Čo áno,čo nie a čo už vôbec nie...

"Do akej miery máme v partnerskom vzťahu "kompetencie" zasahovať do rozhodnutia druhého?"
Keď sa to netýka len partnera, ale aj mňa ako partnerky a našich detí, ohrozenie na zdraví fyzické/psychické, hrozba materiálna - exekúcia.
Človek by sa nemal odovzdane pozerať, ako ma/nás partner ťahá ku dnu.
Ultimáta?
Asi žiadne, akútne problémy poriešiť okamžite, menej akútne podľa toho, či vidím u druhého snahu niečo zmeniť.
Vyhrážky určite nie. Som svojprávna a musím byť presvedčená, že to čo hovorím, má zmysel, musím to tak chcieť, nie sa plano vyhrážať.
Obrovskú pravdu máš v tom, že ten dotyčný musí byť vo svojom vnútri presvedčený o tom, že chce problém riešiť kvôli sebe, nie kvôli mne/rodine.

"Ak neurobíš toto, tak ja spravím hento."
mozes to urobit. nikto nevie povedat, ci to bude dobre. vo vseobecnosti to vsak ma skor opacne ucinky a tie dobre byvaju kratkodobe.

cele je to o tom, uvedomit si zakonitost akcie-reakcie a toho, ze skoro vsetko ma viac ako jedno riesenie (vysledok).

teda mozes sa rozhodnut neodist hned a dat ultimatum, ale musis vziat do uvahy aj dosledky takeho cinu. a rozmysliet si, ci to naozaj chces risknut.
das ultimatum a ono to moze zabrat. alebo to zaberie len docasne, potom budes musiet bud dodrzat slovo, alebo z toho vykluckujes s tym, ze kedze sa snazil, davas mu este jednu sancu (= dalsie ultimatum).
alebo to nezaberie vobec a ty budes postavena pred rozhodnutie, ci mas na to to svoje ultimatum dodrzat.
alebo to nielen ze nezaberie, ale bude z toho casom tak frustrovany, ze sa to obrati voci tebe a rozputas doma hadky, vycitky, mozno aj bitky.
alebo to zaberie, on sa vylieci a o dva roky nato si najde druhu a da ti zbohom. budes sa citit trebars oklamna, ze si obetovala par rokov zivota s alkoholikom, prestala neprijemnosti, nez sa z toho dostal a on teba tvoju namahu teraz okaslal.
milion moznosti.

ale na druhej strane mas pravo pozadovat svoj dusevny komfort a na tom zaklade si diktovat vztahy a podmienky.
je to cele na zvazeni, co je kedy prioritou, co stoji za to a co nie a podla toho konat. a prijat aj negativne vysledky toho rozhodnutia, hoci si ho robila s predstavou lepsieho zajtrajsku.

ahoj, mám doma manžela, ktorý za najväčšiu prioritu svojho života pokladá pitie alkoholu. Neviem, či je alkoholik, alebo len pijan, ako do v Ružovej záhrade psychiatrička vysvetľovala. Ale v podstate je to aj tak jedno-z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že žiadne vyhrážanie ani dávanie ultimáta u nás neplatia, neexistujú ani nikdy neboli. Po rozhovore s manželom na túto tému, keď ma presviedčal, že on nepije, liečenie nepotrebuje, a to,že pije je jeho relax....blablabla...že ubližuje rodine nie je pravda...som pochopila, že kým ON NEBUDE CHCIEŤ s tým prestať, JA NIČ nezmôžem. Posledná moja snaha o pomoc bola vtedy, keď som mu navrhla liečenie aspoň ambulantne. - Mám kamarátku, ktorá pracuje ako psychiatrička v Centre pre liečbu drogových závislostí s alkoholikmi.- Bola ochotná ho liečiť. Ak mu to robí problém aj tak, aby o tom nik nevedel, len mi traja-ja, ona a on.- NECHCEL, NIE,NIE,NIE- ešte mi "pekne vynadal",!!! že vraj sa mám ísť liečiť ja, ... Nútenie, vyhrážanie, kladenie ultimát je v takomto prípade zbytočným čerpaním energie, ktorú môže človek využiť ináč a myslím oveľa zmysluplnejšie. A ešte si myslím, že ak človek nechce prestať s pitím alkoholu, nepomôže mu ani cvičenie /riaditeľ nemocnice v Ordinácii / toto je však len môj názor z môjho reálneho života.

Podobne mi pripadala aj scena so Sykorovou zenou, trpi anorexiou a jej partnerovi vsetci vynadali ze je nekompromisny, ze ju neda na liecenie...
Ako sa to da, ked je svojpravna osoba a zahlasi ze na liecenie nepojde?

Z vlastnej skusenosti :"Ak spravis toto, ja spravim hento!", nema dlhe trvanie a uz vobec nie pozityvny dopad na vztah (akykovek). Niekedy sa asi neda inak, ale potom to zmeni vsetko nadobro.
Takze ak je niekto sikovny argumentator (moj MM), tak vydieranie nepotrebuje. Inak dospeleho jedinca neprinutis.

Mám právo(morálne) vyhrážať sa spôsobom : "Ak neurobíš toto,tak ja spravím hento." ????

Nemáš.
Navyše (ako už písali dievčatá vyššie), je to kontraproduktívne.

V podstate všetky manipulácie, citové vydierania a nátlaky... atď., patria k nefér "technikám" v medziľudských vzťahoch.
Kúzelne, a aj veľmi podrobne a zaujímavo, o tom píše Eric Berne vo svojej knihe Jak si lidé hrají.
http://www.nanicmama.sk/prakticke/eric-berne-jak-si-lide-hraji

Obmedzovat, davat ultimata, rozhodovat - v pripade alkoholizmu, gamblerstva, drog by som asi bola za tie ultimata, a ak by sa dotycny rozhodol pre nieco ine, nech sa paci, ale bezo mna. Taketo veci nicia celu rodinu, stoja peniaze, nervy, vztahy. Takze pokial by moj manzel bol alkoholik a gambloval by, robil by tym zle aj mne a synovi a preto by som sa rozhodla byt radsej bez neho. Urcite by som sa mu snazila pomoct sa z toho dostat, ale pokial by to neslo, nedovolim aby mna niekto tahal so sebou dole. A takym ludom ani nie je co verit.

Ak sa to týka alkoholizmu, drog, gamblerstva, anoreksie a podobne, tak som za ultimáta...bola by som ochotná pomôcť druhému, ak by to aj on chcel...ak by nepristúpil na ultimáta a robil by to ďalej, tak by sme sa rozlúčili...takéto veci veľmi ničia vzťahy a trpia hlavne blízky...ak by to robil môj partner a nechcel by sa liečiť, tak by som ho poslala preč-nedovolila by som, aby trpeli naše deti...toto ale cítim teraz-možno keby sa to stalo, tak zareagujem inak...tak len dúfam, že toto nikdy riešiť nebudem

nuž ordináciu nepozerám, čo sa týka ultimát, tak tie nezaberajú, ak by aj pristal na ne, tak to bude len na krátku dobu. Ten čo svoj život chce prepiť, tak ho prepije, nič s tým nezmôžeš. Pokiaľ ten človek sám nechce, nič sa nezmení.

Adrianka, je to veľmi dobre, že si dostala zo seba von to,čo Ti leží v dušičke a srdiečku celé roky. Ja osobne si myslím, že dať zo seba von, to čo nás trápi, je najlepšia autopsychoterapia. Psychologovia tiež hovoria, že keď to nevie človek povedať, má to aspoň napísať na kus papiera...Mne to naozaj pomáha a snáď, našťasie, mám takú povahu, že nemám problém ani o tom otvorene hovoriť.. Vždy sa mi uľaví, keď nejaký problém zo seba "vypustím". Prajem Ti, Adrianka, aby si nikdy v živote nemusela riešiť žiadne problémy so žiadnou závislosťou.