Co sa stalo ?

Chcela by som sa podeliť s vami o jednu moju skúsenosť. Spoznala som chlapca, poznala som ho aj pred tým, ale nepísali sme si. Raz mi napísal na moje narodeniny. Od vtedy sme si písali nonstop. Každý deň, každú voľnú chvilu. Telefonovali sme si niekoľko hodín denne. Pracoval v rakúsku. Zalubila som sa doňho, preto, čo všetko sme mali spoločné, čo sme robievali spolu, čo nás zaujímalo. Aj on mi vravel že sa zalubil, že ma ľúbi. Chcel aby som za ním prišla, tak som aj prišla. Bolo nám nádherne, prechádzky, večere, spoločný čas. Strávila som s ním celý týždeň. Keď som odchádzala, poplakali sme si spoločne. Nasľuboval mi, že keď príde, prekvapí ma kvetmi, nájde si ma, aj keď nevie, kde presne bývam. Sľúbili sme si večery, prechádzky, spoločné chvíľe, ale že mi nepovie, presne kedy príde, že to bude prekvapenie. Tvrdil, že som veľmi dobrá, že také dievča ešte nestretol. Že by ma nechcel stratiť. Že ak ho počkám a nikoho si zatiaľ nenájdem, bude šťastný. Nastal čas jeho príchodu. Neozval sa. Po týždni som sa dozvedela, že už je dávno doma. Ubehli odvtedy 3 týŽdne, čo je doma. Písala som mu niekoľko správ, že prečo sa neozval, čo sa stalo, že všetko bolo super, žiaden náznak z jeho strany, že by sa to malo skončiť. Nič. Žiadna odpoveď. Potom sa ozval, že ci chcem vediet pravdu. Odpisala som, že áno. Žiadna odpoveď. Nikdy neodpisal. Neviem, čo sa mohlo stať, keď prišiel domov a hneď ma vypustil zo svojho života

Diskusie Naničmama.sk: 

Dôležitá životná skúsenosť. Aj ja som zažila. Nechápala. Preplakala celé dni, keď som teda nebola v práci. A v práci slnečné okuliare. Nechápala som to. A dnes, po rokoch ani nepotrebujem pochopiť. Proste, napriek tomu, že sa mi javilo všetko ideálne, dnes už viem, že pre mňa nebol ten pravý. Ten mal ešte iba prísť.

Nuž, čo sa dá robiť - asi len zabudnúť. Posunúť sa ďalej. A nabudúce možno lepšie spoznať. Nie len cez písmenká. Aj cez nejaké reálne skúsensoti. Aj keď pri vzdialenosti je to ťažké.

 

mmch, dodnes si spomínam na jednu vec, čo ma prekvapila. Bol nerozhodný a hovoril, že nikdy nevie, či chce jesť hrianku an oleji alebo chlebík vo vajíčku. Tak mu mama robila tak, že z jednej strany vo vajíčku, z druhej suchý chlebík.  Niečo mi cinkalo v hlave, že to asi nebude všetko ok, ale nedbala som. Len neviem, či ma viac zarážala nerozhodnosť, alebo starostlivosť mamy. Vo veku hodne po 30-tke.

možno len potreboval vyplniť prázdno, keď bol ďaleko od domu

prišiel domov medzi kamarátov, kamarátky...a už tu nebolo miesto

miesto pre teba

život ide ďalej

 

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok