Čo ak chcem povedať nie...

Veronka, v Kamilinom blogu si písala, že ti tvoj partner klame. Kedy, ako, o čom?

Ja by som to s ním skúsila. Možno nie hned svadba, ale vyskúšať si spoločný život v dvojici/trojici. Neviem, či už teraz bývate spolu. Ved odísť môžeš kedykoľvek a dopredu vzdávať by si to nemala. Tvoje zmiešané pocity, strach a obavy, ako to opisuješ sú pochopiteľné, to, či je to ten "správny muž" zistíš najlepšie tak, že ho "vyskúšaš". Ale je to len môj názor, rozhodnúť sa musíš sama.

Veronka, prvé, čo ma napadlo po prečítaní názvu blogu: tak povedz nie Baby Ti tu radia aj tak aj tak, pouvažuj ešte raz nad Tvojim rozhovorom s georginou. Myslím, že tadiaľ vedie cesta. Držím Ti palce a prajem ti veľa síl

http://babetko.rodinka.sk/index.php?id=377500

Podľa v súčasnosti platného zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., účinného od 1. januára 2005, si spoločnosť kladie za cieľ všestranne chrániť všetky formy rodiny. Zohľadňuje sa situácia nevydatej matky počas tehotenstva a po narodení dieťaťa. Takáto matka sa často dostáva do horšej osobnej i sociálnej situácie, a preto sa predĺžila doba, po ktorú je otec dieťaťa povinný prispievať na úhradu výživy z pôvodného jedného roka na dva roky. Uvedená lehota začne plynúť najskôr začiatkom tehotenstva a najneskôr pôrodom.

Ide tu o dva nároky pre slobodnú matku: nárok na príspevok na výživu matky limitovaný dobou 2 roky a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

O výživnom pre slobodnú matku od otca dieťaťa sa píše na nete na viacerých stránkach, stačí pogoogliť - napr. ešte aj tu: http://www.femme.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1168:s…

Milá veronika, si v naozaj ťažkej situácii. Dievčatá Ti tu veľa popísali a vcelku s nimi súhlasím. Vydávať by si sa mala z lásky, nie preto, že si tehotná, alebo Ti to vraví rodina. Žiť s klamárom budeš Ty, nie oni. Ale asi by som nečakala do konca tehotenstva a situáciu by som riešila teraz, nie po pôrode. V podstate žiješ v permanentnom strese. Vyrieš svoju situáciu teraz, aby si mohla žiť pokojne a vyrovnane. Problém, ktorý v sebe potlačíme a odložíme, je stále v nás a nerobí nikomu dobre. Prajem veľa sily a pokoja. A obom veľa zdravia.

Ahoj Veronka. Tak aj ja pridám svoju trošku Napriek tomu, že si napísala, že ti podvedomie vraví utekaj, treba brať do úvahy, že hormóny určite majú na tvojom rozpoložení nejaký podiel Pokým je ochotný sa starať, tak nie je čo riešiť. Troška ho informuj o svojich pocitoch, požiadavkách (klamstvá ti nevyhovujú a pod)... a nechaj veciam voľný priebeh. Svadba asi ozaj nie je to pravé, keďže proste nie si si úplne istá, ale to má čas. Užívaj si to, že je momentálne pri vás. Čauky

Hm, prečítala som si všetky komentáre...
Ja som toho názoru, že keď niekto klame v úplných blbostiach, tak ako sa zachová, keď sa pritrafí vážna vec?
To že čakáš bábätko, nie je dôvod, aby ste sa hneď museli zobrať.
Ak si mu povedala, že jeho klamstvá ti prekážajú a beztak s tým nič neurobil, asi to do budúcna nebude mať nejaký význam. Predpokladám, že keby si raz zaklamala ty a on by ti na to prišiel, hory by sa triasli.
Keby som bola na tvojom mieste, postavila by som si ho pred seba a vysypala by som naň presne to, čo si napísala tu. Takto sa cítim a takto si to prestavujem.
A zariadila by som sa už podľa reakcie.
Keby mne chlap zaklamal /čo sa mu tiež sem tam podarí/ a ešte sa mi zasmial, keby som mu na to prišla, tak má pobalené kufre pred dverami a na byte vymenenú fabku. Klamstvo je jeden z hlavných hriechov. Keď už robím zle, tak sa za to minimálne ospravedlním a nie sa vysmejem do tváre tomu komu tvrdím, že ho milujem, keď som ho svojím klamstvom zranil...

Veronka :
Dobre si premysli,za koho sa to chceš vydať. vieš,potom to bude stále horšie a horšie. ja som bola vychovaná tak,že človek,keď jedná seriozne,klamať nemá...ale nie každý mal dobrý vzor vo svojom okolí...viem dobre,o čom píšem.keby som skončila tento vzťah skor,určite by som mala teraz manžela,ktorý by mi tolko neklamal,ako ten moj ! nechcem sa ľutovať-čo som si zvolila,to aj mám.
teba je mi ľúto,lebo s klamárom sa žije ťažko.
napíšem ti napríklad,ako ma oblboval,kým prišiel domov...
volala som mu,"už ideš?" - kde si ? a on : som už na ceste...ja som sa tešila a on došiel domov o 3 hod. hej,bol na ceste...ešte 2x som mu volala,ja som iba chcela,aby mal teplý obed...zohrial si ho potom sám...no,veď ruky má a ...už mu ani nevolám,kedy príde. potom hovorí,že stíhačka volá...
peknú nedelu Veronka

Veronika, píšeš, že sa bojíš ostať s malým sama. Bojíš sa, ako to budeš zvládať. Podľa mňa budeš mať menej starostí o dvoch,seba a malého, ako sa ešte trápiť aj pre niekoho tretieho, ktorý si to zrejme ani nezaslúži. Určite je to ťažké rozhodnutie, ale tvoje podvedomie je už zrejme rozhodnuté, keď píšeš "...utekaj a neobzeraj sa."Len ty vieš o všetkých odtienkoch vášho vzťahu, o všetkom, čo človek nie je schopný napísať, ale vie, že niekde vo vnútri to v sebe má, že ho to tam trápi. Len si myslím, že ak máš takéto pocity po 4 mesiacoch spoločného života, tak napríklad po 4 rokoch to bude niekoľkonásobné. Človek, ktorý klame, je podľa mňa vnútorne nezrelý, nedokáže prijať zodpovednosť...A dá sa žiť s takým človekom? Veď partnerstvo je v 1.rade o zodpovednosti. O vedomí, že ten druhý je mojou oporou, nie príťažou. Ja len toľko.
P.S. A tvoje pocity mám prežité .