Ahoj,
priznám sa nerozumiem tomuto veľmi, ja mám 20 rokov toho istého muža. Sex je niekedy fajn, niekedy priemerný, ale ja sa neviem milovať s niekým koho nepoznám. Skúšala som to, v mladosti, nešlo to, bez lásky a preto som sa vlastne aj vydala. Nie som dobrá žena, neviem variť ako šéfkuchár, nepečiem, dakedy zúrim, MM som aj oklamala a nie raz, nemyslím neveru.
Ale viem, že ma ľúbi, viem to a preto s ním stále som.
Predstav si seba s tým arabským chrumkavým mužom za 10 rokov, prečítaj si príbehy Sloveniek žijúcich s Arabmi a rozmýšľaj či to naozaj chceš.
Viera - viera je preňho silná, to je jasné, keď je na rázcestí túžby a viery. Viera bude teda silná aj zajtra aj pozajtra aj popozajtra. A keď dostane čo chcel a nasýti sa, hádaj ako sa rozhodne.
Rozmýšľaj o sebe, o svojom živote, o svojom dieťati.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nemôžem začať od úplneho začiatku, je toho moc čo "sa stalo", čo ma stretlo, kam ma to posunulo, čo vo mne zabilo...ale toto som si len myslela.nezabilo.stále je to vo mne hoci som si bola viac ako istá že mne sa už také niečo nestane, pretože to nechcem.pretože nechcem znova niekomu dôverovať.nechcem riešiť s niekym spoločnú budúcnoť.nechcem používať v tomto smere budúci čas.som tu.som tu teraz.čo bude zajtra, to možno bude zajtra a možno nie a možno to samotné "zajtra" ani vôbec nebude...
Po tom všetkom krásnom čo som v partnerskom zväzku prežila prišlo kruté, veľmi kruté poznanie pravdy, kedy sa mi zrútil môj domček z karát...po tom všetkom som si povedala že ja už nechcem dôverovať nikomu.nechcem partnera na život.nechcem poznať lásku.nechcem byť milovaná.nechcem milovať.
...a tak som aj žila.milujem sex.v dnešnom svete internetu nie je problém si nájsť na každý deň niekoho...a toto som žila.s niekym som sa stretávala častejšie, s niekym len raz.vždy išlo len o sex.väčšinou mali svoje rodiny takže nehrozilo že by sa chcel niekto zaľúbiť alebo narobiť mi problémy.proste tak ľudia žijú.doma majú "svoj domáci spotrebič" alebo krásnu vystajlovanú modelku s ktorou sa môžu popretŕčať po nákupných centrách ale ten "život" sa odohráva úplne niekde inde...žiadne rozhovory, žiadne omáčky, žiadne klamania, žiadna predstierania, len sex.
či si pripadám ako ku... ?alebo ako špina?alebo ako odpad?
nie.nerobila som to za peniaze, nikomu som neklamala, nikomu som neublížila,sme dospelí a všetci "páni", hoc ženatí, vedeli čo robia...
toto mi vyhovovalo.nepočúvala som od nikoho klamstvá, užila som si, nikto sa mi nestaral do súkromia
áno, možno som si sem tam pripadala ako kus chladného bezcitného kameňa, možno som ním aj chvíľkami bola ale keď som si spomenula na precitnutie po mojom "úžasnom, rozprávkovom" vzťahu, vrátilo ma to späť do reality a zas som bola v mojich dvoch životoch.v jednom som riešila dieťa, prácu, peniaze, priateľov, proste taký ten obyčajný život...a v tom druhom ...hm...neviem ako to nazvať.asi len - život tej, čo miluje sex...
ale toto bolo
teraz...stretla som človeka...a ja som pocítila ľudské teplo.nechcela som to...nekonečné rozhovory.nechcela som to...pristihla som sa pri pocite že mi je s ním dobre.zľakla som sa.pár dní sme sa nevideli, potom zase áno.nechcela som padnúť zas na dno - tak som hovorila zamilovaniu.
Zaľúbil sa do mňa.
Zaľúbila som sa do neho.
A to všetko bez jedinej pusy, bez jediného objatia...prešlo pár týždňov kým mi dal pusu na líce, pusu blízko mojich pier, pusu na krk...ale mne to stačilo.neriešila som nič viac...bolo to nepoznané, bolo to krásne, túžby sa dali medzi nami krájať, chtíč bol počuteľný...
až prišiel čas nahlas vysloviť "chcem to s tebou, chcem sa s tebou milovať..."
Nedostanem pusu na ústa bez toho aby to nebol pre neho hriech, čo môžem dostať je objatie.nemôžeme sa milovať.nemôžeme spolu plánovať budúcnosť...nemôžeme nič o čom sme snívali...
je to arab.je to veriaci muslim.
nemôže sa so ženou "vyspať" pred sobášom v mešite.nemôže si vziať neveriacu.môže mať žena akúkoľvek vieru ale ja neverím v boha žiadneho.nemôžem ho zoznámiť so svojim dieťaťom pretože po tom mojom "krásnom vzťahu" neznesie pri mne muža, nedivím sa, možno ešte málo času ubehlo...to neriešim teraz, proste nemôže byť v mojej blízkosti.
nemôžem ho vziať ku svojim rodičom a povedať toto je môj priateľ.v malej dedinke a ešte po tom čo si so mnou pri mojom rozchode vytrpeli...proste momentálne je nemysliteľné predstaviť im araba.
nemôžeme ísť spolu po meste držiac sa za ruky...som neveriaca.
nemôžeme nič
prečítala som korán, snažila sa nájsť štrbinku, snažili sme sa obaja vymyslieť alebo prísť na to kam kráčame...cieľ nie je.ja neviem povedať čo je to láska.no milujem ho.cítim že on miluje mňa.cítiť to v každom objatí, v každom pozretí si do očí...ale presne v tých očiach vidno aj beznádej...
všetky tie reči okolo toho že čo nechceš to si vlastne pritiahneš, čoho sa strániš to si ťa nájde, čo urobíš to sa ti vráti, poznám.o všetkom tomto viem.
čo ale neviem - ako neľúbiť toho koho ľúbiť nemôžem?kde je rozum, ktorý mi mal povedať - stop, už si sa hnusne popálila, toto nespravíš?kde je to moje ego ktoré som si hladkala na tých všetkých s ktorými som mala sex a ja som sa po ňom vrátila do svojej pohodlnej obývačky, dala si pohár vínka a oni sa vrátili ku svojim "partnerkám"?ako je možné že po tom čo som žila som si dovolila vôbec sa do niekoho zaľúbiť?kde nájsť znova silu sa s ním stretnúť a pri tom vedieť že ak sa zázrak nestane a ja sa nestanem veriacou, nemôže byť medzi nami niečo viac?alebo teda kde nájsť silu povedať si že už ho nechcem vidieť?ak by sa stal zázrak, ja sa stanem veriacou a bla bla bla...ako môžem tak čistému človeku zatajiť to, čo som žila?ako môže niekto ľúbiť bez toho aby vôbec nádej mal na to že môže byť milovaný?
ja nemám vieru v boha
on má svoju silnú vieru
kde má toto koniec?je mi asi jedno aký.len by som chcela koniec alebo aspoň tušiť o ňom.
...a áno, je to aj "spoveď"