustojí, niekto nie. Niekde vznikne najväčší problém po ukončení takejto práce, hlavne, ak trvala celý život. Lebo zrazu su spolu dvaja, ktorí sa vlastne ani moc nepoznajú.

neviem, čo je pre vás lepšie. Asi by som skúmala, prečo chce ísť zrovna na kamióny. Či je to jeho dávny sen. Alebo iba pokus o zabezpečenie rodiny. Ak chce iba viac zarábať, asi by som radila hľadať aj niečo iné. Kde to nebude až tak na dlhé vzdialenosti.

Mmch, toto je problém nielen kamionovych rodín. Podobné riešia aj opatrovateľky a iní, čo išli do sveta zarábať. Naozaj ťažko povedať, kedy je lepšie sa uskromniť a kedy je toho uskromňovania už veľa a ide možno skôr o neschopnosť akejkoľvek akcie.

 

lastovička, Ut, 22. 01. 2019 - 09:56

Asi by som ho nechala, nech skúsi. Pokiaľ nemáte deti, nejako by som to vydržala. Možno časom zistí, že to nie je pre neho a nájde si niečo iné.

Wal PunkPrince…, Ut, 22. 01. 2019 - 12:56
To viete, on je taký bežný chlap, má rád autá a chce zabezpečiť budúcu rodinu, postarať sa o mňa, aby som sa nemusela trápiť na denných a nočných smenách a podobne. Viem, že to myslí dobre. Sám hovorí, že by to bola len dočasná robota na pár rokov, aby sme sa mohli lepšie zabezpečiť. Jasné, že ho v tom podporím, veď je to skvelá možnosť ako spoznať svet a zlepšiť sa v jazykoch. Určite, keď by mi to práca dovolila, tak by som jazdila a ním, ja sa len nemôžem zbaviť toho pocitu, že by sa mi zabil pri nejakej autonehode :/ veď sa stávajú kadejaké veci a nechcem ho pustiť do sveta, kde viem, že keď by sa mu niečo stalo, nemohla by som byť pri ňom. Alebo mám proste len veľmi katastrofické myslenie, ale no nemám na výber, som zdravotná sestra, už som videla toho veľmi veľa. Aj on je zdravotník, dokonca pracuje na úrazovke, obetí autonehôd už ošetril neúrekom, ale ako keby mi nedochádzalo, že sa to môže stať aj jemu... A pritom všetkom, čo sa deje vo svete...
balalajka, Ut, 22. 01. 2019 - 14:08

Ty si hrozný tragéd tuším. Úsmev Prečo prosím ťa myslíš len na to najhoršie?

Podľa mňa dopravné nehody kamionistov nie sú až tak strašne časté - skôr vidím viac tých, čo chodia osobnými autami. Ale tak ... ja to nesledujem.

Ako človek sediaci v osobnom aute do Nemecka a idúc okolo veeeeľa kamiónov, mám dojem, že šoféri kamiónov majú väčšiu šancu prežiť zrážku ako ja v tom osobnom. Sú tam hore viac v bezpečí ako ja zarovno ich kolesa. Skôr by som bola proti zamestnaniu ako obchodný zástupca ako kamionista, čo sa bezpečnosti práce týka Mrkám.

dasa_, Ut, 22. 01. 2019 - 14:15

zjavne to bude u teba profesionálna deformácia :) Skús si niekde zistiť, teda, ak ťa to ukľudní, koľko kamionistov sa zraní pri nehodách a koľko bežných šoférov. Strachom tomu nezabrániť ťa môže aj na prechode. Niekoho aj doma v obyvačke

Wal PunkPrince…, Ut, 22. 01. 2019 - 18:12
Hej viem, že šľak ťa môže trafiť aj na záchode. Aj on ma ukľudňoval, že v správach kamionista je skoro vždy v pohode. Ale pritom viem,že netreba veľa a aj sekunda stačí k nešťastiu. Každopádne, baby, vďaka za upokojenie :D viem, že vždy premýšľam veľa. Skúsim byť trošku kľudnejšia.
Pepka, St, 23. 01. 2019 - 17:50
Všetko je to tak ako Dáša napísala. Môžem to povedať z vlastnej skúsenosti. Som teraz tiež truck driver, len tu v US máme iné driving podmienky. Keď MM začal soferovat , tak som plakala, že čo ja sama budem robiť s malým baby v cudzom svete, ale potom som si celkom zvykla až som to vychutnávala, že MM bol doma len na weekends, každý zil svoj život. Vsetko bolo v pohode.Teraz keď dcéra je na Colllege , tak som sa pripojila k nemu.Ked sme začali spolu šoférovať tak sme sa skoro pozabijali, byť z človekom ktorý býval doma len na weekends, sviatky a dovolenku , teraz celý čas 7 dní v týždni a 24 hodín cez deň bola pre mňa pohroma aj keď žijeme spolu 22 rokov.Kamion bol jeho teritórium a teraz som do toho vliezla ja.Zaciatok bol hrozný aj keď sme obidvaja mierne povahy. Teraz sme ok. Veľa krát sa stáva, že musíme robiť re- start 34 hodín off po 70 tich hodinách nie doma ale veľmi ďaleko od domu. Vtedy to plánujeme tak, aby sme boli blízko kina, laundromat, ideme taxikom do blizkeho mesta, pre mňa je všetko nove.jedno čo si nemôžem zvyknúť je časová zmena a pocasie.Napriklad zobrali náklad z Mc Allen, Texas úplne pri mexických hraniciach, kde bola teplota 28 C a vezieme to do Chicago kde bude teplota - 10 C.Rozdiel 2000km. Mame na to 30 hodin.Vacsionov vozime potraviny, lebo máme chladnicku.Myslela som, že to bude po toľkých rokoch sedenia v kancelárii horšie zvykanie,ale zatiaľ som spokojná aj keď niekedy nás dispatch naháňa ako zdute kozy. Tiež financovo je to lepšie, môžeme pomahat dcere z College, aby nemusela brat veľa pôžičiek na jeho dokoncenie.
Kamila, Št, 24. 01. 2019 - 12:04

Šikovná si ty deva, nedávno si vodičách na tie veľké autá robila a už jazdíš, ako ta manzel okolo soferovania riadi? rozprava do toho? Ako klobuk dole, riadit kamion, vsak to nie sranda.

Pepka, Št, 24. 01. 2019 - 16:57
No veru nie, hlavne cez zimu. Šoféry neprisposobuju šoférovanie do kvality cesty, a potom je veľa havárií, hlavne veľa áut v priekopach. Nedávno sme boli v takej reťazi havárií, že sme stáli na mieste 8 hodín. MM je teraz uz v pohode, ale vo veľkých mestách ,a kopcoch si este netrúfam. V mestách je zvyčajne veľký ruch , malé autíčka sa pchaju a treba rýchlo zmieniť pasy, či inú smer a to si ešte netrúfam. A kopce to ešte horšie, Ešte som nikdy nevidela take kopciska, veľké stúpanie a potom zasa klesanie, smrt v očiach. Hlavne na západnej časti US.
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama