Cítim sa tak osamelo..., Ona a on, Diskusie

Zmysel to dáva veľký, si neistá v spoločnosti iných, nevieš čo ťa baví, naplňa. Sú aj takí ľudia, introverti, ktorí spoločnosť ľudí až tak neobľubujú, ale v relatívnej samote sa cítia dobre. Ibaže takýto ľudia by mali mať svoj svet záujmov. Našla si si už prácu? Jedine ty sama vieš zmeniť svoj život. Môže ti v tom pomôcť dobrý psychológ

Pozri si videa od Bei Benkovej, možno ťa nakopnú aby si začala hľadať samú seba, svoje talenty, vášne, obyačejné záujmy, ktoré by ti robili radosť nezávisle od tvojho okolia. :

Každá z nás je výnimočná, zistite v čom ste dobrá

Prečo má práca prinášať radosť

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj, z toho, čo si napísala pocit, že to ako sa cítiš podmieňuješ tým s kým si. Je pravda, že okolie na naše pocity a prežívanie vplýva nemalou mierou, ale to, či si spokojná alebo nešťastná je viac-menej na tebe. Výber školy si nechala na rodičov, s priateľom si začala chodiť ani nevieš ako, potom ste sa zrazu ani nevieš ako rozišli. Je to tvoj život a ty ho nechávaš plynúť len tak... Možno to tak vôbec nie je, len hovorím, že z toho, čo si napísala, mám taký dojem.
Máš kamarátov? Máš záujmy? Sú na svete veci, ktoré máš rada, záľuby, ktorým sa rada venuješ? Ak áno, tak máš teraz skvelú príležitosť. Jasné, že je ti po mesiaci od rozchodu smutno. Keby nebolo, to by bolo podozrivé. Ale sedieť doma ti nepomôže. Choď medzi ľudí, spoznávaj samu seba, zisti, čo chceš robiť. Predstav si prácu, ktorá by ťa bavila a začni si takú hľadať. Nečakaj, že veci sa pohnú bez tvojho pričinenia.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Podľa všetkého si mladá a tak huráááá medzi ľudi. Nájdi samu seba, ten pocit že nepatríš nikde poznám veľmi dobre, ale zas nemávala som pocit samoty. Vždy som mala množstvo záľub niekedy osamote a iné s rôznymi ľuďmi. Doteraz patrím k ľuďom ktorí potrebujú mať aj svoju samotu, alebo súkromie.
Nájdi si niečo čo ťa bude baviť, tanec, tvorba no proste čokoľvek.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No asi sa budeš musieť nakopnúť, inak s tým nepohneš. Napadla mi otázka, myslíš, že si mala problém len s ľuďmi okolo tvojho priateľa alebo máš problém všeobecne, je to fóbia, či len nesmelosť, neistota, na ktorej sa dá pracovať alebo je to nízke sebavedomie? Každopádne skús hľadať hoc aj na internete okruh ľudí s ktorými sa budeš cítiť keď hneď nie úžasne, tak aspoň bez toho napätia. Máš psíka, určite stretáš na prechádzkach veľa psíčkarov, prihovor sa. Máš rada prírodu, prihlás sa do turistického krúžku, skús akýkoľvek šport ak ťa niečo čo len trošku baví. Práca je tiež dôležitá, nevzdávaj to s hľadaním. Si mladá, život pred tebou. Tak a teraz očakávam tvoje návrhy ako z kola von.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

To je také klišé, choď medzi ľudí... Podľa mňa by si sa tiež mohla poradiť s psychológom, ukázal by ti cestu, čo a ako, možno aj nájsť samu seba. Chce to však čas, nikto sa nedokáže mávnutím prútiku zmeniť. Ja sa nepovažujem za nejakého introverta, ale tiež si vyberám s kým sa budem stretávať, tých ľudí je málo. V dnešnej dobe nájsť niekoho so zdravým uvažovaním je ťažké. Aj ja sa rada zasmejem, zabavím ale napríklad bez alkoholu, čo je medzi slovákmi tiež dosť ťažké, aby si nebola za kaziča partie. Ja som bola aj v robote za divnú, lebo som nemala potrebu hovoriť o svojom súkromí, nadávať na svokru, manžela, rozprávať sa o tom, koľko sme toho cez víkend vypili a pod. mám trochu iné hodnoty, život ma naučil.
Ak si introvertného razenia, nikdy ti medzi množstvom ľudí nebude príjemne. Dnes je výhodou internet, môžes si nájsť komunitu ľudí s podobným zmýšľaním. Koniec koncov prišla si sem, tu sú niektoré fajn ženy, mnohé si tu radia, pomáhajú, poznajú sa už aj osobne. Tak možno aj tu nájdeš ten svoj priestor.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

1. myslím, že si na správnom miete, kde sa vyrozprávaš, skonfrontuješ svoje názory. Veľa sem píš, osmelíš sa, aj budeš poznať názory druhých
2. mala by si veľa o tom hovoriť s rodinou. Ak si rozumiete, ako píšeš, nikoho tým nezaťažíš. Naopak, budú cítiť, že im dôveruješ a poradia Ti. Veď oni Ťa najlepšie poznajú
3. nájdi si koníček, choď na jazykovku, športuj, daj sa na charitu, zapoj sa do sociálneho života, ale aj o vlastnú domácnosť sa staraj, zveľaďuj ju, lebo tam je Tvoje útočisko... ... Drž sa :)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Možno, že Tvoje pocity pramenia aj z toho, že si sa len nedávno rozišla s priateľom, a jednoducho je Ti smutno, cítiš sa osamelá, či sama...Určite túžiš mať pri sebe niekoho, s kým Ti bude dobre, pokojne, príjemne, veselo...A myslím si, že Tvoje pocity sú úplne normálne a prirodzené na Tvoj vek - len sa v nich nesmieš "utopiť". Máš predsa rodinu, ktorá Ťa má rada, kde sa cítiš dobre. Určite máš niečo čo Ťa zaujíma, a čo Ti robí radosť....tak ako píšu dievčatá, alebo si to určite nájdeš...Kým rozmýšľaš, o svojom pocite osamelosti, skús porozmýšľať nad tým, čo by si napríklad v tejto chvíli mohla robiť, aby si na tú osamelosť nemyslela, aby si ju necítila....Ja som väčšinou v takýchto chvíľach čítala /čítala som strašne veľa /. A za mojich čias mladosti sme napríklad vyšívali, hačkovali, štrikovali ...Teraz to už dievčatá nerobia, ale určite objavíš niečo iné, čo Ti urobí radosť, zaujme Ťa...Ak to vôbec nevieš, nevadí, hľadaj, skúšaj,pri čom by si sa vedela odreagovať a cítiť sa fajn ... neviem, možno, cvič, peč, var, začni chodiť na vychádzky, ....to isté či podobné Ti vlastne radili aj ostatné dievčatá predomnou...Máš celý život pred sebou, prežívaš krásne roky mladosti...a jedného dňa určite, určite, určite príde nová láska, ver mi, a Ty sa nebudeš cítiť osamelá. Ale Ty sa nemusíš cítiť osamelá ani dovtedy, kým tá láska príde. Len neostaň zadumaná a ponorená v myšlienkach o svojej osamelosti a o tom, kam patríš, alebo že /"nedajbože"/ nikam nepatríš,..... Patríš. Patríš do tej zázračnej skladačky vo vesmíre, do ktorej patríme všetci. Každý jeden z nás fungujeme ako malý kúsok puzle, každý jeden z nás zapadá do tohto vesmírneho obrazca a každý jeden z nás je prepojený s každým, a nikto nemôže dobrovoľne vypadnúť, lebo by v tom obraze vznikla diera. Úplne všetci sme rovnako dôležití, rovnako potrební, rovnako nenahraditeľní, a úplne všetci sme tu preto, aby sme boli šťastní. A nehľadajme šťastie vonku, najprv ho musíme nájsť v sebe. Keď sa Ti ho podarí objaviť, myslím, že už nikdy sa nebudeš cítiť osamelá. Prajem Ti krásne Vianoce v kruhu rodiny

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ďakujem.za reakcie, a sa pokúsiť odpovedať na všetko v jednej správe. Čo sa týka mojej osobnosti áno som čistý introvert, sú typy ludí kroré sú kombinované s extrovertom no ja sa skôr zaradujem až medzi zarytých introverto. :D všetko to prišlo v období puberty keď som si to začala uvedomovať že nikam nepatrím nakoľko som vyrastala na dedine nejak som rovesníkov nemala len v škole no tam to bolo tiež nič moc kvôli handykepu ktorý mám som sedávala v prvej lavici boli deti/ludia s ktorými som sa ,,kamarátila'' no ostávalo to len v školských laviciach rodičia ma nejak nemotivovali aby som sa začlenila niekam chodila som piatky ku starkej a to mi stačilo odstupom času mi však nejaký začali chýbať no zapadnúť niekam bol problém nechcela som viesť život ako ostatné baby na strednej ktoré riešili buď chlapcov alebo piatkové disko...nevravím žeby som bola nejaká puritánka alebo niečo také no medzi ludí som sa nedokázala zaradiť, vždy keď som s niekym cudzím akoby sa mi stiahol hlas alebo počujem slabo tak je to aj pri pracovných pohovoroch bola som na jednom takom kde som cítila obrovské napätie celá tvár mi horela a nevedela som ani povedať aké sú moje záľuby. Po strednej škole som mala nutkanie niečo podniknúť zobrala som si psíka z útulku aj napriek dohováraniu od rodičou som ho dovliekla domou! Pred rokom som s ním začala tráviť čas výcvikom teda trénovaním coursingu, v lete s ním chodim behať .... Dalo by sa povedať že toto je moje hobby + chodím venčiť utulkáčov z nášho mesta keď sa dá. Psy sú moje hobby. Ale čo sa týka ludí nejak ma neoblubujú možno som nezauijmavá alebo divná...čo sa týka priatela, ten vztah sa udržiaval asi rok len aby držal..rozchod pred mesiacom bol len ,,buchnuty klincek po hlavičke...ako som písala prvé dva roky som mala pocit že niekomu na mňe záleži okrem rodiny, no ten zostatok boli len nezhody kvôli malichernostiach s ktorých bola hádka no na druhý deň sme sa tvárili že nič sa nedeje...toto leto sme však strávili spolu velmi málo času on s rodinou a kamarátmi a ja vačšinou doma lebo keď som niekam chcela íst a nevolala ho urazil sa keď som ho volala išiel no stále sa našlo niečo čo vadilo mňe alebo jemu...on je uplne iny typ ako ja ludia ho zdravia, ked nieco potrebuju volaju jeho, ked maju jeho kamaratky problem zveruju sa jemu no proste nikdy nepocituje samotu pred nedávnom sa ma pýtal čo je so mnou chcela som toho povedať tak veľa no zmohla som sa len na NEVIEM jeho reakcia bola akotoze ze nevieš a tým to haslo čo ma dosť zabolelo o pol hodinu bol totižto dohodnutý na futbal...tak pred mesiacom sme sa teda rozišli nadobro ani ja nie som svata a povedala som všetko čo som povedať chcela/nechcela označila som ho za bezcitného bastarda pretože si nič neváži a správa sa ako decko, iným dievčatám radí a to že ja mám problém mu je ukradnuté jednoducho to zo mňa išlo samé ani neviem ako...na to som dostala odpoveď že jeho nikto bastardom nazývať nebude a odišiel myslím že hneď ako sa dostal k PC ma vyhodil s priatelov na Facebooku už len toto svečilo o jeho detinskosti, za toho bastarda som sa ospravedlnila no mám pocit že je to horšie...naši si ho veľmi obľúbili hlavne moj oco a 2.5r synovec ktorý nechápe čo sa deje mňe je to tak ľúto keď stavia domčeky a povie že tam budeme bývať aj s ním lebo je to jeho kakamarát - malý tiež kamarátov nemá okrem nášho psa no dúfam že aspoň on bude mať šťastie :) Som si vedomá toho že ako prvé si musím určiť svoj ciel ale ktorý?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mariajana: krásne si to napísala ďakujem :)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

vôbec nemáš za čo ďakovať, Enigma. Napísala som preto, lebo som Ťa chcela trochu potešiť , snáď trochu upokojiť, povzbudiť, aby si sa necítila tak ako sa cítiš. Ak sa mi to aspoň trochu a na chvíľu podarilo, som veľmi rada. To, že si úplný introvert ako píšeš, je úplne v poriadku. Nie je to podľa mňa ani chyba a už vôbec nie nejaký handykep...Každý sme nejaký. každý sme iný. Každý sme úžasný jedinečný...a každý kráčame svojou vlastnou cestou. Jednému príde tá jeho ľahšia, inému ťažšia - ale je na nás a v nás, ako ju vnímame... Možno ten, kto ju má ťažkú ani ju tak nevníma...A naopak veľa ľudí, ktorí kráčajú životom bez problémov a ľahko, je presvedčených, že oni sa majú zle, oni sú nešťastní. Sú nespokojní so svojim životom a a myslia si, že všetci ostatní sú na tom lepšie...To je zasa ich vnímanie. Myslím, že si spravila správne, keď si bývalému povedala,čo si myslíš....A myslím, že si sa mu ani nemusela ospravedlňovať za toho bastarda. A že malý stavia domčeky, .......? Moja zlatá, malý za nejakú krátku dobu veru zabudne, bude mať iné podnety, detské radosti,možno bude stavať autíčka... Ty sa kôli tomu netráp. Ako stavia, tak aj prestane stavať. Že sa venuješ zvieratkám, psíkom, to je NÁDHERA....No vidíš, máš niečo, čo Ťa obohacuje... A čo keď niekedy práve niekde v spoločnosti nejakého psíka stretneš niekoho, kto Ti bude rozumieť aj keď mlčíš..... a bude milovať na Tebe práve to, že si introvert? No vidíš, všetko je tak ako má byť. A nebuď smutná. Obrát svoju tvár ku slnku a všetky tiene padnú za Teba...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj enigma,

viem si predstaviť ako sa cítiš. Určite ľudia introverti viac pociťujú samotu. Ja s týmto tiež občas zápasím a to patrím už do strednej generácie. Vieš nedávno som zostala sklamaná z ľudí /najbližšia kolegyňa, dokonca najbližšia kamarátka/, ale idem ďalej. Správne Ti dievčatá radia, veď ty si sa predsa našla, vieš kam patríš. Venovať sa psíkom je predsa úžasné a tam máš istotu, že Ťa tie tvory nikdy nesklamú. Si mladučká a určite v rámci tohto záujmu sa Ti raz podarí nájsť aj človeka, ktorý Ti bude rozumieť. Ani ja nemám potrebu chodiť do spoločnosti, tiež ma mnohí považujú za čudáka, ale ja si myslím, že máme žiť život taký aký my chceme a nie aký chcú iní. Venujem sa tiež koníčkom, najnovšie je to pečenie tortičiek a myslím, že som spokojná a všetko je tak, ako má byť. Milá enigma, prajem Ti teda krásne a pokojné Vianoce a uvidíš, že raz príde deň, kedy budeš zase spokojná a šťastná.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Cítim sa tak osamelo...

Recepty

Sezónne recepty

Návody a nápady na tvorenie

Najčítanejšie

Najčítanejšie recepty

Najnovšie recepty